O čítaní, ihrisku, opekačke a sexi oteckoch

Vedeli ste? Ockovia nečítajú deťom. A kto im to má za zlé? Prídu po celom dni domov, v hlave sa im ešte točí drzý klient, neplatiaci zákazník alebo bláznivý šéf, a vôbec – čítanie je súčasťou materstva. ,,Vezmem ich v sobotu na ihrisko, tam sa vybláznia,” povie si otecko. ,,Nech si žena oddýchne. Alebo ešte lepšie –  do lesa, urobíme si oheň. Ukážem mladému, ako sa brúsi ražeň na opekačku.”

Chlapská práca

A tak ockovia nečítajú po večeroch deťom, pretože sa to zdá byť súčasťou maminej práce. Ale máte pravdu, treba to spresniť, pretože je to inak strašlivé zovšeobecnenie a spadli ste do neho aj vy. Mnohé štúdie ukazujú, že čím je dieťa staršie, tým menej otcov deťom číta. Podľa jednej z nich až 49 percent anglických otcov vôbec nečíta deťom po tom, čo dosiahli vek 8 rokov. Podľa inej analýzy číta svojim deťom každodenne iba 18 percent otcov. A aby sme boli spravodliví, približne 30 percent anglických otcov číta deťom niekoľkokrát v týždni.

Ak však teda niekto čítava, sú to mamy. Pretože mama rovná sa príbehy a túlenie v posteli po celom dni. Tak to vraj má byť.

Dôsledky

A tak sa stalo, že v roku 2008 dievčatá prvýkrát prevýšili v národných amerických testoch čítania chlapcov na každom jednom stupni. Americké dievčatá si začínajú preberať prevažnú väčšinu stredoškolských ocenení vo všetkých amerických štátoch. A tiež víťazia nad chlapcami v takmer všetkých vysokoškolských rebríčkoch – jediný, kde víťazia chlapci, je ten, ktorý sa zaoberá nedokončením VŠ. Mimochodom, nedávna česká štúdia medzi deťmi ukázala, že viac než 70 percent dievčat si číta aspoň raz v týždni, zatiaľčo u chlapcov je to trochu cez polovicu. Nuž a až 20 percent chlapcov vyhlásilo v nedávnom rozsiahlom slovenskom výskume, že neuznáva spolužiakov, ktorí čítajú veľa. Lebo viete, je to nudné, nemoderné a zastaralé. A nanič. Pretože to dievčatá si píšu a čítajú. Chlapci skáču, hádžu, bežia. Nečítajú.

Ockovia si nečítajú

Nečítajú, pretože aj ich tatovia čítajú len málo. To je jasné aj zo spomínanej českej a slovenskej štúdie. Aj jedna kniha za mesiac je u obyčajného otecka už vlastne nadpriemer. Tatovia budú pozerať telku, to áno. Prelistujú si noviny, to tiež. Knihy čítajú mamy, a častejšie, nazrite do tých českých a slovenských čísel. S deťmi sú tiež častejšie, takže je ľahšie ich sledovať. Avšak keď deti pozorujú tatov, čo vidia okrem večerného driemania pri telke? Práve tie soboty na ihrisku, v zoo, opekačky, stanovačky, cvičenie a tvrdá práca. Knihy? Pomenej.

Ale prečo sa vôbec máme rozprávať o čítaní?

Pretože je čarovný prášok, ktorý všetko urobí lepším. Sme z toho múdrejší, lepšie sa sústredíme. Lepšie formulujeme myšlienky, sme pohotovejší. Deti sú vďaka tomu múdrejšie, šikovnejšie, úspešnejšie. Naozaj úspešnejšie v porovnaní s deťmi, ktorým nikto nečíta alebo ktoré si nečítajú. Veda je na strane tohto zabíjania času.

Je to tiež liek pre dušu. Dokonca taký efektívny, že sa používa ako súčasť terapie pri problémových deťoch alebo deťoch, ktoré prekonali nejakú traumu.

Tatovia, čítajte.

Viete, že keď číta tata, z detí sa stávajú čitatelia rýchlejšie a ostávajú nimi dlhšie?

A takisto vaše čítanie deťom rozvíja fantáziu a predstavivosť viac než keď číta mama, hlavne ak začnete ešte pred druhými narodeninami. Mamky totiž rozoberajú pocity hlavných hrdinov a ich motivácie, čím z vašich detí robia empatické stvorenia. Ale vy, tatovia, vy kladiete úplne čudné otázky a vediete diskusiu iným smerom. Napríklad: ,,Aha, Čľup je celý od zmrzliny. Cha! Kedy to bolo, keď ti tiekla zmrzlina po celom tričku a nakoniec sme ťa umývali vo fontáne?” Alebo: ,,…táto Pipi. Vždy som chcel koňa. Nechceli by ste koňa? Poďme presvedčiť mamu, že musíme mať koňa.” Alebo v rozprávke, ktorú vie potomok naspamäť, zámerne meníte slová, pletiete mená alebo meníte dej, a ani sval sa vám v tvári nepohne. A podobne.

Tatovia, buďte prosím vzorom. Čítajte si sami pre seba, pre svoje vlastné potešenie. Ak by ste však aj toto preskočili, čítajte deťom.

Dva najväčšie dôvody.

Ten prvý: Čítanie je gumidžús. Mení nám deti pred očami. Je to totiž stopercentná pozitívna pozornosť – počúvate ich, dotýkate sa, odpovedáte. A oni vás za to milujú.

Nemusia nutne zaspávať a ani pokojne sedieť, to je, nanešťastie, mýtus, kvôli ktorému knižky opustilo už veľa rodičov. Môžu popri čítaní s vami stavať lego, kresliť či vystrihovať. Môžu robiť hoci aj brušáky! Z týchto momentov čerpajú vo chvíľach, keď nie ste láskavý a trpezlivý tata, a vlastne aj vy, keď nemáte láskavé a trpezlivé deti.

Ak vydržíte a ostanete si s nimi (či povedľa nich) čítať, aj keď už budú staršie a budú si čítať samé, keď sa ich životy začnú komplikovať a keď aj knihy začnú byť zložitejšie, vytvoríte si medzi sebou veľmi silné spojenie. Čítanie je terapia a je to aj lepidlo. Keď sa v ich pubertálnych telách začnú diať veci, je veľká šanca, že pôjdu za vami a nie za kamošom, ktorý vie o svete asi tak toľko, čo oni. Alebo ešte horšie, na internety. (Počuli ste o otcovi, ktorý dcére sľúbil sto večerov čítania a narástlo im to na 3218?)

No a ten druhý dôvod, ktorý vám asi nepreletel hlavou: keď šermujú knižkou, potom si vylezú na tatika, on skúša čítať a oni ho pritom ťahajú za všetok možný porast, všetci kričia a nikto nejde spať, je to celé únavné, no vlastne príjemné – a každá prítomná mamina povie, že aj neskutočne sexi.

Choďte si s nimi čítať.

P.S. Možno nie ste otec. Ale určite ste niekoho brat, snúbenec, bratranec, strýko, starý otec alebo kamarát. To stačí. Totiž čítajúcich mužov je tak málo, že určite bude koho zastúpiť.

Viki Marcinová
citajmesispolu.sk
blog.behnaboso.sk

–
Korektúra: Ivana Badiarová
Fotografia: flickr.com