Vedeli ste? Ockovia nečítajú deťom. A kto im to má za zlé? Prídu po celom dni domov, v hlave sa im ešte točí drzý klient, neplatiaci zákazník alebo bláznivý šéf, a vôbec – čítanie je súčasťou materstva. ,,Vezmem ich v sobotu na ihrisko, tam sa vybláznia,” povie si otecko. ,,Nech si žena oddýchne. Alebo ešte lepšie – do lesa, urobíme si oheň. Ukážem mladému, ako sa brúsi ražeň na opekačku.”
Nejaký čas dozadu som prechádzal miestom, kde som vyrástol – Edmondom v štáte Oklahoma – a náhodou som prešiel okolo svojej bývalej strednej školy. Nebolo to nezvyčajné; žijem teraz len hodinu a pol od Edmondu a moji rodičia tam stále bývajú, takže sa tam často vraciam a niekedy prechádzam okolo tej školy. Tentoraz však niečo bolo iné. Predtým mnou prešla vlna nostalgie a spomienky na dni, ktoré som tam strávil, sa ku mne živo vrátili. Teraz som však necítil nič. Uvedomil som si: „tam je moja stará stredná škola,“ no nevyvolalo to žiadne emócie – môj pocit silného osobného spojenia s tou školou zmizol.
Keď som šoféroval a premýšľal o tejto zmene a o vzdialenosti, ktorú som, uvedomil som si, teraz cítil voči svojmu detstvu vo všeobecnosti, spomenul som si na citát Theodora Roosevelta, ktorý som si prečítal pred rokmi: „Dieťa je otcom muža.“ Keď som na ten citát narazil prvý raz, zdal sa mi záhadný. Nedokázal som skutočne pochopiť, čo to znamená. Ale keď som prechádzal okolo štadióna Edmond North Huskies, začal som tomu rozumieť.
Zadajte Váš e-mail a nič Vám neujde:
