Muž s Drakom v erbe
Už od detstva som vedel lepšie zapadnúť do spoločnosti žien, či dievčat než mužov. Ich svet mi prišiel taký citlivejší. Ani neviem voči čomu. Snáď voči mne. Alebo to bola ženská autentickosť, ktorá mi pripadala skutočnejšia než to, čo som videl na mužoch,chlapcoch okolo mňa?
Už od detstva som vedel lepšie zapadnúť do spoločnosti žien, či dievčat než mužov. Ich svet mi prišiel taký citlivejší. Ani neviem voči čomu. Snáď voči mne. Alebo to bola ženská autentickosť, ktorá mi pripadala skutočnejšia než to, čo som videl na mužoch,chlapcoch okolo mňa?
Vyrástol som v muža a keď za mnou prišla partia manželiek mojich kamošov, že či nezorganizujem nejaké stretávanie chlapov, tak som bol zdesený. Čo??? Iba chlapi? Ste sa snáď…
6 rokov som sa trápil, než som vyšiel učilište. 6 dlhých rokov v čisto chlapčenskej triede. To nechcem zažiť už nikdy viac.
Lenže, starec, poviem ti, v 2013-tom na Slovensko zavítali z USA po prvýkrát moji kamoši z “Bratstva zo stodoly”, o ktorom som písal už v predošlom článku. Tam sa všetko otočilo. Prvýkrát v živote som videl autentických mužov, chlapcov a otcov. Vôňa divokých mustangov vstúpila do mojich nozdier, preletela pľúcami a usadila sa v srdci.
Masky verzus Draci
Po konferencii sme sa začali, parta chlapov, stretávať u mňa v pajte. Pajta je lokálny výraz pre stodolu. Je síce malá, špinavá a zaprataná náradím a činkami, ale i tak v nej každý našiel svoje miesto. Intelektuáli, bagristi, violisti, veterinári, inžinieri, magistri, konšpirátori, vagabundi… No proste chlapi. Z mosta do prosta sme skočili po hlave do úprimnosti a už som nič viac nepotreboval.
Začínam prežívať, že byť mužom je skvelé. Byť medzi mužmi je esenciálne. Prijať sa je desivé. Začal som vidieť vlastné masky a kultúrne falošnosti, ktoré sme si my, chlapi, nacápali na naše nevymáchané papule. Čo sa objaví, keď ich zložíme?
1.Maska – jemný uzavretý chlapec
Je to zvláštne, ale akoby muži hrali jednu z pokrivených rolí. Toto je prvá z nich. Muž, ktorý pôsobí jemne, azda aj citlivo. Je tak “citlivý”, že sa ťažko otvára a neustále sa snaží o zmier, kompromis a aby boli podĺa možností všetci šťastní. Pritom mu ale ide len o to, aby ho ľudia prijali a naplnili jeho nenaplnené citové nádoby. Nepozná svoju hodnotu, bojí sa prijať smerovanie, ktoré je uložené v jeho srdci, a tak hľadá svoje potvrdenie a smerovanie u druhých ľudí. Ak by ho tam nedostal, stráca pôdu pod nohami a zdanlivý zmysel života. Peťo o tom písal v článku “Radšej milý alebo dobrý chlap?”.
2. Maska – silný drsňák
Tento je zvláštny a v dnešnej spoločnosti menej obľúbený. Neprístupný, drsný, hardcorer, s jednoduchým slovníkom. Od nikoho nič nepotrebuje a vystačí si sám. Ale často je prekvapivo ochotný pomôcť, až sa z neho ukáže celkom milý tvor. Nikdy však neotvorí svoje srdce, lebo je ešte citlivejší než “jemný uzavretý chlapec”.
Tieto dve masky sa nám lepia na tváre a to tak priľahlo, až im veríme, že sú naším skutočným zovňajškom a neskôr aj vnútrom. Keď sme s partiou mojich chlapov začali masky odkladať, ukázalo sa, že nakoniec sme celkom iní. Stáli sme pred sebou nahí a prekvapení. Ako by sme vyzliekli skafandre a ukázalo sa, kto z nás je človek a kto opica. Alebo lepšie povedané, kto je Drakobijec a kto muž žijúci s Drakmi.
Drakobijci
Väčšina “jemných uzavretých chlapcov” sa po odložení masiek ukázala ako Drakobijci. Udatní lordi a králi, s drakmi v erboch, to aby nezabudli na boje, ktorým čelia. Ušľachtilí a s autentickým citom pre vznešené ideály a ciele. Inovatívni, dôvtipní, vytrvalí a geniálni. Pritom schopní sa celé hodiny hrať s deťmi, písať básne a spievať piesne. Milovať ženu a rozdúchať teplo domova.
Muži žijúci s Drakmi
Toto sú trocha väčší exoti. Divosi a barbari. Žijúci medzi drakmi, dobrými i zlými. I keď niečo ako dobrý a zlý drak nie je. Je len drak a drak robí, na čo bol určený. Muž schopný s takýmito drakmi žiť je autentický, silný zvnútra von. Vie počúvať celé hodiny a hovoriť, keď je to nutné. Všetko sa ale dozvieš z výrazu jeho tváre. Nikdy neklame, nikdy nepodvádza, nehrá hru, ani džentlmenskú. Má však srdce schopné zachraňovať zranených hrdinov, ošetriť ranu aj nepriateľovi, všetko odpustiť, všetko dúfať, nikoho nezahanbiť a letieť.
Cit zvnútra a oheň z vonku
A tak tam stojíme nahí a hľadíme si zoči voči na svoje prirodzenosti. Nik už nieje “jemný chlapec” ani “silný drsňák”. Ostali len muži, ich draci a ja. Stojím ako pred zrkadlom a túžim sa schovať, lebo ak to neurobím, ukáže sa, kto som ja. Ja sa však Draka bojím. Nechcem ho prijať, hryzie a smrdí. Plačem. Najprv od strachu, potom zo zúfalstva a nakoniec zo srdca.
Nechcem, aby to znelo ako nejaký epický manifest na mužskú identitu, ale na konci dňa bolo v mojom vnútri epické všetko. Nemám na vysvetlenie iné slová, než slová príbehov. Tak po stáročia dedovia prenášali múdrosť na vnukov a otcovia odovzdávali svoje štíty synom. Zkropené slzami a krvou. Z vnútra slzami, aby nezabudli na cit a zvonku krvou, lebo stáli ako hradby pred svojimi domovmi a nepustili plieniteľa dnu.
Veru, nestretol som ešte muža, ktorý by nebol Drakobijec alebo Muž žijúci s Drakmi. A tak asi aj ja budem jeden z nich. Vytrasiem toho zbabelca z gauča, oblečiem mu brnenie a pôjdem hľadať Drakov.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
