Prečo by som sa znova oženil mladý 1

Prečo by som sa znova oženil mladý

SplitShire-8645

Oženil som sa, keď som mal 23 rokov. A nie, nemusel som. Chcel som. Som presvedčený, že to bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote a má to množstvo výhod. Poďte si to preveriť.

Po štvorročnom príliš dlhom chodení som požiadal moju priateľku o ruku. Stala sa mojou manželkou a momentálne sme spolu deväť rokov. Ľuďom naše rozhodnutie dvíhalo obočie, niektorým tlak. Ja som mal pred sebou ešte rok vysokej školy, Ivanka plánovala doktorandské štúdium. Boli časy, keď naše menu tvorili hrianky s cesnakom, nehrozil nám nábytok z katalógu a premýšľali sme, či si môžeme dovoliť Škodu 105.

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

  • Privátne skupiny len pre členov – či hľadáš inšpiráciu v športe, sile, vzťahoch alebo otcovstve
  • Privátne četovanie
  • Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
  • Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
  • Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
  • Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
  • 10% zľava na náš merch
  • Prístup k prémiovým článkom
  • Prístup k prémiovým podcastom

Pokojne by som to hocikedy zopakoval.

Stretávam chlapov, ktorí po tridsiatke stále hľadajú tú pravú. Proti gustu žiaden dišputát, každý je strojcom svojho šťastia a bla bla. Dnes sa považuje za divné, keď ľudia vstupujú do manželstva mladí. Pamätám si, ako sa mi spolužiaci na výške smiali, priali mi sústrasť, alebo sa s hrôzou v očiach pýtali PREČO? Málokto si vedel predstaviť iný dôvod, ako neplánované tehotenstvo.

Najčastejší argument proti bol, že ešte nemáme dosť rozumu a čo keď sa rozvedieme. Prvá polovica by v mojom prípade mohla byť pravdivá, ale trvá dodnes. Ta druhá polovica sa neudiala. Je objektívnou pravdou, že na Slovensku sa podľa informácií infostat.sk v posledných rokoch berú zväčša muži a ženy nad 27 rokov. Rozvodovosť je niečo pod 40%, ale nenašiel som, aký podiel tvoria manželstvá uzavreté v mladom veku. Riziko rozvodu existuje aj po 50-tke. Pre nás rozvod nikdy nebol riešením žiadnej krízovej situácie.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   Pulz rodiny

Moja skúsenosť je, že vstúpiť do manželstva mladý má výhody.

Takže, prečo som urobil dobre, keď som sa oženil v 23 rokoch?

1. Mal som čistý stôl

Moji kamoši okolo 30-tky majú za sebou spravidla 2-3 polo/vážne vzťahy. Nesú si z nich sklamanie, zranenie, podvod alebo podobné chuťovky. Proste sa im toho za 10 rokov nazbieralo. Horšie je, že aj ženy, s ktorými randia, si nesú podobné skúsenosti a spôsobuje to častokrát komplikácie. Mal som pred mojou manželkou iba jednu podobnú skúsenosť, ktorá netrvala dlho a myslím, že nám to uľahčilo spoločné fungovanie. Keď sa oženíš skoro, nenesieš si toľko nákladu z predchádzajúcich vzťahov.

2. Jednoduchšie sa mi hľadala „Tá pravá”

Aj keď v zásade odmietam existenciu mýtickej bytosti menom „Tá pravá”, pre tento odstavec ju využijem. Keď som sa obzeral po ženách v mojom okolí, hľadal som niekoho, koho bavia podobné veci, má blízke názory a hodnoty. Ivanku som spoznal v dobrovoľníckej práci pre teenagerov. To mohlo do veľkej miery za naše priateľstvo.

Vo veku okolo 20-tky trávime svoj čas v škole, krúžkoch, kluboch. Stretávame tam ľudí rovnakého veku, podobných záujmov a možno aj zázemia. Tam nemusí byť až taký problém niekoho spoznať. Napríklad aj Tú pravú.

Na rozdiel od toho dnes mám pocit, že po 30-tke už nie je veľa miest, kde by som mohol stretnúť tak jednoducho ženu, s ktorou by ma prirodzene niečo spájalo. Zostávajú puby, kaviarne a určite aj iné miesta, ale na tých sa nestretávajú nejak špecifickí ľudia.

3. Viac sexu

Aj v mojej hlave pretrváva predstava, že single muži majú viac sexuálnych príležitostí. Predpokladám, že to mám z televíznej popkultúry (viď Joey Tribiani – Priatelia). Ale je to naozaj tak? Po prečítaní the Game od Neila Straussa viem, že aj tí najšikovnejší pickuperi musia na zbalenie „jednorázovky” veľa trénovať a prejsť xy odmietnutiami. Nebudem sa tu tváriť ako odborník, pretože mi môže hocikto hovoriť, aké to je jednoduché, ale na druhej strane viem, že muži občas preháňajú. Za jednorázovkou je veľa snahy s neistým výsledkom a nájsť si kamarátku s výhodami môže časom tiež priniesť komplikácie a nie je to častý jav. Samozrejme ešte je tu argument s opitou šestnástkou, ktorú dostanete do postele veľmi jednoducho, ale to snáď nie…

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   Ako spracovať nedokonalosť?

Na druhej strane fungujúce manželstvo má túto časť intimity vyriešenú bez komplikácií. Nechcem teda vyhlasovať žiadnu súťaž, ale manželia môžu zažiť sex aj bez lístka na diskotéku.

Sedliacky rozum hovorí, že manželstvo po dvadsiatke má v trvaní náskok pred tým v tridsiatke. Pravdepodobne aj v sexuálnej aktivite, ktorá vekom postupne klesá.

4. Dospeli sme spolu

Už som medzi riadkami spomenul, že v neskoršom veku sa ľuďom ťažšie zladzuje. Môžu mať už veľmi jasnú a špecifickú predstavu o živote. Na rozdiel od toho sme s mojou mladou ženou hľadali tieto veci spolu. Počas dospievania sa stávame tým, čo denne vidíme a počúvame. Tak rastieme. Ovplyvňovali sme sa navzájom vo veciach, na ktoré sme nemali vyhranený názor. Nehovorím, že sme neprechádzali konfliktmi, ale boli to skôr konflikty pri hľadaní smeru.

Súvislosť by sme mohli hľadať aj v schopnosti mozgu prepisovať sa a v jeho flexibilite, ktorá sa vekom mení. Do istého veku sa mozog učí a prispôsobuje jednoduchšie.

5. Mal som viac času

Prvé dieťa sa nám narodilo po štyroch rokoch manželstva. Nebolo sa kam ponáhľať. Nikomu z nás nijak dramaticky nezvonili biologické hodiny (mám ja vlastne biologické hodiny?). V zásade nám to vytvorilo priestor zažiť niečo spolu ako manželia. Viem si predstaviť, že po svadbe v tridsiatke už prichádza čas na prvé dieťa, čo môže zatočiť kariérou, ktorú ste budovali. Do krátkeho času potrebujete vtesnať viac úkonov. Budovať manželský vzťah, vychovať dieťa, zabezpečiť rodinu…

Naopak mladé manželstvo má čas na budovanie vzťahu, spoločné zážitky, cestovanie, priestor pre kariéru a neskôr aj deti.

Čo ťa možno naštvalo a ja to netvrdím

Skôr ako zareagujete v komentoch, by som rád objasnil pár tvrdení, ktoré dopĺňajú moje premýšľanie.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   156. Podcast Mužom.sk: Muž nie je psík

Netvrdím, že vziať sa mladí je VŽDY lepšie, ako vziať sa neskôr.
Netvrdím, že mladé manželstvo nemá aj nevýhody.
Netvrdím, že osobné skúsenosti sú vždy prenosné.
Netvrdím, že tento blog je návod na úspech.
Netvrdím, že budete mať niekedy v živote sex.

Toto moje premýšľanie je vlastne reakciou na váhavých mladých mužov, ktorí majú dlho prst na spúšti, ale nevedia vystreliť. Rozhodnutie o manželstve odkladajú na čas, keď budú zabezpečení, vybláznení, nájdu sa apod. Každého osobné rozhodnutie. No v momente, ak máte ženu svojho života po svojom boku, už by vás nemal paralyzovať strach. Verte, že po svete ľudia zvládli manželstvo aj v horších podmienkach. A vy na to budete dvaja.

Máte nejaké ďalšie nápady, prečo je výhodné oženiť sa mladý?

fotografia: splitshire.com
korektúra: Ivana Badiarová

Ak ti článok pomohol, budeme radi ak nás podporíš zakúpením našich produktov:

Všetky produkty

Ďalšie čítanie...

56 Comments

  1. Tiez som sa zenil mlady, mal som tesne pred 25kou. Kolegyna krutila hlavou, ze som si znicil mladost. Nenapada mi ani jedna vec, o ktoru by ma manzelstvo nejak drasticky pripravilo. Za seba mozem odporucat.

  2. Vydávala som sa v keď som mala 23,5 po siedmich rokoch chodenia. Môj manžel je odomňa o rok starší. Nebola som “v tom” bolo to rozhodnutie, že to chceme. Áno stále sme spolu. Od tohto dňa ubehlo už niečo cez 12 rokov. Páči sa mi autorova myšlienka ” dospeli sme spolu”. Áno presne toto sa stalo. A nie, nemali sme “pauzu” vo vzťahu aby sme si ” oddýchli” jeden od druhého. Problémy sme riešili nie od nich utekali.

    1. Presne aj ja som mala 23,5 a manzel o mesiac na to oslavoval 25. Po roku a pol sa nam narodila prva dcera o dalsie tri druha. Nic sme nezmeskali, o nic neprisli, spolu sme zvladali rozne situacie. Zacali sme z nuly, nikto nikomu nevycita, co do manzelstva materialne doniesol. Naucili sme si vazit vsetko, co mame a nelutujeme, ze sme sa skoro vzali, ved sme spolu uz krasnych 21 rokov. Nemenili by sme. Takze suhlasim s autorom clanku a prajem mu vela slnkom zaliatych dni v manzelstve.

  3. Ahoj 🙂 pekný článok, zdieľam autorové myšlienky, s manželkou sme sa vzali, keď sme mali 21 :), kto dá menej ? 😀 hehe , ale nie, srandujem. Tak isto by som to nevrátil späť. Dnes máme 24, dve nádherné deti, skončenú výšku, ešte manželke trošku treba dotiahnuť, ale to dáme, a myslím že v tom veku máme aj fyzickej a psychickej sily zvládať náročné situácie. Nech sa darí a buďte zdraví 🙂 ahoj

    1. Jaro, ja som sa vydávala v deň svojich 22. narodenín. Moj manžel je o dva roky mladší. 4. augusta sme oslávili 31. výročie svadby. Dá niekto nižší vek a dlhšie manželstvo?

    2. Jaro drzim vam prsty.. Ako moji rodicia sa vzali ,ked mali 20 …ale to bola ina doba… Ale po pol roku a drzi im tiez 25 rokov uz
      Si sranďák

  4. Ženil som sa 4 dni po dovršení 18. Nemuseli sme sa brať. Bolo to naše rozhodnutie, úplne logické vyústenie našej túžby jeden po druhom. Tento rok sme slávili 22 výročie. Máme 3 deti. Keď som svojmu okoliu povedal o mojom úmysle sa oženiť, mnohý sa len pousmiali, mnohý mi tvrdili, že to je strašne zavčasu. Detstvo a čas dospievania sa moc so mnou nemaznal, bol som nútený dospieť oveľa skôr, ako väčšina mojich rovesníkov. A v čase, keď oni sa chodili zabávať, ja som túžil po manželstve, po rodine. Boh ma obdaril ženou, s ktorou sa táto túžba napĺňa. Samozrejme, že prídu aj ťažšie dni, no keby sa ma dnes po 22 rokoch manželstva niekto spýtal: “Tak čo, spravil by si to opäť?”, tak jednoznačne poviem ÁNO. A všetkým, ktorí sa na Sviatosť manželstvá cítia a nech je ich vek hoci aký, hovorím urobte to, príjmite túto Sviatosť, starajte sa o ňu a prežijete pekný život.

  5. Ja sm sa vydavala v 18tich-netehotna, co mi samozejme nikto neveril. Teto mesiac to bude uz 27 rokov. Vôbec nelutujem-mame 3 dospele deti a karieru robim teraz (aj ked doteraz som stale pracovala), a na to biologicke hodiny epotrebujem :-).

  6. Zdravím Vás,
    váš článek mi přijde velice dobrý a v mnohém pravdivý. Také si myslím, že svatba by měla být dobrovolným aktem ze svobodného rozhodnutí (nikoliv z nějaké nutnosti). A také jsem zastáncem toho, že v mladším věku se lépe překonávají těžší životní situace – zkrátka na to člověk má více sil.
    Asi je nutné zde poznamenat, že já jsem měl svatbu ve 22 letech. Ale také musím poznamenat, že po 10ti letech se bohužel manželství rozpadlo. Přesto jsem rád, že některé věci, alespoň v rámci možností, fungují. S dětmi jsme pravidelně a máme spolu skvělý vztah. Spousta lidí mi mnohokrát neopomělo připomenout, že jsem měl děti v příliš brzkém věku. Ale já si to nemyslím. Myslím, že takto si naše společné chvíle můžeme užívat. Mám na to přeci jen ještě dost sil a mohu se jim tedy věnovat. Mnozí mí známí mají až nyní děti (ve věku okolo 40 let) a najednou je to pro ně svým způsobem zátěž, hůř snášejí některé věci a tak podobně. Každopádně jim i Vám všem přeji, aby Vám Vaše vztahy vydrželi a fungovali.

  7. Ani nepremyslam na tym ci sa zenit mlady ci stary skor celkovo nad svadbou. naco sa vobec zenit? ja si neviem predstavit s niekym prezit roky alebo nebodaj desatrocia v jednej domacnosti. neznasam robit komromisi, co mi netrvd ze nemusite obaja robit vo vztahu, nemozne aby ste mali stale rovnake plany, oprat a navarit si viem aj sam, zenu co by so mnou spavala nieje ziaden problem najst, tak naco? a take ze dospeli sme jeden vedla druheho, sak to neexistuje, clovek a celkovo pohlad na svet a jeho nazory sa menia stale. aby si ma nechapal zle, ja vam to prajem a vsetko, len nechapem celkovo ludi co sa beru, nechapem ten dovod…

    1. 🙂 Vďaka za úprimnosť. Osviežilo to trocha komentáre. Možno prekvapím keď poviem, že manželstvo nemusí byť pre každého. Na druhej strane aj ľudia, ktorí boli zásadne proti zrazu zmenia pohľad, keď stretnú niekoho kto im pretočí svet. Máš pravdu, že občas robíme kompromisy, ale nie v zásadných veciach. Tie vnímame rovnako. Na druhej strane občas urobím opak toho čo by som chcel… z lásky. Pozor! Nie zo zamilovania, ale z lásky. Pre mňa je vzťah s mojou ženou rozhodnutie. Teda láska je pre mňa rozhodnutie, voľba. To by inak bolo asi skôr na pokec k pivu 🙂
      A s tym dospievaním máš čiastočne pravdu, pretože to je tiež proces. Nie je to uzavreté, ale keď s niekým žiješ každý deň, tak aj to ako sa tvoj pohľad na svet mení ovplyvňuje tvojho partnera a naopak.
      No a dôvod je, že som stretol človeka, ktorého mám tak rád, že ho chcem stretávať každý deň 🙂 Asi trocha zjednodušene, ale keď pozveš na jedno chladené, tak poviem viac 😀

  8. Súhlasím s autorom. Článok je veľmi dobrý, dobre napísaný. Ja osobne mám problém s tým, že človek je neistý či vôbec “je toto to šťastie, tá cesta povolania, či ona je tá správna”. Predsalen, vždy môže prísť lepšia. Ale myslím, že som dospel k tomu, že tá obava, strach a neistota tu vždy bude a je to len o každodennom rozhodnutí, že áno chcem s ňou byť.
    Vďaka! Nech sa vám darí s rodinou 🙂

  9. Vydávala som sa ako 20 ročná, muž mal 23 dnes sme spolu temer 5 rokov a je to super. presne ako si písal rastieme spolu 😉

  10. Pekný článok. S vetšinou názorov sa stotožňujem :-). Nám s manželom bolo 21 a 23. Už sme manželia 15 rokov a mame tri deti 12, 9 a 6 rokov. A musím povedať, že tých 15 rokov bolo zatiaľ najlepších v mojom živote. A samozrejme boli i strasti a krízy, ale nikdy to človek nechcel riešit útekom alebo zradou. I teraz, po tých rokoch si povieme ako sa milujeme :-).

  11. Zdravím, my s manželom sme sa brali ako 20 roční. A v oktobri to bude už 21 rokov,, čo sme spolu. Máme 2 deti 20 a 15 ročné. A stále tvrdím, že nič lepšie sa nám nemohlo stať. Takže aj v mladých manželstvách to može fungovať. 🙂

  12. Keď sme sa brali som mala 25 a môj manžel mal 27, po štyroch rokoch (pridlhého) chodenia. Bola to akoby taká nalinajkovaná “ideálna” predstava, že po škole, po prerobení bytu, obaja sme už pracovali, aj mali našetrené – a ľutujeme že sme sa nevzali skôr (čakali sme na moje ukončenie štúdia), veru, už skôr sme sa mohli tešiť z manželstva, nemusí mať človek všetko tiptop, stačí len veľa lásky, odpúšťania a kompromisov, dá sa aj v podnájme 🙂 Teraz sme spolu už piaty rok, máme deťúrence a tešíme sa 🙂

  13. v podobnej situácii som bola pred dvoma rokmi, teraz už manžel ma vtedy požiadal o ruku a to som mala 21 on 26. Je zvláštne ako na to reagovalo okolie. Spočiatku si každý myslel že som tehotná. To iste keď sme boli pozývať na svadbu tak všetci sa v podstate zaujímali o to prečo sme sa tak rozhodli. Do teraz neviem napísať jeden konkrétny dôvod. Jednoducho sme to tak cítili. nemám dlhoročne manželské skúsenosti v podstate je tomu iba rok, ale jednu vec co možem povedať za seba do teraz nebolo dňa že by som toto rozhodnutie ľutovala. Cítim že problémy ktoré mame sa nám riešia jednoduchšie, že je skvele keď sa ráno zobudzame spolu, keď človek s niekym plánuje budúcnosť ďalekú či bližšiu. Jednu vec co som vsak po svadbe získala je istota. Istota že sa mam ku komu vrátiť, istota že manžel si ma nebral z povinnosti, istota že manžel ma miluje takú aká som, istota že on si bol istý . Dúfam že tieto slova co tu píšem napíšem do komentára možno aj o 20 rokov. Viem že nikto z vás recept na dlhoročne a šťastne manželstvo nepozná , no niekedy stačí vedieť že existuje. Autorovi ďakujem za pekný članok

  14. Zdravim mili diskutujuci a dobre rano,

    1. Autorovi clanku a autorom webu chcem podakovat za napad, v dnesnej dobe bohuzial muzi vymieraju, a ti co ostali (cest vynimkam) neviem ako to nazvat, jeden mudry clovek v clanku ich nazval sypkymi, takze budu to sypačiny. Vopred sa ospravedlnujem ak bude moj prispevok drzy a osocny ale budem sa snazit byt slusna.

    2. Ked som mala 18-24 rokov a isty cas aj predtym, akosi ma nikto nechcel, bojovala som s pubertalnymi problemami, hormonalnymi burkami a ked som oscanovala elementy zenskeho rodu ktore vztah mali, oci mi islo vypichnut od toho kriklaveho rozdielu medzi nimi a mnou. Boli schopne vztahu a tocili sa okolo nich muzi ktori ktori by im zniesli modre z neba ( neskor to bolo aj modre pod okom, ale kto to vtedy vedel). Otazka; kde boli chlapi vtedy aj pre skarede dievcata? 24 rocneho vyzreteho muza povazujem za zjavenie. Diskutujuci nech blahoreci svojim rodicom, je to poklad.

    3. Neviem cim to je, ale cely zivot narazam len na samych autistov, ITckarov, ktori maju take maniere ze aj Monk by pri diagnostike vysiel ako zdravy jedinec. Prosim vas, zlikvidujte tu liahen, pretoze R.U.R roman od Capka bude za par rokov dokumentarny a faktograficky spis.
    Maminka ako starsia a skusenejsia dobra a laskava osoba mi napoly zhovievavo a napoly sucitne povedala: Luci ty si nikdy nenajdes normalneho chlapa, pretoze ty si nejsi zenska…
    No a bylo vymalovano…

    1. Vďaka Lucia za Vašu reakciu. To čo vnímate Vy je jedným z dôvodov, prečo vznikla táto stránka. Chceme spolu s ďalšími chlapmi premýšľať nad témami, ktoré nás posunú ďalej. Virtuálny svet nie je liek, ale chceme prispieť svojou troškou. Nakoniec muzom.sk nie je jediný projekt, na ktorom pracujeme. Občas nás niekomu odporučte a snáď spoločne niekoho nakopneme vpred.
      Prajeme pekný deň.

      1. Vdaka za reakciu. Prejdem rovno k pricine. Ta je o potrebach, su ludia a hlavne muzi (predsa len zeny su od prirody vybavene inak, ale aj tam su vynimky) ze nechcu spoznavat, prisposobit sa (turistiku neznasam lebo ma z nej bolia krize; a co budes robit ked budes mat 60? No to sa nebudem hybat vobec) debatovat, komunikovat, a to je najhorsie, su fyzicky a psychicky neodolni…muz ma byt zene oporou, ma byt silnejsi nez ona. Dnesnym muzom vobec nie je hanbou ked sa spravaju ako leziaci pacienti v zariadeni socialnych sluzieb. Cest vynimkam a zelam vsetko dobre ozajstnym muzom. Laskavym autoritam.

  15. Peter veľmi dobrý článok..no rád by som si s Tebou podebatil …ak by sa dalo aspoň cez chat …takto cez komenty by to nebolo dobré ….

  16. Keď som sa vydávala mala som 19 rokov a môj manžel 20. (Tehotná som nebola aj keď si okolie myslelo, že preto sa berieme.) Sme spolu necelé 2 roky, ale aj za ten čas viem povedať, že manželstvo je super. Spolu okresávame, formujeme, môžeme sa jeden na druhého spoľahnúť čo je v dnešnej dobe veľmi potrebné, aby ste mohli niekomu naplno dôverovať. Čas s polu si užívame naplno a samozrejme časom plánujeme aj dedičky 🙂
    Každé obdobie manželstva má svoje čaro….

  17. Chcela by som sa disktujucich spytat ci chapu manzelstvo ako vec priorit alebo vec moznosti a preco. Vdaka za odpovede

  18. Dobrý deň,
    krásny článok z “mužského brehu” (takéto články by sa mali stať povinnou literatúrou). Rada by som tiež prispela svojou troškou. Fakticky síce ešte nie som vydatá ale myslím, že po viac ako 5 ročnom spolunažívaní v jednom byte sa dá povedať, že technicky je to stav manželský. Nejak sme sa totiž počas nášho 6ročného vzťahu “zabudli” zobrať ( náprava je už v dohľadne). Každopádne ja som mala 22 priateľ 24 keď nás okolnosti postavili pred rozhodnutie spoločného bývania alebo “len chodenia”, vtedy som bola doslova vydesená a dnes si neviem predstaviť, že by nebol pri mne. Presne ako pán autor hovorí nejak sme spolu dorástli. To je na tom to úžasné, sledovať to formovanie osobností ( zvlášť u mňa pretože v čase našich začiatkov som bola ružovo vlasý rebel najrebelovejší, dnes svoju rebéliu vyjadrujem odmietnutím bielych šiat na svadbu :D). A, že sa vždy nezhodneme? Hľadanie spoločnej cesty je predsa skvelé korenie. Vzťah dvoch ľudí postavený na dobrých, kvalitných základoch je rozhodnutie na celý život.
    Želám všetko dobré
    P.S.: Pardón za dlhší príspevok..

  19. Ahojte,
    som student vysokej skoly, idem do druheho rocnika, mam 20 rokov a moje dievca tiez. Sme spolu uz skoro 2 roky. Velmi radi by sme sa zobrali, ale nie je to vobec take jednoduche… Vsetci tu pisete ako ste sa zobrali mladi, strasne vam zavidim, skuste napisat v akej situacii ste sa nachadzali… Myslim, ze by bolo velmi nezodpovedne, brat sa ked ani jeden z nas nema ziadny prijem. Popri dennom studiu sa neda velmi pracovat tak, aby som dokazal uzivit zenu alebo este aj dieta… Pred manzelstvvom spolu nespavame, nechavame si to do manzelstva, ale ak by sme sa zobrali urcite by sme nevyuzivali umelu antikpncepciu a bilingsova metoda nie je taka spolahliva… resp. kym sa to s nou clovek nauci. To znamena, ze by skoro prislo aj dieta. Tak sa chcem spytat, ked ste boli mladi isli ste po strednej pracovat? Alebo ked ste studovali zarabal aspon jeden z vas? Kde ste byvali, my nemame moznost byvat u rodicov, ani jeden z nas… Nemali by sme ani na podnajom… dokonca ani na zakladne veci… Nebudem sa zenit s tym, ze rodicia postarajte sa o nas, davajte nam peniaze, lebo chceme byt manzelia… Netvrdim, ze clovek musi byt zabezpeceny, mat nasetrene miliony, a mat uz vsetko pokupene… ide len o to, ze aspon jeden musi mat staly prijem, ine riesenie nevidim… a to bude az ked dostudujem, alebo mozno v 4. alebo 5. rocniku si najdem pracu popri skole… Prepacte za dlhsi prispevok, ale velmi by ma zaujimalo ako ste to riesili…
    Vdaka za odpoved.

    1. Zdar Tomáš, dik za reakciu. Tak ako som napísal na záver článku, netvrdím, že vziať sa skoro je vždy dobré riešenie. Myslím, že je naozaj dôležité, aby sa ľudia nepozerali naivne na to, že nejak bude. Základné veci ako bývanie a nejaký príjem na nevyhnutné veci naozaj potrebujete. Poznám ľudí, ktorí začali makať popri škole a šlo im to tak, že mohli spolu s manželkou zabezpečiť rodinu. Ja s manželkou sme fungovali úplne na nevyhnutných veciach a mali sme iba jeden príjem, ale bývanie sme mali vyriešené. Bol by som nerád keby článok vyznel, že je dobré byť zbrklý, alebo nezdravo naivný.

  20. No konečne sa myslenie na túto tému dostava na tu spravnu mieru. Keď niekoho
    milujem, obetujem všetko. Keď chcem niekam dospieť, tak s niekým a pre niekoho – to je fajn. Určite som s mojou manželkov prežil viac medzi dvatsiatým a tridsiatým rokom naších životou ako ,,slobodný- bez záväzkou” a za to dám krk.
    Neviem, či je to štýlom života, ale ale určite to nie je krásou a čistotou života.Je v tom kus egoizmu a niekedy snáď smoly? Neviem.

  21. Len par perliciek z minulosti: moja mamka si brala mojho tatka v roku 1973, obaja mali 25 rokov, nemuseli sa brat, viem ze najprv tatko odpromoval, potom bola svadba a o mesiac narukoval na Sumavu do prijimaca. Rodicia su z Bratislavy.

  22. Děkuji za skvělý článek! Hezky napsáno. My jsme se brali v 21,po roce a půl chození. Lidé se na nás taky dívali jak na blázny,mysleli si,že jsem těhotná nebo děti brzy chceme. My jsme se ale měli jednoduše rádi,věděli,že chceme být spolu.Nebylo na co čekat a na děti nebyly myšlenky. Finančně to nebylo vždy jednoduché,ale naučilo nás to hospodařit s penězi a vážit si jich. Měli jsme pak prostor na budování podnikání, cestování,naše zájmy a hlavně na sebe navzájem. Za nic bych to nevyměnila. A ikdyž občas přišly myšlenky,že jsme se připravili o svobodu a volnost,brzy je zaženeme. Vždyť kdo má to štěstí spolu prožít skoro mládí.
    Btw.pro nás oba to byl první vážný vztah,tak jsme se na sobě učili “jak v něm chodit”. Nepotřebovali jsme pro manželství kupu zkušeností z předchozích vztahů,což může někdo namítnout…

  23. Este jedna vec je dost podstatna nahravajuca k tomu aby sa ludia brali mladi. Cim je clovek starsi tym je menej tolerantny, tym je narocnejsi na toho druheho a tym viac mu budu vadit jeho chyby. Starsi clovek sa tazsie zmieruje nielen s nedostatkami partnera ale aj svojimi. A dovera s ktorou ide clovek do vztahu povedzme v 20tich rokoch je uplne odlisna od dovery vo vztahu o 20 rokov neskor. Manzelstvo vyzaduje podla mna aj absolutnu oddanost a slepu doveru, co moze byt zaroven tou najlepsou aj najhorsou vecou v nom. Pre mna symbolizuje manzelstvo odvahu celit tomu co ked sa ten clovek totalne zmeni a uz to nebude ten koho som si vzala, vyvstava namietka ze ved ho poznas vies aky je, ale kolko ludi sa stava pocas zivota alkoholikmi, nikdy dopredu nevieme aka situacia bude pre nas tak tazka a stresujuca ze padneme a nebudeme vladat vstat. Kolko ludi zacalo prvych 10, 15, 20 rokov v pohode ale potom uz len pocujem daj mi pokoj nepocula si, prestan, povedal som ti, drz hubu a daj mi pokoj (susedia podomnou). Co ked sa vsetko zruti a polame…ako sa to da zistit dopredu, asi mi odpoviete ze nijako, ale ako potom clovek zisti ci je ten druhy dostatocne pevnym a ci ho vanok neodfukne…viete ako to myslim. Viete, dnesne zeny sa museli stat silnymi, pretoze maju toho na pleciach dost, aj pracu aj domov aj deti, mam na mysli rozvedene a osamele zeny. Tento web je myslim si ze dobrym navodom ako sa stat silnymi muzmi pre vsetky zeny…lebo silne a schopne baby potrebuju este silnejsich a schopnejsich muzov…uz som chcela napisat ze tak nimi budme, ale vyznelo by to smiesne.

  24. Ahojky, dobre si to napisal z tohto pohladu, ze zenit sa mlady je ok, a v dnesnom svete je to skor vynimka ako pravidlo…Mam aj trosku iny pohlad na to, ci by nebolo dobre mladym muzom pockat so vztahom s dievcatom ( nezacinat v 16 -tke- 18 tke – moj odhad – prve – vazne – zalubenie a hned randime), ale byt zodpovedny, mat nieco v rukach ako sa postarat o rodinu, mat uz stabilnejsiu pracu a byt si vedomi zodpovednosti…a potom ist do vztahu…aj v Biblii sa pise, ze Adam dostal od Hospodina “pomoc jemu roven”…inak by so to povedal…Adam vedel ake je jeho poslanie a tak sa s manzelkou Evou mohli pekne doplnat ….

    Je to aj moja osobna skusenost… zeni lsom sa 29 rocnya moj otec mi povedal, ze on mal 34 a vtedy uz bolo za nim aj vidiet aj kus dobrej prace…Rozbehol misijnu pracu v okoli Levic…v 50 tych rokoch…20 stor….

    Tak len ine zamyslenie – mozno by to chcelo cely clanocek. Dufam, ze to dobre chapes, to nie su opozicne nazory, ale moze to byt na povzbudenie k inej ceste…preco sa ozenit v tridsiatke…

  25. Fajn clanok, treba povzbudzovat aby sa manzelstvo neodkladalo zbytocne, je to len na skodu. Vztah musi mat dynamiku, ked sa uz zacne, postupne ma rast a manzelstvo je logickym krokom ako aj prichod deti. dokonca potrebnym. Je to vela krasneho, tazkeho ale aj srandy 🙂 A vo dvojici (a potom aj s detmi) ta namaha je nakoniec mensia nez radost a naplnenie z toho spocneho. Ked uz nieco rozumne robit tak sa nevrhat do vztahov rychlo, len preto ze kazdy z niekym chodi, ale ked uz tak potom nezastat v nejakom mrtvom bode….

    zacat NESKOR vaznymi vztahmi ma VYHODU: clovek ma viac moznost ako slobodna osoba dozriet v samostatnosti – byvanie mimo rodicov, zarabanie penazi, ci nesenie nejakej zodpovednosti za inych je VELKE plus do manzelstva, menej sklamani, kriz a rozvodov by bolo keby sa nezenili dusevne deti . Samozrejme samotny vek nezarucuje zrelost.

    mat DETI NESKOR ma nevyhodu: odchadza postupne- sila,chrbtica,zily,srdce, plodnost, takze deti mozno ani nemusia byt…

    moja rada na zaver: neponahlaj sa zo zaciatkom – ak zacnes daj tomu dynamiku a nestoj na mieste 🙂

    spravny chlap nevaha viac nez rok s krokmi uvedomenie sympatie->vyjadrenie sympatii->odprevadzanie->rande->zacatie chodenia->zasnuby->svadba->deti->vyhnanie deti z mamahotelu a tak znova dookola 😉

  26. Já se vdávala v 18 a považuju to za jednu ze svých největších chyb. A jsem vděčná za každou vztahovou zkušenost, které přišly poté. Z každého vztahu jsem si vzala poučení a to dobré. Tak uvidím, teď jsem konečně poprvé sama (a je to ze všech, ač skvělých, vztahů ten nejlepší) a čekám, jestli někde čeká někdo, na kom si budu moc své poznatky vyzkoušet v praxi a mít s ním dokonalý vztah (:D) nebo jestli budu spokojená sama se sebou. 🙂
    Rozhodně brát se v mládí… tuhle chybu už bych neopakovala, i když to zní romanticky.

    1. Vďaka Markéta za Vašu reakciu. Popravde som rád za to, ak niekto napíše aj negatívnu skúsenosť, tento článok je len skúsenosť jedného človeka (mňa). Ďakujeme, že nás čítate o vzťahoch (k sebe, alebo s niekým iným) tu toho máme viac.

      1. Vím o tom, poslední dobou jsem tu celkem často. Mám ráda pěkné weby. 🙂
        A co se článku (a ostatních komentářů) týká, zmítám se někde mezi závistí a tou svou spokojeností v samotě. No jo, to už je to lidské naprogramování. 🙂

        1. Všetko má svoj čas. Aj byť sám, aj byť s niekým. A v každom momente je treba využiť ho, namiesto premýšľania, aké by to bolo keby… Ale podľa Vašich komentárov, to máte pekne upratané 🙂

  27. Zenim sa o necelý rok kedy budem mať 24 a snúbenci 21. Je super vidieť ako drvivá väčšina kladne hodnotí svoje rozhodnutie oženiť sa v mladom veku. Dakujem za povzbudenie. ☺

    1. Vďaka Tamara,
      zaiste sú tie štatistiky založené na výskume, ktorý som ja neurobil. Moja osobná štatistika hovorí, že som spravil dobré rozhodnutie 🙂 V každom prípade je tento článok, iba mojim osobným vyjadrením, no a debata pod ním potvrdením. Zároveň sa však stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí sa po skorej svadbe rozviedli. Argumenty podporené skúsenosťou sú na oboch stranách… Ešte raz vďaka za reakciu.

  28. Som ešte síce pred 20, no už tiež som niekoľko krát rozmýšľal nad tým, že čo tak sa oženiť v mladom veku. Ja by som bol, myslím celkom rád, no vždy mi potom na um príde myšlienka- že ako s peniazmi a so zabezpečením domácnosti. Lebo keď budem mať 22/23 predsa len prepokladam, že ešte budem na výške študovať. Tak by som sa rád opýtal, ako si to riešil ty ? Netreba podrobne, len tak približne/cca 🙂

    Ďakujem

    1. A ešte jedna vec, ktorú som zabudol spomenúť- ďakujem za super článok a perfektné povzbudenie do manželstva v mladom veku. :)))

    2. Zdar Dano,
      my sme to zabezpečili tým, že manželka bola doktorandka a tak sme nejaký minimálny príjem mali. Ja som ešte študoval. V každom prípade sme mali aj veľmi nízke výdaje a nízky štandard pre život. Ozaj sme riešili len najnutnejšie veci z financií a občas to bolo natesno, no učilo nás to o narábaní s peniazmi.

  29. Dobrý článok, ale chýba mi tam troška zreálnenie toho, že keď máš dneska priateľku povedzme dvacinku, tak ona sa veľmi neponáhľa dačo riešiť, veď má ešte dajme tomu tých 5-10 rokov k dobru. Prvý raz na to pomyslí, až keď bude jej ťahať na tricinku. A zasa pre muža je v tom prípade lepšie vypustiť ju ísť – a dať sebe zasa dvacinku. Určite lepšie než čakať, než tvoja priateľka zostarne a bude sa chcieť usadiť. Ženy dneska nemajú záujem o ml. manželstvo. A zasa mne sa ľúbi mať mladú frajerku tiež, a ňe starú. Myslím si, že manželstvo je oprávnene už dnes sexuálne aj spoločensky viac-menej na ústupe.

    1. Vďaka za názor, asi je to teda o pohľade na vzťah. Pre mňa sú v živote dôležité záväzky a zmluvy. So ženou som sa nikdy nezbližoval kvôli sexu, alebo jednostrannej výhode, ktorá keď pominie, tak odchádzam. Chcel som ženu, nie dievča, partnerku a nie slečnu, čo sa chce pohrať. Ja som sa rozhodol s priateľkou zostarnúť a je to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote a to sme spolu 15 rokov. Či ženy majú záujem o mladé manželstvo je asi veľmi individuálna záležitosť. Osobne si myslím, že nejaká forma manželstva tu vždy bude. Ešte raz vďaka za reakciu.

  30. Podarene napisany clanok a mozem len suhlasit. Dakujem za Vasu pracu.
    S manzelkou sme sa brali v 2018-om po deviatich rokoch vztahu z vlastneho rozhodnutia v mojich 26-ich a jej 24-och, cize na uplne najmladsie duo spomedzi komentujucich sa netahame:) . Urcite by som vsak toto rozhodnutie nemenil a som stastny, ze sme to mohli zazit. Zopakoval by som si to kazdy rok so vsetkymi pripravami, veselymi aj tazsimi situaciami kedze sme si to riesili cisto po vlastnej osi.
    Pre nas okrem uz spomenutych dovodov bola svadba aj vyslovenim si dovery a zavazku jeden v druheho na cely zivot. Sobas sme mali viacmenej pohansky s kamennym oltarom vonku v prirode a hoci nie sme veriaci, v nas dvoch verime absolutne kazdy den.
    Zaroven by som este dodal, ze aj z praktickeho hladiska je to sposob ako si zjednodusit administrativu a prist k mnohym dalsim vyhodam. Napriklad: v pripade, ze stretnete niekoho noveho, automaticky sa s vami rozprava na inej urovni ked rozpravate o svojej manzelke a nie len frajerke, alebo tu (v Nemecku, kde sme sa po svadbe prestahovali) nemusi moja manzelka v pripade praceneschopnosti platit zdravotne odvody, pretoze je poistena podo mnou, pripadne mame vyhodnejsiu zdanovaciu skupinu ako single ludia).
    Nie je to o tych peniazoch, ale ked clovek zacina od nuly a vie, ze chce s konkretnou osobou zostat navzdy, preco by si to mal komplikovat?
    Je to obrovske stastie a pozehnanie narazit na cloveka, s ktorym si rozumiete a viete sa dohodnut za kazdych okolnosti lebo vam nezalezi na sebe ale na vas oboch. A pre tu lasku sa to urcite oplati.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *