Kariéra Ostatné

Predošlé neúspechy neospravedlňujú terajšiu nečinnosť

Čítanie na: 4 min

Prázdninové obdobie sa pomaly chýli ku koncu. Všade ešte svietia ozdobené stromčeky, ľudia sú po večierkoch, všetci si želali pokojné prežitie sviatkov, úspešný vstup do nového roka a ešte v mnohých doznievajú novoročné oslavy.
Aj keď táto časť roka mala byť šťastná a veselá, napriek tomu sme ju mohli niekedy brať skôr melancholicky. Čiastočne si za to môžu príbuzní, ktorí si síce želali vrelé vzťahy a pokoj v pohodlí domova, no sami sa nakoniec ocitli osamotení a izolovaní.
Čiastočne za to mohol aj nepríjemný pocit spojený s blížiacim sa koncom roka. Človek si čoraz intenzívnejšie uvedomoval, že všetky zatiaľ nenaplnené predsavzatia, očakávania a nádeje sa určite nesplnia ani do konca roka. V tomto to bol čas na pocity zúfalstva ako vyšitý.
Možno patríte k tým, ktorým sa minulý rok nepodarilo splniť si ciele a možno sa vám to nedarí s tými istými cieľmi už niekoľko rokov za sebou. Vyhliadky, že sa konečne zmeníte, začínajú vyzerať čoraz horšie a zvažujete, či nie je na čase hodiť flintu do žita a úplne sa na to vykašľať.

No to by bola chyba.

Predošlé neúspechy totiž neospravedlňujú terajšiu nečinnosť.

Mylné označenia a začarovaný kruh zlyhania
Kedykoľvek sa vám niečo nepodarí, riskujete, že pre jednorazové zlyhanie sa v tom (alebo v čomkoľvek inom) naveky odsúdite na neúspech. Usúdite, že ak ste zlyhali raz, alebo hoci aj x-krát, môžete to rovno vzdať. A tak sa vo všeobecnosti označíte  za „nepodarok“, alebo ako „nedisciplinovaný“, „lenivec“, „hlupák“, „trémista“, „výbušný“, „plachý“.

Problém je v tom, že tieto označenia sa začnú po čase stávať skutočnosťou. Vo svojej knihe Conversationally speaking (Keď už je reč o konverzácii – kniha je o komunikácii, ale zahŕňa aj návod na racionálnejší pohľad na život) Alan Garner opisuje, ako negatívne označenia spúšťajú začarovaný kruh: poviete si, že ste nepodarok –> preto sa rozhodnete, že nemá zmysel ani to skúšať –> čo zaručene spôsobí, že neuspejete –> čo potvrdzuje, že… ste nepodarok. A takto to ide stále dookola. Rovnaký princíp platí aj pre konkrétnejšie označenia, napríklad „som nedisciplinovaný“.

Garner vysvetľuje cykly sabotovania seba samého a ich fungovanie:
„Všetky tieto označenia sú založené na slabom predchádzajúcom výkone. Ak sa s nimi stotožníte, vaše predošlé zlyhania sa stanú výhovorkou pre terajšiu pasivitu. Ak zostávate pasívni, potvrdzujete tým negatívne označenia, ktorými ste sa nazvali a poslúži vám to ako dôvod pre ďalšiu pasivitu. Po chvíli v tej úlohe nakoniec skonštatujete, že „proste si neviem rady s tým, čo robím“ alebo „som už jednoducho taký“ a potom sa vzdáte.“
Takéto označenia sú, popravde, dosť iracionálne. To, keď ste v niečom v minulosti zlyhali, neznamená, že sa vám to v budúcnosti nemôže podariť. To, že ste v minulosti urobili zlé rozhodnutia, neznamená, že nemôžete urobiť lepšie rozhodnutia v budúcnosti.

Garner odporúča dva prístupy, ako preveriť tieto falošné výroky o sebe:
Vzdajte sa označení. Ak zúfate pre nejaké zlyhanie a označujete sa podľa nich ako „hanbliví“ alebo „nedisciplinovaní“, v podstate ste vzali svoje zlyhanie v jednej oblasti a uplatnili ho na celý svoj život. Garner však zdôrazňuje, že „označenia sú iracionálne, lebo všetko, čím ste, zaobaľujú do jedného slova, takže z nejakej konkrétnej situácie stavajú váš problém do všeobecnej roviny. Zamieňajú vás tým, čo ste urobili v nejakej oblasti svojho života.“
Dajme tomu, že máte problém nadväzovať rozhovory s atraktívnymi ženami. Keď uvažujete nad tým, či sa prihovoríte peknej žene, úplne znervózniete a tak sa rozhodnete stiahnuť chvost. Neustálym zlyhávaním v tejto oblasti usúdite, že ste „hanbliví “ – to ste proste vy. Ste však hanbliví vo všetkých oblastiach svojho života? Možno vám nerobí najmenší problém zhovárať sa so svojou rodinou alebo priateľmi, so zamestnancami na zákazníckej linke alebo s učiteľmi. Hoci ste vlastne hanbliví iba v jednej oblasti, práve ste uplatnili svoje označenie na celý svoj život. To predsa nedáva zmysel, čo potvrdzuje aj Garner svojím výrokom: „Čo je rozumné na tom, že niekto označí 100% svojho konania na základe správania v spoločnosti 5% ľudí, ktorých stretne?“
Alebo povedzme, že sa neviete prinútiť pravidelne cvičiť a vytvoriť si tým návyk, tak sa označíte za„nedisciplinovaných“. Pozrite sa na toto označenie trochu pozornejšie. Ste naozaj nedisciplinovaní v každej oblasti svojho života? Možno sa vám nedarí chodiť pravidelne do posilňovne, no máte dobré známky v škole, alebo ste sa naučili cudzí jazyk, či hrať na hudobný nástroj a možno ste absolútne lojálni k svojej manželke. Je pravdepodobnejšie, že ste nedisciplinovaní v cvičení, no zároveň sa dokážete ovládať v iných veciach. Tak prečo by ste mali jedno zlyhanie považovať za meradlo celej vašej osobnosti?

Všetci máme v živote oblasti, kde žneme úspech a oblasti, s ktorými zápasíme. To znamená, že ak ste schopní uspieť v jednej oblasti – aj keby to bolo len 10% vášho života, máte na to uspieť aj v inej.
Zlyhanie je súčasťou procesu. Prijmite to. Jednorazové alebo aj opakované zlyhanie nezaručuje večný neúspech. Dosiahnutie akéhokoľvek cieľa takmer vždy sprevádzajú zlyhania, či už na začiatku alebo na styčných bodoch počas cesty k nemu. Dnes už je klišé prízvukovať autorov, atlétov a vedcov, ktorí dlho zlyhávali, až kým im úsilie neprinieslo úspech (rukopis Jacka Londona odmietli 50-krát predtým, než ho publikovali vo významnom časopise). Také momentky života však ponúkajú dôležitý pohľad na tvrdú realitu úspechu v tomto svete. Ako sa vraví: „Čo nič nestojí, za nič nestojí.“
Treba podotknúť jednu vec. Na druhej strane, ako všetky otrepané motivačné frázy platí aj skutočnosť, že dosiahnutie nejakého cieľa možno naozaj pre vás nie je reálne. Zatiaľ, čo si návyky správania (ako napríklad pravidelné cvičenie, abstinencia od cigariet, ovládanie svojho hnevu) dokáže vybudovať každý, dosiahnuť profesionálny, kreatívny, atletický cieľ (napísať bestseller, založiť úspešnú spoločnosť, stať sa profesionálnym športovcom) k nim nepatria. Ak vynaložíte na niečo všetko úsilie a predsa sa vám to nepodarí, možno na to jednoducho nemáte potrebný talent. No predtým, než sa vzdáte a rozhodnete sa, že to tak je, mali by ste tomu dať šancu, ísť do toho naplno a vyskúšať niekoľko rôznych stratégií. Možno nie je chyba vo vás, ale vo vašom prístupe.
Aj keď ste v niečom v minulom roku zlyhali, alebo už dlho zlyhávate, nie ste odsúdení na večný neúspech. Keď sa vám v tom neskôr prestane dariť, nemusíte znova čakať až do 1. januára, aby ste si to znova predsavzali. Začnite znovu čo najskôr. Minulé neúspechy nemôžeme používať ako výhovorky pre terajšiu nečinnosť. Predošlé neúspechy totiž neospravedlňujú terajšiu nečinnosť.


zdroj: artofmanliness.com
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*