Slovenskí zbojníci I.
Robin Hood, William Tell, Jan Sladký Kozina, Juraj Jánošík sú legendy. A to myslím doslova. Nepopierame, že existovali, ale vieme, že je na nich nabaleného mnoho romantického. A možno práve preto nás fascinujú. Na území dnešného Slovenska však nepôsobil iba Jánošík, ale aj ďalší “hôrni chlapci”. Počuli ste o Juskovi, Savkovi, Fedorovi Hlavatom, Jakubovi Surovcovi a ďalších? Možno sa odteraz budete po niektorých lesoch Slovenska prechádzať s predstavou, že tam nebolo vždy tak bezpečne. Alebo si na ich počesť zájdete popreskakovať vatru?
Zbojník je v našej kultúre slovo s nádychom dobrodružstva, rebélie, menej už s významom explicitného zločinu. Všetci vieme, že zbojníci predsa brali bohatým a dávali chudobe. Z tejto romantickej predstavy väčšina z nás vyrástla. Tak to bolo aj v mojom prípade, no na legendu o Jánošíkovi nedám dopustiť. Legendy predsa nie sú história a ich úlohou je odovzdať hlbšie posolstvo. Práve preto si cením filmy o Jánošíkovi, akokoľvek nepresné či nafúknuté by boli.
V skutočnosti boli mnohé zbojnícke družiny organizované zločinecké skupiny zložené z dezertérov, zlodejov, vrahov a podobne. Pre rovnováhu dodajme, že niektoré zbojnícke skupiny vznikli ako odpor voči vrchnosti a takpovediac z donútenia.
Na našom území nájdete už v 15. storočí zmienky o Fedorovi Hlavatom.
Fedor Hlavatý bol zbojnícky kapitán, ktorý so svojimi dvoma bratmi viedol družinu v okolí Humenného. Pochádzal Ruskej Volovej, viedol až 50 chlapov a za svoj rajón považoval Svidník, Humenné, Bardejov, Medzilaborce a Stropkov. Nemali problém ani vybehnúť do Poľska. Ak chcete vedieť, či vaši prapradedovia nekradli s ním, tak tu je zoznam tvrdého jadra. Synovia Lanovitého z Hostovíc, Štec z Pčoliného, Vasko, Brenza a Tadera zo Sniny, Ivan z Kolbasova, Roman a Klíma z Uliča a Hric zo Stakčína. Tak čo máte v sebe zbojnícku krv? Možno nabudúce.
V roku 1492 napríklad vyrabovali panstvo istého Rozgáňa. Napriek všetkej zdatnosti, ktorú Fedor mohol nadobudnúť v armáde bratríckeho hnutia, neobstáli bez strát. Dvaja, možno až štyria, ich druhovia boli popravení v Bardejove. Reakcia Hlavatého bola žiadosť o výpalné od mesta. A keďže zbojník nebol žiaden nevzdelanec, podal túto požiadavku písomnou formou.
Tu je pôvodný text:
“Vy zly a nespravedlivy lvde Bardiowcy, vi ste naszych bratow daly zveszaty, lvdy dobrich a nevinnich, iako mordere necnotlyvy, ktory any vam, ani zadnomv nicz nebili vinni. A pretos, gestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich ve zoloce do troch nedeli v klastore v Mogili v Cracova alebo v cartvsov v Lechniczi, tedi na vaszych hordlech y na vaszym ymaniv y na vaszich podanich se bvd dvlvho, bvd cratko takto se mstiti budemy pocvd naszeho rodv stava. Tot list pysan s hor dzen svateho Jacvba.”
Keďže bol Fedor líška vybíjaná a robil viac problémov, ako mohla šľachta zniesť, rozhodli sa košickí šéfovia poslať naňho 400 žoldnierov. Akcia zďaleka prevyšujúca dnešné zásahy. Chceli tak dať jasne najavo, že vyberať vrecká cirkevným hodnostárom, mestskej šľachte a bohatým zemepánom sa neoplatí. Napriek tomu Fedorova partia vydržala tri roky unikať. Ale keďže nič nevydrží večne, aj milého Fedora zlapali. Fedor Hlavatý, zbojnícky kapitán, bol popravený v meste Trebišov.
Teraz ale poďme ďalej a pozrime na zúbok ďalšiemu slovenskému hrdinovi. Andrej Savka. Ak ste rusínskeho pôvodu, tak sa vo vás práve prebúdza národnostná hrdosť. Tento chlapík sa narodil v Stebníku pri Bardejove (1619), vyrastal na pánskom majetku v Zborove, ktorý na počesť svojho odchodu vypálil a pridal sa k poľskej bande Vasiľa Bajusa. Tu sa priúčal zbojníckemu remeslu, teda zásadám vypaľovania, falošnej identity (Hančovský, Ovčár atď), ale i ukrývaniu pokladov. Tie odkladali zvyčajne na salašoch, alebo u spolupracujúcich sedliakov. Ak chcete ísť čosi pohľadať, tak skúste vrch Veľký Tureň.
Neskôr si vlastný podnik (rozumej bandu) založil aj Savka a jednou z jeho činností bolo oslobodzovanie zajatých zbojníkov odsúdených na popravu. Tak napríklad vyľudnili väzenie v Sanoku, kam sa dostali za pomoci lanových rebríkov. Od samej radosti sa zbojníci spolčili voči feudálnej vrchnosti. V roku 1649 zlúčili niekoľko hajtmanov dokopy a začali organizovať zhromaždenia sedliakov, kde búrili ľudí proti establishmentu. O dva roky na to už mal okolo seba čosi vyše 500 ľudí. S takouto silou zajal Czosrsztinský zámok v Poľsku. Aj keď to bol veľký úspech, Savka sa musel neskôr stiahnuť do okolia Prešova, kde sa k nemu pridali bandy Krivého, Kornuta a ďalších.
Do roku 1654 sa zúčastňoval odbojov, povstaní a naďalej pôsobil ako zbojnícky kapitán. V tom osudnom roku ho podľa niektorých teórií zajali a popravili. Niektoré teórie hovoria o nabodnutí na kôl, iné o obesení, až po útek a život až do smrti. V každom prípade Andrej Savka vyzerá ako zbojník najbližší jánošíkovskej legende. Nielenže zbíjal, ale skutočne sa snažil o oslobodenie ľudí z nevoľníctva.
V ďalšom dieli sa skúsim pozrieť na zub Jurovej partii. Veď nakoniec, o slávnom hajtmanovi vieme aj číslo jeho vybíjaného opasku, ale čo ostatní, čo to zaňho oddreli? Kto bol Uhorčík a Šustek? A nezabudneme ani na Tomáša Surovca, ktorý prevzal valašku po Jánošíkovi.
Máte zbojníckych predkov? Pochváľte sa.
–
korektúra: Jana Lászlóová
