Chcel by si byť osobný tréner? Aké sú plusy a mínusy tohto povolania a ako vyzerá bežný deň?
Prinášame pokračovanie seriálu o mužoch a ich práci. Dnes sa budeme venovať zamestnaniu, ktoré zažíva rozmach. O tom, čo vlastne znamená byť tréner, sme hovorili s osobným trénerom a SFG1 inštruktorom Michalom Lakatošom.
1. Na začiatok nám povedz niečo o sebe. Odkiaľ si, koľko máš rokov, čo robíš a ako dlho pracuješ ako osobný tréner?
Žijem vo Vranove n/T, mám 38 rokov a pracujem ako osobný tréner cca 5 a pol roka.
2. Osobný tréner je asi veľmi široký pojem. Čomu konkrétne sa venuješ ty?
Ja sa venujem primárne štandardným klientom, ktorí navštevujú fitness centrá s cieľom redukovať tuk, nabrať svalovú hmotu, zosilnieť, rozhýbať svoje sedením zatuhnuté telo, či kompletne zmeniť svoj životný štýl smerom k aktívnejšiemu.
Istú časť klientov tvoria aj športovci, u ktorých sa snažíme doplnkovým tréningom zlepšiť ich výkonnosť v danom športe, prípadne, ak je to žiaduce, aspoň mierne kompenzovať jednostranné pohybové zameranie v ich športe. Čo sa týka nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov, postupne som akýmsi prirodzeným vývojom dospel k používaniu kettlebell, vlastnej váhy tela a veľkej činky. O niečo viac oproti ostatným dvom nástrojom sa špecializujem práve na kettlebell, ktorá v mojich tréningoch dominuje.
Kettlebell považujem za jeden z najúžasnejších a najefektívnejších nástrojov na zvýšenie sily, zlepšenie kondície, spevnenie tela, ale aj na redukciu tukov. Na podrobnejší popis by nám tento rozhovor nestačil. 😉
Mojim cieľom je viesť ľudí práve k tejto KOMPLEXNEJ ZMENE ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU, čo je to jediné, čo im zabezpečí toľko ospevovaný, trvalý výsledok.
Ak sa mi to podarí, vtedy to považujem za skutočný úspech a poctivú robotu.
Aj preto som svoj projekt v tejto oblasti mojej práce nazval Extrémne – POCTIVÉ PREMENY.
Dnes sa akosi od slova poctivosť upúšťa na úkor „WAAAW EFEKTU” a je to vidieť dosť výrazne aj v našom remesle. Máme potrebu chrliť extrémne výkony za čo najkratší čas. V rôznych podobných projektoch, ktoré sa objavili aj v médiách, sú ľudia tlačení do extrémnych pohybov, cvičení, situácií, len aby sa dosiahla čo najvyššia sledovanosť. Kto by si v teple domova nerád pozrel 160 kilového chlapa, ako prechádza „výcvikom” navy seals a vôbec nám (ani „odborníkom” dohliadajúcim na zdravie týchto ľudí) nevadí, že sa ten človek 20 rokov nehýbal, jeho pohybový aparát nie je schopný zvládať takéto extrémy, navyše je tlačený nadváhou 100 kg tuku. Počas projektu to nejako vydrží, odvysielame EXTRÉMNE číslo úbytku na váhe a po nás potopa.
Pri našich POCTIVÝCH premenách je primárnym cieľom trvalá zmena životného štýlu. Hlavným kritériom, ktoré musí byť počas procesu zachované, je ZDRAVIE. Človek, s ktorým pracujeme na zmene, musí byť na konci projektu v ideálnom prípade zdravší ako bol pred nástupom, alebo sa mu jeho zdravotný stav nesmie zhoršiť, ak už na začiatku projektu mal zdravotný problém.
ZAŤAŽENIE jeho pohybového aparátu, či organizmu celkovo, musí byť primerané jeho zdravotnému stavu a kondícii a nesmie byť preťažované na úkor akýchsi rýchlokvasných extrémnych výsledkov.
REDUKCIA TUKU je ďalším z kritérií, ktoré sledujeme. Nejde nám teda o redukciu hmotnosti u obéznych ľudí a tlačenie do extrémnych čísel pri tomto kritériu, ale o redukciu tuku podkožného a viscerálneho.
To je údaj, ktorý ma pri pravidelnom kontrolnom meraní zaujíma a je mi absolútne jedno, či to číslo niekto považuje za dostatočne „extrémne”. Počas svojej praxe som videl mnoho prípadov „zázračných” a hlavne extrémnych chudnutí, kde sa dotyční mohli pár mesiacov hrdiť „super” výsledkom, dosiahnutým za pomoci rôznych práškov či „zázračných” diét.
V akom stave sú dnes? V horšom ako pred tým. A takto to dopadne vždy, keď obchádzame prirodzenosť a túžime po rýchlom a extrémnom výsledku.
U mojich klientov sa snažím vybudovať pozitívny vzťah k pohybu najskôr cez nevyhnutné, pevné základy. Ak ide o ľudí, pre ktorých je pohyb iba nevyhnutným zlom a vzťah k nemu nemajú snahu budovať, tak ich pripravím na nevyhnutné a podľa možnosti najefektívnejšie pohybové minimum, aké zvládnu a ktoré ich udrží v primeranej fyzickej kondícii.
Aktívny životný štýl priamo súvisí so zdravím. Zdravie tiež priamo súvisí s otužovaním, a tak som medzi moje aktivity prirodzene zaradil aj otužovanie.
Pred niekoľkými rokmi som založil otužilecký klub Ľadoborci Slovensko, vďaka ktorému šírime osvetu v oblasti otužovania po celom Slovensku, ale aj v Čechách.
Ľadoborci Slovensko sa prirodzeným vývojom dostali z miesta svojho rodiska, z mesta Vranov nad Topľou do ďalších miest ako Snina, Košice, Prešov, Hanušovce n/T, Bardejov, Martin, Komárno, Bratislava. A prostredníctvom školy silového a kondičného tréningu KB5 Gym aj do ďalekej Prahy.
Niektorí členovia naštartovali vďaka Ľadoborcom svoju komplexnú zmenu životného štýlu, iní zase obohatili svoje športové aktivity o otužovanie.
3. Prečo si sa stal trénerom? Je to niečo, čo si vždy chcel robiť?
V detstve, či rannej mladosti som nevyzeral práve ako športový talent, no k športu ma to aj tak, alebo možno práve preto, ťahalo stále viac. Takže som prešiel športami ako futbal, hokej, dokonca krasokorčuľovanie, až som zakotvil pri Jude. Bol som malý a chudý, a tak som potreboval zo seba urobiť chlapa :-D. Nasledovali bojové umenia ako NinJutsu a neskôr Wing Tsun a samozrejme klasické, rekreačné posilňovanie formou pokus – omyl.
Táto moja niekoľkoročná skúsenosť s mojou osobnou premenou zostala vo mne pevne zakorenená a tvorí pevný základ takmer všetkého, čomu sa dnes venujem. Aj projekt POCTIVÉ PREMENY má svoje korene práve v mojej osobnej skúsenosti.
Ak k tomuto môjmu pozitívnemu vzťahu k športu a pohybu ako takému pridáme ešte radosť z práce s ľuďmi, vychádza pre mňa toto remeslo ako povolanie snov. A to nakoniec rozhodlo. 😉
4. Čo je potrebné, aby si sa stal trénerom? Sú nejaké nevyhnutné školenia a certifikáty, ktoré potrebuješ?
Samozrejme mať vzťah k oblasti, v ktorej chcem ako tréner pôsobiť. Ak to zúžime len na vzdelanie, tak samozrejme v úvode je, povedzme, „základné” vzdelanie vo forme semináru, na ktorom získam základné vedomosti v oblasti výživy, či tréningu. V žiadnom prípade však nestačí zotrvať pri týchto vedomostiach. Je absolútne nevyhnutné pokračovať v ďalšom vzdelávaní a to podľa toho, ktorým smerom sa chceme ako tréner uberať, špecializovať.
Je potrebné sledovať, ktoré spoločnosti majú vysoký kredit v oblasti, na ktorú sa chcem špecializovať a tam potom absolvovať ďalšie vzdelávacie semináre, kurzy, workshopy. Ďalej treba čítať dostupnú literatúru zameranú na moju špecializáciu a opäť od autorov, ktorí majú k tejto téme blízko, majú potrebné vzdelanie, či prax v danej oblasti a dobré meno v odbornej verejnosti.
Školenia a certifikáty sú teda z môjho pohľadu nevyhnutné, majú zmysel a veľký význam.
Objavujú sa prípady, kedy tréner absolvuje semináre chaoticky a iba preto, že predmetné certifikáty majú zvučné meno, silnú a dôveryhodnú značku, za ktorú sa chce schovať.
Takýto tréner si už o pár dní, či týždňov z tých seminárov nepamätá ani základný odkaz, nie to ešte podstatné informácie k tréningovému procesu.
Ešte nestihol absorbovať informácie z jedného semináru, o aplikácii do praxe a vyhodnocovaní poznatkov ani nemôžeme hovoriť, a už ho vidíme, ako absolvuje ďalší v úplne odlišnej téme, v závere ktorého nám kýva s „namakaným” certifikátom.
V takýchto prípadoch potom nie je ani certifikát zvučného mena žiadnou zárukou kvality. Nuž, ale aj to život prináša.
5. Ako si hľadáš klientov? Je v tomto odvetví veľká konkurencia?
Momentálne som, vďaka Bohu, v štádiu, keď musím nových klientov skôr „presúvať”, keďže som plne obsadený na cca dva mesiace dopredu. Stále si však vzájomne vieme vyjsť v ústrety.
Mám úprimnú snahu, v rámci možností, pomôcť každému, kto ma osloví, no nie vždy je to technicky možné.
Navyše ma pracovné vyťaženie naučilo venovať môj čas a energiu iba klientom, ktorí to so svojou zmenou myslia naozaj vážne, sú ochotní pre ňu urobiť všetko, čo je nevyhnutné a nie si ju iba želajú. Takto je potom naša spoločná energia dobre investovaná a vybojovaný výsledok našim spoločným výsledkom a typickým príkladom win win situácie.
Konkurencia je v našom remesle veľká a stále narastá. No pri konkurencii zastávam už od začiatku jasný postoj. Pozitívny. Konkurencia ma buď posúva dopredu a núti pracovať na sebe, v prípade, že je poctivá, alebo ukáže skôr, či neskôr ten podstatný rozdiel. To je prípad rýchlokvasných trénerov, ktorí toto remeslo neberú ako povolanie, ale ako vhodný doplnok k biznisu rôzneho druhu. V oboch prípadoch je to pre mňa pozitívna výhoda.
6. Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Záleží na tom, či je to deň pracovný, alebo deň voľna. No dalo by sa to zhrnúť do niekoľkých bodov. Ráno začínam deň kávou, ak je to možné, tak kvalitným espressom. 😉
Potom zvyčajne píšem nejaký report z môjho tréning alebo výsledkov mojich klientov, report z tréningu Ľadoborcov, alebo študujem.
Ak mám práve o čom, tak píšem nejaký článok na tému, ktorá vo mne aktuálne rezonuje.
Prípadne pracujem na vylepšovaní systému tréningov, čo zvyčajne priamo súvisí aj so spoluprácou s Radom Gergeľom (RadyActive). Takže ak ide o voľný deň, vycestujem do Košíc, kde s Radym „kujeme pikle” a pracujeme na tom, ako vylepšiť tréningový proces, zachovať rovnú „chrbtovú kosť” pri tréningu, ale aj v živote 🙂 a udržať česť a vážnosť nášho remesla. 😉
Samozrejme, počas pracovného dňa venujem väčšinu času tréningu s klientami a žiakmi. Pracovný deň končím večer o 22:00. Potom sa už snažím čo najskôr vyčistiť hlavu od všetkého, čo súvisí s mojou prácou. 😉
Pre udržanie zdravej psychohygieny je táto vyváženosť nevyhnutná. 😉
7. Dá sa vybalansovať súkromný život popri tejto práci?
Vybalansovať sa to dá, aj keď si to vyžaduje vytvoriť si postupne nejaký systém, niekde ubrať, aby sa inde dalo pridať. Ja si organizujem prácu tak, aby mi zostávalo viac času aj na regeneráciu a osobný život. Boli obdobia, keď som bol veľmi blízko vyhoreniu, no včas som to zaregistroval a urobil opatrenia, ktoré tento stav zvrátili päť minút pred dvanástou. Našťastie ja mám veľmi tolerantnú priateľku, ktorá je mi silnou oporou, pomáha mi pri všetkých mojich projektoch či už s evidenciou, grafickými úpravami, organizáciou, alebo už „len” tým, že viem, že existuje. 😉
8. Čo máš na svojom povolaní najradšej?
Okamžitá a jasná odpoveď. Spokojných klientov a žiakov, ktorí dosiahli svoje ciele a naďalej sa udržiavajú v kondícii. Možno to znie ako fráza, ale je to naozaj tak. Pri mojom povolaní sa stretávam so všetkým, aj s nevďakom, či závisťou. Ak sú však ľudia trpezliví a poctivo dodržiavajú všetko, na čom sa dohodneme a ja potom vidím, ako sa mi menia pred očami, a to nie len postavou, ale najmä postojom k životu, prestane ich bolieť chrbát, miznú ostatné neduhy, ktoré súvisia s pohodlným spôsobom života, je to to najkrajšie, čo mi moja práca môže dať. S väčšinou z nich zostávame priateľmi, aj keď už prechádzajú spod mojej kontroly k samostatnému cvičeniu. Od ľudí, s ktorými sa takto stretávam, sa takmer vždy aj niečo naučím, a to je už bonus navyše.;-)
9. Čo je, naopak, najhoršia časť?
Ale vážne. Najhoršie sú pre mňa asi dve veci. Keď niekomu nedokážem pomôcť,+ a keď niekto svojim prístupom dehonestuje povolanie, ktoré mám rád.
V prvom prípade sa snažím postupne si uvedomovať, že nie som schopný „zachrániť svet”.
V tom druhom prípade, ak uznám za vhodné, tak zakročím. Buď formou článku, verejným upozornením, alebo konštruktívnou kritikou. Záleží od prípadu. Považujem za nevyhnutné ukázať ľuďom rozdiel medzi poctivými trénermi a tými, ktorí venujú viac pozornosti nafúknutému marketingu než obsahu, ktorý ponúkajú.
10 Je niečo, v čom sa ľudia, keď si predstavia osobného trénera, mýlia?
Myslím, že napr. v tom, že práca trénera končí posledným tréningom a odchodom domov. Tréner, ktorý berie svoje povolanie ako poslanie, pracuje na plné obrátky aj mimo telocvične. Musí sa neustále vzdelávať, rozlišovať v tom, čo je pre jeho vzdelanie nevyhnutné a prospešné, a čo je len nejaký najnovší módny hit. Musí sa vo voľnom čase snažiť neustále vylepšovať systém práce. Vyhodnocovať skúsenosti a pretaviť to do tréningového procesu. Konzultovať a radiť sa s ostatnými trénermi a odborníkmi, aby dostal objektívnu spätnú väzbu a nenadobudol falošný dojem, že už všetkému rozumie. Musí písať články, ktorými osloví širšiu časť populácie, nie iba svojich klientov a odovzdá im tak niečo zo svojich skúseností, upraví názor, v ktorom nemali jasno, či nasmeruje vhodným smerom.
Všetko toto sa deje primárne počas jeho osobného voľna.
www.facebook.com/
https://www.facebook.com/
www.facebook.com/
korektúra: Jana Lászlóová
