Mužnosť tlieska úspechu iných

O sile mužnosti, uznania, cnosti a hodnote podporovať dobro mimo vlastného ega.

Mužnosť, nie reklama

Chlap, ktorý dokáže uznať, že niečo je dobré – aj keď to nie je jeho silná stránka – je o krok ďalej než ten, čo len propaguje sám seba.
To je rozdiel medzi čistým úmyslom a sebastrednosťou.

Keď sa bavíme o tom, ako byť lepším mužom, ako robiť svet lepším, musíme si dávať pozor: odporúčame niečo, lebo je to fakt dobré? Alebo preto, že nás to stavia do lepšieho svetla?

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Pravda je, že väčšina chlapov má tendenciu fandiť hodnotám, ktoré im samým vyhovujú – podľa svojej úrovne, regiónu, skupiny.
To je normálne, ale robí to bordel v každej debate o tom, čo je skutočne správne.

Ak chceme odlíšiť cnosť od vlastného ega, položme si pár otázok:

• Je tá vec dobrá, aj keď ti osobne nejde alebo ti nesedí?
• Pomáha to väčšine mužov, aj keď to nie je moja “šálka kávy”?
• Ak by si mal iný spoločenský status – stále by si tú vec považoval za dobrú?
• Ak by si nemal ruky, dokážeš uznať, že box je OK, a potleskom odmeniť tých, čo boxujú? (no, dobre, bez rúk sa tlieska nepohodlne, použijem iný šport)

Silná skupina vie, čo je dobré – a stojí si za tým

Predstav si partiu chlapov, ktorí ťahajú za jeden povraz.

Majú medzi sebou jasné hranice, chápu, kto patrí k nim a čo drží tú skupinu pohromade. Ich cieľ? Vytvoriť silné spoločenstvo – zdravé, dôveryhodné, spolupracujúce. Niečo, čo funguje a kam sa oplatí patriť.

V takej skupine je jasná predstava o tom, čo je dobré a cenné. Nie je to len o tom, čo si myslí jednotlivec – je to o spoločnej dohode, ktorá vzniká z rešpektu a skúsenosti.

A teraz späť k našim otázkam o cnosti: Ak niekto sám nie je vzorom určitej cnosti, mal by byť stále schopný uznať jej hodnotu – aj keď z nej sám nemá priamy úžitok.

Príklad? Muž bez nôh vie povedať: „Beh je dobrý. Viem, že to nedám ja, ale chlapi – choďte do toho.“ Nezávidí, nesabotuje, nefňuká. Vie, že nie všetko musí byť o ňom. Chápe, že skupina rastie vtedy, keď si jednotlivci prajú dobro aj ostatným.

V takejto silnej skupine má svoje miesto aj ten, čo sa nemôže zapojiť do všetkého. Vie, že je súčasťou niečoho väčšieho – a práve preto nemusí spochybňovať veci len preto, že jemu nesedia.

Resentiment zabíja hodnoty

Presne na tomto stavajú ideológie založené na zatrpknutosti – napríklad marxizmus. Podnecujú závisť a hnev na tých, ktorí sú silní, schopní alebo úspešní. Nabádajú ľudí, aby podkopávali hodnoty a ničili to, čo funguje. Aj preto sa niektorí začnú vysmievať bežcom, hejtovať ich úspechy, poukazovať na ich zranenia a hovoriť ostatným, že celé preteky sú vlastne hlúposť.

Ale problém nie je v behu. Ani v bežcoch. Problém je v človeku, ktorý sa nevie zmieriť so svojou situáciou – a miesto toho, aby rástol, začne ničiť.

Správna reakcia silnej skupiny?

Zahrnúť ho – ale nie klamať. Bežci mu dajú najavo, že ho berú ako svojho. Nepretvarujú sa, že môže behať rovnako.

Keď sú bežci krutí a vysmievajú sa mužovi bez nôh, tlačia ho k podvratnej činnosti, sabotáži alebo prehodnoteniu.

Keď muž bez nôh prehodnocuje svoje schopnosti, nenávidí bežcov za to, že behajú, nazýva ich pyšnými a arogantnými, rozpráva o ich pádoch a zraneniach, racionalizuje akúkoľvek hodnotu, ktorú by beh mohol mať, a vysmieva sa ostatným za to, že sledujú kopu ľudí, ako behajú. Každému, kto ho počúva, hovorí, prečo sú preteky nudné a hlúpe.

A áno – nejde len o muža bez nôh. Môže to byť ktokoľvek, kto má ťažší osud – chudobný, chorý, zranený, slabší. Takí ľudia budú v každej spoločnosti.

Otázka znie: Ako sa k nim postavíme?

Ak sa im budeme podlizovať a necháme ich, aby kvôli svojmu diskomfortu rozvracali hodnoty skupiny, podrežeme si konár. Spoločnosť stratí silu, zdravie a jasný smer.

Pomáhajme – ale neobetujme pravdu.

Buď bratstvo, alebo rozklad

Keď sa skupina prepadne do špirály čistoty, ide to do pekla.

To je ten moment, keď si začnú chlapi navzájom dokazovať, kto je väčší „morálny king“. Každý hľadá chyby u ostatných, každý niekoho obviňuje, že nie je dosť cnostný, silný, oddaný… namiesto toho, aby slabších ťahali k stredu, tak ich kopú ešte ďalej na okraj. A tam vzniká frustrácia, zatrpknutosť a – nakoniec – sabotáž.

Takto sa rozbíjajú partie. Takto sa rozpadávajú komunity.

Lepšia cesta? Drž si vysoký štandard, ale uvedom si, že nie každý ho zvládne na sto percent. Neznamená to, že hodnoty zahodíš – práve naopak. Znamená to, že dáš priestor aj tým, ktorí ešte len bojujú. Pomôžeš im, dáš im čas, povzbudíš ich.

Preto má zmysel niečo ako spoveď, pokánie, odpustenie. Má to praktickú hodnotu – najmä medzi chlapmi. Lebo nie každý deň je tvoj najlepší deň.

Výzva je táto:
Držme sa toho, čo je dobré. Hovorme o tom jasne. A umožnime aj tým, ktorí zlyhávajú, aby povedali: „Súhlasím. To je smer, ktorým by sme mali ísť.“

Predstav si to takto: muž bez nôh tlieska bežcom, vie, že behať nebude, ale fandí. A bežci? Sú radi, že je pri nich. Stále je súčasťou. A všetci sa zhodnú – beh je dobrý.

Postavme sa znova za to, čo je dobré

Toto všetko má jeden cieľ: vytvoriť svet, kde každý muž môže prispieť. Svojím spôsobom.
Možno nebudeš bežec, ale môžeš fandiť. A partia si ťa váži, lebo vieš, čo je dobré, aj keď to nie je tvoj štýl.

Dnešný svet funguje v mnohom inak. Hodnoty sa obrátili a z mnohých chlapov sa stali blúdiace tiene – uverili lžiam a stratili smer.

Ale stále je čas to napraviť.

Treba prehodnotiť, čo znamená byť silný, čestný, odvážny. Znovu vytvoriť zdravý konsenzus – a vrátiť mužov na stranu bežcov.
Aj tých, ktorí z rôznych dôvodov nebehajú. Aby zasa fandili. Aby boli súčasťou.

Je čas opäť hľadať, čo je dobré. A postaviť sa za to – spolu.