Sizyfos, chlap, ktorý sa nevzdal a dvakrát sa mu podarilo oklamať Smrť aj samotných bohov. Lenže prastarým silám nie je možné unikať večne a tak Sizyfos dostal od Dia exemplárny trest. Jeho úlohou sa stalo tlačiť do kopca kameň, ktorý sa pred cieľom vždy skotúľa späť dolu. Robiť to večnosť je asi tak príjemné ako akákoľvek iná forma mučenia.
Sizyfos, chlap, ktorý sa nevzdal a dvakrát sa mu podarilo oklamať Smrť aj samotných bohov. Lenže prastarým silám nie je možné unikať večne a tak Sizyfos dostal od Dia exemplárny trest. Jeho úlohou sa stalo tlačiť do kopca kameň, ktorý sa pred cieľom vždy skotúľa späť dolu. Robiť to večnosť je asi tak príjemné ako akákoľvek iná forma mučenia.
„Potom som bol svedkom mučenia Sizyfa, keď oboma rukami zápasil s obrovským kameňom. Vzpierajúc sa a strkajúc rukami a nohami vytlačil balvan do kopca na vrchol. Ale zakaždým, keď sa ho chystal prevrhnúť cez hrebeň, jeho čistá váha ho otočila späť a neľútostná skala sa opäť zvalila nadol. A tak sa s tou vecou musel ešte raz popasovať a tlačiť ju hore, zatiaľ čo sa mu z končatín lial pot a prach mu stúpal vysoko nad hlavu.“ Odyssea
Byť z času na čas na pár centimetrov od slobody, ale nechať sa rozdrviť nielen pod váhou kameňa, ale aj pod vedomím, že toto bude jeho večný osud, môže z každého človeka urobiť nihilistu. Zo Sizyfovho príbehu si však chcem vziať niečo iné.
Sizyfos sme my všetci.
Všetci sa snažíme oklamať smrť nejakým nástrojom. Niektorí sa zabarikádujú s alkoholom, niektorí stavajú múry bohatstva a slávy, iní sa opierajú o večnú náruč svojho náboženstva. Bez ohľadu na našu taktiku, všetci zomrieme.
Všetci musíme zomrieť.
Toto uvedomenie prichádza k rôznym mužom v rôznych časoch. Niektorí muži, v súčasnosti nie tak vzdialení od nás, čelia smrti vo vojne. Niekto si svoju smrteľnosť uvedomí, keď prežije nehodu. Iní sa stanú študentmi filozofie a/alebo meditácie, aby rozjímali nad smrťou. Poslednou kategóriou, najsmutnejšiou zo všetkých, sú tí, ktorí sa vyhýbajú všetkým myšlienkam, kým smrť nedorazí k ich dverám a nájde ich nepripravených.
Múdry muž s pokorou príjme, že tento fakt je neodškriepiteľný. Hlúpy muž ho zapudí, alebo s ním bude bezvýsledne bojovať. Kameňom nech je pre tento prípad vedomie smrteľnosti a obmedzeného času.
Múdry ťažobu kameňa využije, bude z nej čerpať možnosť byť silnejší. Váha kameňa ho učí ako lepšie zatlačiť. Spoznáva obmedzenia vlastného tela a ako pracovať efektívnejšie. Buduje vo svojej mysli stále väčšiu silu, aby dokončil túto nekonečnú úlohu podľa svojich najlepších schopností.
Každý muž, ktorý je zasvätený do smrti, stojí pred výzvou oprieť sa do kameňa. Ten sám o sebe nie je ani dobrý, ani zlý, pomstychtivý ani dobrotivý. Je to kameň. Jeho význam spoznajú iba muži, ktorí majú odvahu vytvoriť protitlak. Šťastie, hnev, porazenosť alebo triumf sú voľbou.
Rovnako ako pre Sizyfa, aj pre nás sú niektoré veci nevyhnutné. Na rozdiel od neho však môžeme z každodennosti, akokoľvek je namáhavá, čerpať a silnieť.
–
foto: unsplash.com
korektúra: Jana Lászlóová