Mužská krása?
Bohov a hrdinov sme stvorili ako ideálnych ľudí. Predstavujú nás takých, akí by sme radi boli, vlastne sme to my, iba lepší. Vytvorili sme platonické predstavy. Máme ideu toho, čo je strom, podľa ktorej definujeme iné stromy, a rovnako tak máme predstavu muža, ktorá je nad všetkými mužmi.
Bohov a hrdinov sme stvorili ako ideálnych ľudí. Predstavujú nás takých, akí by sme radi boli, vlastne sme to my, iba lepší. Vytvorili sme platonické predstavy. Máme ideu toho, čo je strom, podľa ktorej definujeme iné stromy, a rovnako tak máme predstavu muža, ktorá je nad všetkými mužmi.
Realita je, že naše telá starnú, mäknú, sme náchylní k chorobe a zraneniam. Ale človek v ideáli by bol bez úhony, v dokonalom zdraví a na vrchole svojich síl. Takto ľudia zobrazovali, opisovali a vyrezávali svojich bohov a hrdinov.
Starovekí hrdinovia boli v živote určite menej dokonalí na pohľad. Je len ťažké predpokladať, že Odysseus so svojimi priateľmi mali na lodi 200-300 gramov proteínu na deň a zostávali vysekaní ako grécke sochy. Mýty však nemajú byť „realistické“. Sú to sny a v snoch si predstavujeme našich hrdinov a idoly v ich najdokonalejšej podobe.
Realita je preplnený supermarket a záchod na pumpe. Obklopuje nás to denno-denne. Idealizmus túži po tom, čo je výnimočné a magické. Chceme to objaviť nielen okolo nás, ale aj v sebe. Gréci to v staroveku poňali aj tak, že používali športovcov na vrchole svojej mužnosti, aby si predstavili, ako by sa mohli objaviť ich nesmrteľní bohovia.
Mnohí sa bránia predstave, že muž by mal alebo mohol byť krásny. Možno sa to z časti spája s dobou sterilných intelektuálov, ktorou západná civilizácia prešla v predchádzajúcom storočí. Opovrhovať telom znamenalo pozdvihovať intelekt a ducha.
Z toho pohľadu by myslieť na seba alebo túžiť po tom stať sa krásnym bolo neuveriteľne márnivé a hriešne. Veď muž je tu na to, aby chránil a zabezpečoval, nie? Výsledkom má byť predsa čistá funkcia a služba, forma je nepodstatná. Alebo?
Reakciou na sterilný pohľad na telo bolo, že sme sexualizovali všetko. Od vzťahov až po reklamu na kosačky. Každý prejav sme zrazu schopní spojiť so sexom. Aby som bol spravodlivý, telo je a vždy bolo sexuálnou záležitosťou. Sex a krása sú neoddeliteľne spojené. Z evolučného hľadiska to, čo považujeme za krásne, súvisí aj so zdravím a plodnosťou. A to, čo považuje väčšina mužov na ženách za príťažlivé, ich jednoducho privedie aj k myšlienke, ako by sa to dalo rozvinúť ďalej. Fyzická krása žien z nich robí sexuálne objekty a stvorenia, ktoré treba očariť a dobyť.
Muži majú o sebe jasnú predstavu a predstaviť si, že sú objektom krásy podobne ako ženy, a teda tvorom, ktorého treba očarovať a dobyť, býva ťažko stráviteľné. Nechceme byť dobýjaní a očarení, chceme víťaziť.
“Ak je žena krásna, nechcem byť videný ako krásny, pretože by som sa tým stal ženou.”
Ale to predpokladá, že mužská a ženská krása sú rovnaké. Pravda je, že sú rozdielne a podliehajú odlišným kritériám. Vo svojich najdokonalejších a najideálnejších podobách ženská krása pozýva na očarenie a mužská krása ukazuje potenciál dobývať a očarovať.
Telo je sexuálna záležitosť a je to prirodzené a správne. Ale sexualita je len časťou toho, čím sme a čo robíme ako muži alebo ženy. Muž nielen dobýva ženy a očarúva ich. Muž si podmaňuje aj prírodu a iných mužov. Ohýba, stavia, láme a vytvára svety.
Zdá sa, že v staroveku tomu rozumeli lepšie. Gilgameš bol opísaný ako krásny a myslím, že starí Sumerčania by boli zmätení, keby sa im niekto snažil vysvetliť, že muži nemôžu byť krásni.
Naši hrdinovia, od starovekého sveta až po našich moderných komiksových a akčných hrdinov, sú takmer vždy zobrazovaní ako atleticky stavaní a primerane dobre vyzerajúci muži.
Mužská krása je krásou fungujúceho stroja, ktorý je schopný fascinujúceho výkonu. Dalo by sa urobiť športové auto rýchle a škaredé, ale prečo ho neurobiť rýchle a krásne? Túto analógiu je možné použiť aj vtedy, ak sa dívame na mužov rozdielnych parametrov. Športové autá sú na tom rovnako.
Je pravda, že človek nepotrebuje byť krásny, aby prežil, ani byť nebezpečný, ani priniesol jedlo na stôl.
Krása je niečo, čo vytvárame a zápasíme s chaosom, aby sme si to mohli užiť. V určitom zmysle je krása – ľudská krása – súčasťou toho, čo muži chránia. Krása je ideál, ktorý sa snažíme uchopiť a preniesť do betónovej šedi.
Hovorím len za seba, že pre mňa je aj šport spôsobom, akým sa snažím vo svojom tele zachytiť potenciál priblížiť sa k tomu božskému, čo je do človeka vložené. Krása je totiž vždy dotyk s večnosťou a mužom by tieto momenty nemali byť cudzie.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia:
