Trón
“V srdci každej kultúry je trón a ktokoľvek na ňom bude sedieť, bude tou silou, od ktorej budete prijímať pokyny.” Paul Kingsnorth.
“V srdci každej kultúry je trón a ktokoľvek na ňom bude sedieť, bude tou silou, od ktorej budete prijímať pokyny.” Paul Kingsnorth.
Vždy je niekto na vrchole. Niekto alebo niečo, ku komu vzhliadame, obdivujeme, jedným slovom uctievame.
V minulosti to bol Boh. Potom to boli králi. Neskôr veda. Teraz sa z toho stalo niečo úplne iné, niečo, čo nedokážem definovať. Nejaká zmes viery vo vedu.
Jednoducho, stále je tu niečo, k čomu vzhliadame. Ideál, ktorý povyšujeme nad všetky ostatné. Niečo, čo umiestnime na trón.
Všetci potrebujeme inšpiráciu, aby sme prežili. Bez niečoho, čo by nás inšpirovalo, čo obdivujeme, čo by sme mohli napodobňovať, sme stratení. Hľadáme niečo zmysluplné, a keď to nenájdeme, podľahneme zúfalstvu a cynizmu.
Dnes vidím, že sa to deje. Vzdali sme sa viery našich otcov, či predkov, vzdali sme sa kráľovskej hodnosti, vzdali sme sa poznania, vzdali sme sa samotnej pravdy. Relativizujeme bez túžby po hľadaní.
Čo nám teda ostáva? Čo nás ženie ďalej?
Stále hľadáme zmysel, kráľovský ideál, to božstvo, aj keď väčšina z nás už v žiadnom zmysluplnom rozsahu neverí.
Stále staviame veci, ľudí a nápady „na piedestál“ alebo ich zamykáme do „slonovinových veží“, ktoré sa týčia nad nami a dávajú nám niečo, po čom môžeme túžiť, v čo môžeme dúfať.
Pre niektorých ľudí je to demokracia. Pre ostatných je to džihád. Iní sa pozerajú na štát. Niektorí stále dúfajú v komunistickú utópiu. Pre mnohých sú to priatelia a rodina. Pre ďalších je to len potešenie.
Ale každý z nás niečo hľadá.
Všetci máme nejaký ideál, ktorý umiestnime na trón.
Trón je miesto, kde sedí kráľ.
Našich bohov zobrazujeme ako kráľov po tisícročia a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend chýlil ku koncu napriek tomu, že bohov je v týchto dňoch o čosi menej.
Bez ohľadu na to, čo považujete za obdivuhodné a hodné napodobňovania, prostredníctvom svojich činov niečo aktívne uctievate.
Ak idete napríklad do kostola, uctievate Boha. Ak pravidelne cvičíte, ctíte silu a zdravie. Ak robíte veľké obete pre svoju kariéru, uctievate moc, postavenie a možno aj peniaze. Keď trávite čas so svojou rodinou, čas, ktorý by ste mohli stráviť sebeckými honbami za potešením, uctievate myšlienku rodiny a komunity. Nič z toho netreba mať za zlé, iba je dobré v tom mať jasno, aby ste mohli žiť s ešte jasnejším zámerom.
Vynikajúci spôsob, ako zistiť, čo uctievate, je položiť si dve otázky.
Na čo míňam peniaze a čo robím s časom?
Odpovede na tieto otázky vám povedia, aký ideál uctievate a usádzate na trón.
Slovo uctievanie znamená „dať hodnotu niečomu“, čo znamená, že môžete uctievať takmer čokoľvek, nielen bohov a ideály.
Otázka je a vždy bola, čomu slúžite?
Slúžiť vždy niečomu budeme. Ale slúžiť slepo je risk, že budete posadnutí ideálom, ktorý si neprajete, alebo ktorý ovláda vás. Opýtajte sa teda sami seba, či vám vaše činy a investície času, peňazí a energie idú smerom podľa vás.
Ak si uvedomíte, že ste uctievali na úpätí nesprávneho trónu, je to dobrá správa.
Je to dobrá správa, pretože teraz už viete. Väčšina ľudí nevie, čo uctievajú, a niektorí si hlúpo myslia, že neuctievajú vôbec nič.
Robia to, aj keď o tom nevedia. Keď zistíte, čomu ste sa predtým klaňali, aj keď je to niečo škodlivé, aspoň to viete.
A keď to viete, môžete sa zmeniť.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
