Keď muž stráca silu – mentálne zdravie mužov

Keď ťa život, okolnosti, tvoja myseľ ťahá dolu, je to, akoby niekto zatiahol ťažké, čierne závesy cez celý tvoj pohľad na svet. Nie je to len nálada. Je to skreslenie reality. Všetko pôsobí falošne, ako vo zlom sne – a zdá sa, že niet cesty späť. Mentálne zdravie je téma dôležitá minimálne tak ako fyzické zdravie.

Takýto stav mysle je tichý ničiteľ. Izoluje. Osamelo ti vyberá z vnútra všetko, čo kedysi dávalo zmysel. Nie je to len “byť smutný”. Je to akoby ti niekto vymenil zrak aj dušu – a ty vidíš len dôkazy toho, že nič nemá cenu. Keď si vyčerpaný, nie je to únava – je to tiché presvedčenie, že sa ani nemáš pokúšať cítiť sa lepšie.

Zároveň ti to berie aj telo – každý pohyb je námaha, každý nádych má váhu. A áno, niekedy sa natíska otázka: „Načo vlastne?“

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Úzkosť? Tá sa k tomu pridá ako otravný komentátor, ktorý ti neustále pripomína, že aj keď nič nie je zlé… bude. Očakávaš katastrofu. A keď konečne príde niečo dobré, niečo, čo by si mal oslavovať – cítiš sa vinný, akoby si kradol moment, ktorý ti nepatrí.

1. Nikdy sa nehanbi za to, ako sa cítiš

To, čo cítiš, sa jednoducho deje. Pokiaľ sa do ničoho nenútiš alebo si umelo nevyvolávaš emócie (čo by z teba pravdepodobne spravilo nie depresívneho, ale manipulatívneho človeka), neignoruj to, čo sa v tebe deje. Možno bude treba odstúpiť, zamyslieť sa, hľadať dôvody… ale nikdy sa neponižuj za to, že cítiš. To som sa už naučil. Prijímať, že teraz sú veci práve takto.

Trvalo mi dlho, kým som to pochopil. Tvoje ťažkosti sú reálne problémy – rovnako skutočné ako zlomená kosť. Len ich nie je vidieť na röntgene. A v niečom sú ešte zákerné – zlomený prst ti síce znepríjemní deň, ale nezničí ti vieru v seba.

Falošne rozlišujeme medzi emocionálnymi a fyzickými chorobami. To je príliš častá chyba.

Nikto z nás nie je neporaziteľný. Môžeš trénovať telo, zoceliť myseľ, vybudovať disciplínu… a aj tak ťa niečo v živote dostane na kolená. Nie je to hanba. Je to realita.

2. Otvor sa – nie všetkým, ale tým správnym

Keď som začal chodiť na terapiu, nenechal som si to ako tajomstvo, ale povedal som to ľuďom, na ktorých mi záležalo. Každému takým dielom, akým som to cítil. Niekomu úplne všetko, iným časť, vám, ktorí ma sledujete z diaľky som to spomenul ako možnú cestu.

A viete čo? Nikto sa na mňa nepozrel ako na slabého.Mnohí boli skôr inšpirovaní, alebo jednoducho rozumeli.

A to je vec, ktorú si mnohí chlapi neuvedomujú: nie si sám. Temnota sa dotkla každého z nás – možno len na sekundu, možno nás držala roky pod hladinou. Ale každý, kto niečo zažil, to pozná. Aj tí, ktorí pôsobia, že majú všetko pod kontrolou.

Nejde o to hovoriť každému všetko. Ide o to vybrať si niekoho, komu môžeš zložiť brnenie. Nemusíš to zvládnuť sám. Silní muži sa neboja otvoriť – správnym ľuďom, v správny čas. Iste, môže sa stať, že pred niekým zložíš brnenie a on odíde, ale vždy riskujeme.

A ak cítiš, že ťa to ťahá dolu – stopni všetko. Vážne. Len zastav. Daj si pauzu. Prestaň sa hneď snažiť všetko vyriešiť. Nájdi niečo, čo ti dá kyslík – pesničku, pohyb, ticho, chôdzu. Nie si vo svojej bežnej forme. Bežíš maratón so zlomenou nohou.

Dýchaj.

Spomaľ.

Zastav ten vír v hlave.

Potom, keď sa vrátiš k sebe, budeš vedieť, čo máš urobiť. A spravíš to – nie ako obeť, ale ako muž, ktorý sa učí bojovať aj vtedy, keď sa mu trasú kolená.

3. Vyhľadaj pomoc

Choď za odborníkom. Nechaj nech ti niekto z vonku objasní, čo sa deje.

Nezáleží na tom, či ti predpíše lieky alebo niečo iné – podstatné je, že konečne zistíš, čo sa v tvojej hlave vlastne deje. Tie extrémy – iskrivé, krásne momenty, po ktorých prídu dlhé, ťaživé noci plné myšlienok – dostanú meno. A možno aj návod, ako s nimi narábať.

Je v poriadku cítiť sa tak, ako sa cítiš. Nie je to slabosť. Nie je to hanba. Je to tvoja realita. A čím skôr to prijmeš, tým skôr začneš robiť kroky, ktoré ťa posunú dopredu. Možno to nikdy nebude „dokonalé“, ale môže to byť lepšie.

Keď nás ničí nálada, nazývame to emocionálny problém. Keď nás ničí bolesť, nazývame to fyzický problém. Ani pri jednom by sme nemali váhať vyhľadať pomoc.

Pomoc môže prísť neskôr ako potrebuješ. Ale verím, že je šanca.

A vieš čo? Chcem byť úplne autentický. Neviem, či to všetci zvládneme. Ale vždy je šanca.
Lebo porozumieť čo sa deje nie je slabosť. Je to začiatok odvahy.

4. Príznaky, ktoré sa neoplatí prehliadať

Ak ťa neprinútia ísť k lekárovi bolesti alebo úrazy, duševné trápenie je ešte ľahšie ignorovať. Nikto nevidí, čo sa deje v tvojej hlave. A ty sám si možno zvykol na ticho, tvrdosť, masku muža, čo „všetko dáva“. Možno to považuješ to za normálne.

Ale nemusí to tak byť. Nemalo by to tak byť.

Ak bojuješ s úzkosťou alebo depresiou, nie si len „unavený“, „bez nálady“ alebo „na hrane“. Si človek, ktorý potrebuje pomoc, aby mohol žiť naplno. A to nie je hanba – to je odvaha.

Ak máš pocit, že sa v poslednej dobe necítiš „vo svojej koži“, ale nevieš to presne pomenovať, tu sú dva zoznamy, ktoré môžu byť nápomocné.

Úzkosť:

• Neustály pocit nepokoja, vnútorného napätia
• Príliš veľké obavy z vecí, ktoré nie sú až také vážne
• Svalové napätie, bolesti hlavy, problémy s trávením, tlak na hrudi
• Rozptýlenosť, zabúdanie, chaos v hlave
• Budenie sa v noci s nepríjemnými myšlienkami, zhoršený spánok

Depresia:

• Nízka energia a absencia motivácie
• Spíš priveľa alebo príliš málo, aj tak sa cítiš unavený
• Vyhýbaš sa ľuďom
• Strácaš záujem o veci, ktoré ti kedysi robili radosť
• Cítiš beznádej, bezmocnosť
• Negatívne myšlienky o sebe, o druhých, o živote
• Strata chuti do jedla

Ak sa v týchto slovách spoznávaš, neodkladaj to. Hľadaj pomoc. Nie zajtra. Dnes.
Tvoje trápenie má meno. Ale aj riešenie.

5. Obnova (alebo niečo ako návrat k sebe)

Duševné ťažkosti, nie sú ako zlomená ruka. Nečakaj, že sa to „zahojí“ a bude to ako predtým. Niečo sa zmenilo. A možno navždy. Ale to neznamená, že si stratený.

Obnova v tomto prípade neznamená návrat do stavu pred pádom. Znamená to získať porozumenie. Vnímať, čo sa v tebe deje, a naučiť sa s tým narábať. Čím skôr si priznáš, že to možno nie je len únava, ale niečo hlbšie, tým lepšie.

Nejde o to, aby si teraz rozhlásil všetkým: „Pozerajte, mám sa ťažko!“
(Úprimne – aj tento článok vzniká skôr z môjho poslania budovať zdravú mužnosť, ako z túžby upriamovať na seba pozornosť.)

Pointa je inde:
Musíš si to priznať ty sám.
Toto je osobný boj – najosobnejší, aký existuje. A prebojovať sa ním môžeš len ty. Pretože nikto ťa nepozná tak dobre ako ty sám.

Buď silný.

Náš druh, dostali sme do vienka tieto krásne, zložité mozgy. Sú schopné veľkých snov, fantázie, tvorivosti… ale aj čudných, bolestivých, nelogických myšlienok. A to všetko je súčasťou balíčka. Súčasťou nás.

Držím vám palce.