Podcast

30. Podcast Mužom.sk: Každý sa môže stať vrahom z Las Vegas

thomas-roberts-338411

Napriek tomu, že si pripadáte, ako dobrý chlap, nebezpečenstvo hrozí každému z nás. Ak sa nerozhodneme strážiť isté oblasti v našich životoch, môžeme skončiť veľmi zle. Dnes spomenieme aspoň dve takéto veci a ako im predchádzať. Nestaňte sa agresorom.

Budete počuť:

  • prečo by mená vrahov nemal nikto vyslovovať
  • zlo sa môže nachádzať tam, kde by sme ho nečakali
  • samota vs osamelosť
  • mať dobrú bandu chlapov je základ
  • nezabudnite sa konštruktívne „hrať“


fotografia: unsplash.com

8 komentárov

  1. Avatar
    germaniawerks

    Čiastočne súhlasím, že nuda a osamelosť môžu byť faktorom, avšak dneska na západnej pologuli máme 2 ústredné príčiny, kt dá sa povedať robia zlobu, resp. spôsobujú premenu kladného mužského potenciálu na negatívny. Jedni sú chlapi, kt už v minulosti stali otcami, zodpovedne živili, starali sa o rodinu, atď. atď –a ich partnerka po rozvode ich podviedla, prípadne odobrala im vzťah s dieťatom a teraz platia výživné. Títo chlapi sa stali obeťou dnešnej extrémne silnej pozície ženy v spoločnosti, ktorá ťa donúti mať všetky aspekty rodinného života buď po jej, alebo ťa jednoducho o tú rodinu pripraví.
    Druhá príčina sa týka skôr mladších ročníkov – chlapcov slušných, pracovitých, vzdelaných atď atď., –ktorí však nemajú žiadnu priateľku, pretože ženské s takýmto typom ml. mužov – na západe sa to týka hlavne chlapcov s východoázijskymi koreňmi, avšak zďaleka nielen – jednoducho odmietajú spávať. Čiže nechcem ísť prliš do hĺbky a čiastočne aj súhlasím s podcastom, avšak nevypichol si jeden dôležitý prameň, generátor zloby a záporného správania – a tým sú ženy. Čili to ako sa spoločnosť na ženy pozerá a to ako sa vďaka tomu ženské vo svete (s výjimkou okrajových častí) dneska chovajú.

    • Avatar

      V tomto sa nezhodneme. Muž nesie zodpovednosť sám za seba. Vždy. Žiaden iný muž za moje chovanie nenesie zodpovednosť, žiadna iná žena. Ja sa nestrretávam ani so žiadnou extrémne silnou pozíciou žien, ktorá by ohrozovala mňa, alebo mužov v mojom okolí. Ak by so mnou partnerka odmietala spávať, pozrel by som sa znova len sám na seba, prečo nemá záujem. Ak by to nepomohlo, riešil by som to rozchodom, ale žeby som ženu vinil za čokoľvek a tak si uľahčoval život ma ani nenapadne.

      • Avatar
        germaniawerks

        Lenže veľa chlapov je dnes ešte stále navyknutých a vychovaných prioritizovať rodinu, dieťa a partnerku. Poviem to tak, že ty môžeš hľadať chybu v sebe, lenže ona ju v tebe nájde rýchlejšie. Ty môžeš, dajme tomu, hľadať zodpovednosť, lenže ona s tebou s prepáčením vyjebe rýchlejšie. Ty môžeš byť ten najzodpovednejší neviem kto, ale to je málo, pretože ty nejsi sám, ale je tu ešte dakto druhý. Čiže zodpovednosť má byť aj o tom, že muži sa musia naučiť predovšetkým chrániť seba. A prioritizovať seba. Pretože ty keď nechrániš seba, tak sa môže stať, že raz dakto bude musieť tvoju partnerku chrániť pred tebou. A tohto pôvodu je podstatná časť mužského antisoc + záporného chovania. Pýtam sa, koľkí chlapci a mladí muži sú zodpovedne a cieľavedome svojimi otcami vedení a vychovávaní k tomu, že kto to je ženská, čo to je ženská a jaká reálne je ženská? Dovolím si povedať, že väčšina je doma, ale nielen doma ale aj našou spoločnosťou, vedená skôr k naivite. A to pre mužov nie je dobrý štart.

        • Avatar

          Myslím, že rozumiem, no zároveň mám pocit, že máme veľmi odlišné skúsenosti so ženami. Moje skúsenosti vychádzajú z 15 rokov vzťahu a 19 rokov, keď som spolupracoval a viedol v teame mnoho žien. Súhlasím, že muž, na to aby bol schopný, okrem iného, aj dobrého vzťahu, musí sa starať najprv o seba. Ale nie preto, aby mal nad ženou navrch, ale preto, aby bol mužom, s ktorým žena túži byť. Je prirodzené, že pasívny a sebeckí muži sú so ženami v konflikte.
          Mám pocit, z tvojej rétoriky, že vnímaš vzťah, ako súperenie, alebo boj. Moje vzťahy sú o spolupráci a úcte. V momente, ak by tomu tak nebolo, urobím, čo je v mojich silách pre nápravu. Ak je vzťah toxický a jedna strana (či už ja, alebo ten druhý) nemá záujem to zmeniť, odstrihávam a idem ďalej.
          Nie je dôležité, či vo mne žena nájde chybu rýchlejšie, ako ja. Dôležité je, či je to pravda. Ak áno, tak super, ak nie je moja zodpovednosť situáciu vyriešiť.
          Neviem celkom, čo si predstavuješ pod výchovovou, k tomu „kto je ženská“, nechcem ti vkladaˇslová do úst, ale zneje mi to negatívne. Ja vychovávam svojho syna v úcte, k sile a k zodpovednosti. Neviem si predstaviť, že by som ho vychovával v štýle „synu, ženské sú nebezpečné, takže daj pozor, keď im veríš, a pamätaj, že aj tvoja matka a sestra sú ženské“.
          Vďaka za tvoje myšlienky.

          • Avatar

            Píšeš, že muž by mal byť aktívny, lebo s pasívnym chodiť nebude. Súhlasím, ale pozri sa aj troška zaroh. Ženská dovolí mužovi viesť veci len vtedy, ak vycíti, že ju vedie v podstate tam, kde ona chce. Takže pýtam sa kto tu je skutočne aktívny? A aká je to aktivita? Jednoducho my vychovávame tunák chlapov, ktorí sú síce silní verní ochraňujúci zodpovední a spoľahliví atď atď – s ktorými žena naozaj túži byť, to ti verím. Lenže oni nejsú skutoční vodcovia. Prečo? No pretože nejsú slobodní. V skutočnosti nerzohodujú o ničom. To, že ona s tebou je, mi hovorí že ona je tá ktorá v tom vzťahu má prioritu. A že ty si len jej taxikár. Nemyslím konkrétne teba a netrvdím ani, že u nás na Slovensku– ale už dneska máme krajiny, kde ten najmenší prešľap, najmenšia nezhoda, ktorá nie je po jej – končí okamžitým rozvodom s príslušnými dôsledkami. Takých chlapov je veľa, čo si mysleli, že ja som hlava tejto rodiny, a naraz len kukali jak ženská bez okolkov berie decko preč a spolu s ním aj prakticky čokoľvek, čo sa jej hodí. Pretože legislatíva spoločnosti, ktorá ženu prioritizuje a chráni, jej to skrátka takto umožňuje.
            Píšeš: „Ak je toxická – odstrihnem ju.“ Vidíš to troška jednoducho. To môžeš urobiť možno tak na strednej. Píšeš, že máš mnohoročné skúsenosti, ale pýtam sa, postavil si sa niekedy ženskej? Ona ťa zničí.
            —- Čiže nechcem príliš sa rozpisovať, ale na jednej strane kvitujem tento web, jeho zameranie na kvalitu mužského života. Ale na druhej strane vidím veľké zraniteľné miesta. Vidím chlapov, ktorí chcú byť tými najlešpími partnermi a otcami, ale koledujú si o poriadny prúser. Jednoducho, naivita nemôže byť cestou. A pokád vaše priateľky nie sú naslovovzaté šmoulinky a dobré víly, tak dopadnete velice tvrdo.

          • Avatar

            Myslím, že sa v niektorých tvrdeniach jednoducho nestretneme. Na to, aby sme mohli viac diskutovať a dostať sa k jadru veci, by sme (podľa mňa) sedieť za jedným stolom a trocha viac vidieť do svojich životov. Online diskusia má svoje limity. Zdá sa, že máme úplne odlišné životné skúsenosti. Nepopieram, že máš so ženami zlé skúsenosti, ale nemyslím, že tadiaľ vedie cesta. Ja presadzujem v živote absolútnu osobnú zodpovednosť. Nevidím zmysel, aby som pozeral na iné kultúry a iné krajiny, ale len na svoj život, za ktorý neprevezme zodpovednosť nikto iný okrem mňa. Bol som v konflikte s mnohými ženami, neraz v konflikte so svojou manželkou, nezničilo ma to, ale to by už chcelo asi vedeckú štúdiu o mojom manželstve, aby som dokázal, že máme rovnocenné partnerstvo, kde každý nesie svoju časť zodpovednosti (asi som si zobral ako hovoríš „šmoulinku“, alebo „vílu“).

            Pravdepodobne sa ďalej nedostaneme, takže vďaka za argumenty a debatu, ale aj za to, že nás sleduješ.

  2. Avatar
    Filip Badiar

    Zdravím Peťo, vďaka za výborný podcast. Súhlasím s tým, že samota a izolácia vedú ku našej vnútornej deformácii. Určite by som privítal, ak by ste na mužom.sk v budúcnosti venovali priestor aj detailnejšiemu premýšľaniu nad tým, čo stojí za ‚krízou‘ mužov alebo ‚mužstva‘ v dnešnej dobe (ak sa teda zhodneme, že taká kríza tu je).
    Zaujala ma jedna z tvojich úvodných myšlienok, v ktorej dosť vehementne zavrhuješ životy vrahov a násilníkov. Nedávno som nad podobnou témou pomerne intenzívne premýšľal. Do školy som písal esej o Richardovi Wagnerovi a jeho tvrdých antižidovských názoroch. Tento človek je autorom naozaj geniálnej a komplexnej hudby, ktorá dodnes očaruje ľudí po celom svete, no zároveň to bol muž, ktorý verejne a hrdo šíril nenávisť. Podobná situácia nastala aj nedávno, keď francúzsky prezident Macron vyzdvihol zásluhy generála Philipa Pétaina, ktorý v prvej svetovej vojne doviedol Francúzsko ku prelomovým víťazstvám a stal sa národným hrdinom, no v druhej svetovej vojne ako vodca okupovaného Francúzska kolaboroval s nacistami a židovské transporty do koncentračných táborov sa organizovali s jeho súhlasom (a na Macrona sa za to zniesla pomerne silná kritika).
    Polemika spočíva v tom, že či je správne zavrhnúť so zlom aj to dobré, čo ten daný človek do sveta priniesol. Alebo naopak, či je správne pre tie hodnotné veci privrieť oči nad zlom.
    Chápem, že tieto dva príklady nie sú priamymi agresormi ako tí, ktorých máš na mysli v tomto podcaste, no nesú nepriamu zodpovednosť za ďaleko väčšie násilie. Ako by si sa k ich životu postavil ty? Stále by si sa držal názoru, že by mali byť zabudnutí? Existuje podľa teba nejaký stred?

    • Avatar

      Zdar Filip, vďaka za ocenenie a dobrý komentár. Pár dní už nad ním premýšľam. Čo sa týka podobných článkov, v najbližšej dobe vypustíme dva rozsiahlejšie na tému muži a depresia.

      Dal si mi ťažké otázky. Skvelé. Najprv podčiarknem, že v podcaste som hovoril o „škodnej“, na ktorú treba zabudnúť. Tam by som to uzavrel. Keď ale hovoríme o hrdinoch/antihrdinoch je to skutočne komplikovanejšie. Nerád vylievam so špinavou vodou z vaničky aj dieťa. Ponajprv sa snažím rozumieť kultúrnemu kontextu. Aby som to trocha vyhrotil… môže existovať aj hrdinský kanibal. Alebo menej extrémne… Rudyard Kipling autor básne If, Knihy džungle atď je pre mňa fascinujúcim mužom, napriek jeho povýšeneckému postoju voči Indom, vyrástol v kultúrnom kontexte, ktorý mu nedal inú možnosť. Aj to má však istú hranicu a tou je v európskom priestore ľudský život. Ak niekto žije ako hrdina, musí niesť v sebe schopnosť umrieť ako hrdina. Žiaľ, ak niekto kapituluje na svoje hodnoty v starobe zanecháva to na jeho odkaze neprehliadnuteľnú škvrnu, veľké ALE. Z môjho pohľadu sám dehonestuje svoj odkaz.

      Na takých ľudí by som však nezabúdal. Minimálne sú odkazom, že sa z hrdinu môže stať zločinec. Možno však tieto postavy ukazujú na našu obmedzenú kapacitu hrdinstva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*