Status muža si musíš zaslúžiť… (poviedka)

Bola ešte tma. Starý otec ho potriasol za rameno a mladý chlapec sa okamžite prebudil. V ruke mal už nabrúsený nôž z jelenieho rohu pripravený na použitie. No starec na neho len pokojne pozrel a potichu priložil prst na svoje pery na znak, aby nikoho nezobudil.

Kývol chlapcovi, aby ho nasledoval. Mládenec založil nôž naspäť do puzdra a potichu vykročil za starým mužom. Vyšli z príbytku a okamžite sa vybrali do hlbokej tmy neďalekého lesa.

„Kam to ideme, starý otec?”

„To uvidíš, len pokračuj.”

Mladý muž stíchol, ale nepáčilo sa mu to. Bol unavený a bál sa nočných tvorov. Muž s bielymi vlasmi však vyzeral pokojný, neustále šliapal a pridával na rýchlosti. Bojová sekerka pripevnená k jeho opasku odrážala svetlo mesiaca. Krížom cez trup mal prehodený luk a asi tucet šípov. Trochu to mladého upokojilo. Vedel, že dedo je skvelý lovec a vie si poradiť s kadejakou zverou. No aj tak nevedeli, čo ich tu za tmy môže prekvapiť. Išli asi hodinu, keď sa bukový les postupne zmiešal s borovicovým a mladý si všimol, že začali stúpať do kopca.

Vtom však začuli, že sa k nim z ľavej strany niečo veľmi rýchlo blíži. Zamrzli na mieste. Šedivý muž priložil ruku k sekerke a prikrčil sa k útoku. Mladík vytiahol svoj nôž a celým telom sa mu okamžite rozprúdil adrenalín. Reakcia mozgu, aby pripravil telo na najhoršie. To všetko sa udialo v jednom momente. Hneď na to im cestu preťal obrovský jeleň. V podstate len medzi nimi preletel a znova zmizol v kríkoch. Mládenec sa vystrašil a spadol do vysokej trávy, ktorá rástla za ním. Starý muž však ostal pokojný, ešte sa započúval do zvukov lesa, či sa k nim niečo nezakráda. Bolo ticho, len v diaľke počuli kukučku hlásiť prichádzajúce ráno. Začínalo sa rozvidnievať. „Rýchlo!” zahlásil starec. „Chceme stihnúť východ slnka!” Bežali rednúcim lesom a o chvíľu sa pred nimi naskytla krásna zelená lúka posiata veľkými skalami. Starý otec zastal a potichu prehovoril: „Tu je to miesto, chcel som ťa sem priviesť v tento mimoriadny deň.” Mladý chlapec nechápal, o čom hovorí. „Aký mimoriadny deň?” No žiadnej odpovede sa nedočkal.

Ešte chvíľu stúpali, lúka postupne prešla do sivej skaly, až kým neprišli k jej koncu, kde sa žula prepadala do temnoty, do doliny, do neznáma.

Obaja sa posadili na skalu a pozorovali obzor. V diaľke sa rozvidnievalo a životodarná guľa si rúbala cestu cez les. Prvý lúč preblyskol a dopadol na tvár starého muža. Usmial sa. Vedel, že teplo a svetlo je pre prežitie jeho ľudu to najdôležitejšie. Preto tak veľmi uctievali túto hviezdu, ktorá im každé ráno poskytovala svoje dary bez akýchkoľvek podmienok. Bezpodmienečná láska. Slnko postupne ožiarilo obidvoch mužov a zahrialo ich chladnú kožu. Potichu pozorovali tento krásny jav. Svetlo pomaly prebudilo celú dolinu a pod sebou, nie ďaleko, začali rozoznávať divú zver, ktorá sa pásla na lúke.

Obdivovali krásu mohutného jeleňa a pár sŕn, ktoré ho nasledovali. Obrovské zviera raz za čas zdvihlo hlavu a nastražilo uši, či nezačuje niečo podozrivé. Bolo však ticho.

„Dnes som ti tu chcel povedať jeden príbeh, ale možno ho za mňa rozpovie príroda.” povedal starec.

„Aký príbeh? O čom rozprávaš?”

Dedo sa zhlboka nadýchol. „Synu, poznáš tie momenty, keď odmietaš vstať tak, ako slnko káže? Vieš, keď sa chystáme na lov, no ty by si radšej išiel za ženami? Vieš, tie chvíle, keď máš mnoho výhovoriek?” prehovoril potichu starý otec.

„Ale, keď ja som ešte mladý, ešte sa musím veľa učiť. O love aj tak skoro nič neviem,” začal sa mladý brániť.

„Ticho,” prehovoril starec. „Tomu je dnes koniec, odteraz máš do dediny zakázaný vstup, kým sám niečo neulovíš! Rozumieš?!”

Mladík priložil ruku k nožu a už sa chcel začať hádať s dedom na život a na smrť, keď v tom dolu v doline začuli pohyb. Obom sa im naježili chlpy na tele. Tam dolu začal skutočný boj. Malé stádo už bolo v behu. Z každej strany lesa vybehol akýsi neznámy objekt. Chlapcovi spočiatku nedochádzalo, čo to je. Po chvíľke si uvedomil, že sú to vlci. Päť vlkov sa šprintom blížilo k obrovskému jeleňovi. Mladíkovi sa vyronili slzy, nevedel, čo si má myslieť. Bolo mu ho ľúto. Pozoroval, ako zákon divočiny nastoľuje rovnováhu v priamom prenose. Jeleň bol obkľúčený, avšak skákal veľmi rýchlo. Rozbehol sa smerom k jednému z vlkov a pokúsil sa ho preskočiť a ujsť tak z tejto pasce. Bohužiaľ, rozhodol sa preskočiť toho najskúsenejšieho samca, alfa samca. Keď zviera preskakovalo ponad neho, dravec nezaváhal, prudko zabrzdil, švihom vyskočil a zaťal zuby do zadného stehna. Jeleň padol do trávy aj s dravým vlkom, nevedel sa zodvihnúť. Ostatní vlci sa prihnali za pár sekúnd a vrhli sa na korisť. Posledný prichádzajúci vlk však vyzeral akýsi nesvoj, len z diaľky pozoroval, čo sa tu odohráva. Vyzeral až priam ostýchavo, nesmelo, bol ešte mladý. Zviera stále bojovalo o svoj život. Vĺča obehlo okolo klbčiaceho sa zväzku, krv vytekala z mnohých rán. Jeleň už nemal šancu. No aj tak nabral sily do posledného boja a začal sa stavať na nohy.

Mladý vlk v tom momente už nezaváhal. Jeho podvedomé inštinkty mu hovorili, že nastal jeho čas. Rozbehol sa a skočil jeleňovi po krku. Hlboko sa do neho zaryl svojimi tesákmi, až čosi chruplo a zviera sa skolilo k zemi bez známok života.

V diaľke sa začal ozývať brechot a zavýjanie, človek by priam povedal, že v ňom cítiť radosť.

„Oni lovia, aby prežili, synu! Lovia, aby zachovali rovnováhu! Lovia, aby nachovali svojich potomkov.” Starec upriamil zrak na mladého muža, zvážnel. „My nie sme iní. Riadi nás rovnaký zákon, veľmi prostý. Odteraz musíš pochopiť jednu vec. Nie vždy sa ti bude chcieť vstať pred východom slnka, nie vždy budeš mať sily nabrúsiť nože či prenasledovať jeleňa dlhé míle. A nie vždy sa ti podarí niečo uloviť. Ale nezáleží na tom, ako sa budeš cítiť, si stvorený pre lov, si stvorený preto, aby si sa postaral o svoju rodinu a si stvorený na to, aby si pokračoval, kým neuspeješ. Presne takýto princíp prúdi tvojimi žilami! Avšak, zatiaľ si nič nedokázal. Tvoje výsledky svedčia o tom, že nie si schopný a že si nezaslúžiš naďalej k nám patriť. Mám pravdu?”

Starec sa zdvihol, vytiahol luk a šípy, tvárou mu pulzovala krv a potichu, no veľmi zreteľne, prehovoril: „Dnes, synu, dnes máš šancu dokázať, že si hoden a že si zaslúžiš status muža. Práve teraz začína tvoj lov a kým neulovíš korisť hodnú chlapa, ani sa v dedine neukazuj.“

Potom zavládlo dlhé ticho. Dolinou sa len potichu ozýval štekot vlkov a škriekanie havranov. Mladý sa pomaly postavil na nohy a starec sa mu zahľadel hlboko do očí. Skúšal mládenca, ktorý penil od zlosti. No mladík neuhol, prebodával ho pohľadom. Spolu na seba dlho pozerali bez mihnutia oka. A zrazu sa to stalo. V tom momente mladý muž všetko pochopil. Tvár mu nesmierne zvážnela, hnev opadol a vystrel sa do plnej výšky. Konečne prevzal zodpovednosť, ktorej tak dlho odolával. Starec si to okamžite všimol. Po chvíli prerušil očný kontakt a vystrel ruky s jeho vlastným lukom a šípmi k mladému. Mladík ich zovrel v dlaniach, ešte raz sa pozrel starému mužovi hlboko do očí, potom sa otočil a rozbehol sa do hlbokej divočiny. Nastal čas loviť.

Iniciácia do mužstva sa začala…


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: 101waystosurvive.com

Michal Marko

Michal Marko

Michal je model a profesionálny barman žijúci v San Franciscu. Je nadšeným dobrovoľníkom v neziskovej organizácii ManKind Project pomáhajucej mužom a je členom mužského kruhu. Nikdy nepohŕdne dobrým jedlom, slovenským pivom, posilňovnou či inšpirujúcou knihou.

2 komentáre k “Status muža si musíš zaslúžiť… (poviedka)

  1. Väčšinou som z článkov nadšená, ale táto poviedka je dosť slabá, nepresvedčivá.
    Korektorka si tiež neurobila svoju prácu..Jeleň a srny sú odlišné druhy. Jeleňa budú nasledovať lane, či jelenice, nie srny. Tie majú srnca.

    • Vďaka zuzana, poviedka je prvotina, takže môže mať svoje muchy. Napriek chybám však zožala prekvapivý úspech. Vďaka za upozornenie aj na faktickú chybu, ako šéfredaktor, ktorého skôr zaujíma pointa, som ju s nadšením prijal kvôli faktu, že téma iniciácie chlapcov v našej kultúre je zabudnutá, ale kľúčová. Uvidíme, či sa niekedy objavia aj iné poviedky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *