Život muža

Rituály – obrazy pre dušu chlapa

Rituály zmizli. Aspoň sa to na prvý pohľad môže zdať. Zdôvodniť to môžeme tým, že sme sa posunuli, myslíme racionálnejšie, a tak sú nejaké tance okolo ohňa už nepotrebnou záležitosťou. Chybná úvaha.

Došlo k dominancii ľavej hemisféry a máme teda radšej merateľné, racionálne veci? Skvelé, ale potrebujeme si dať pozor, aby sme nestratili kontakt s tým divokým v našej duši, s pravzormi a zdedenými obrazmi, ktoré nás udržiavajú v pozore, dávajú nám kontakt s emóciami, vášňou a podobne.

Pár rituálov nám zostalo, no vo väčšine sú povrché a prázdne. Vianočné, rodinné tradície, ktoré opakujeme bez toho, aby sme im dávali obsah, oslavy narodenín ako okamih sfúknutia sviečok a vybavenia darčekov. Čo robí z rituálu rituál?

Rituál znamená vstup do oddeleného priestoru, či už fyzicky, alebo v predstave. Samotný akt potom musí odovzdať vnútru, alebo ak chceš, duši, nejakú správu. Rituál je teda symbolický akt, cez ktorý dostane tvoj vnútorný svet správu. Ak ti vadí duša, dosaď si psyché. Psyché vníma cez obrazy. Napríklad… v svadobný deň si nastokneš na prstenník obrúčku. Chápeme, že ide o symbol, ktorým sa človek rozhoduje pre zmenu svojho života. V deň, keď sa rozhodnem ju definitívne zložiť, ide o rituál, ktorý ma uvádza do novej reality. Samotný kov ma k ničomu nezaväzuje, to obraz je prostriedkom, ktorým psyché prijíma správu.

Rituál hovorí príbeh. Keďže ide o príbeh, ten musí mať svoj začiatok, stred, ale i koniec a potrebujeme, aby bol zakotvený v realite a mal jasný prenos. Aby sme to trocha viac osvetlili, ide o oddelenie, premenu a návrat. Tri veľmi dôležité zastávky. Prepojenie tajomstva a skutočnosti. Na to, aby sa udial, nie je potrebná špeciálna miestnosť, či budova. Môže sa diať dnes a denne, ide o priestor, ktorý je v mojich schopnostiach vytvoriť.

Aby som vysvetlil, ako sme toho účastní v bežných dňoch. Vezmi si hudobný koncert, alebo hokejový zápas. Oddelím si čas a priestor, zažijem niečo nezvyčajné, čo vo mne zanecháva dojem/emóciu/myšlienku a vraciam sa späť. Samozrejme, keďže ide často o povrchný rituál, samotný odkaz sa rýchlo stráca.

Ak nechcem ísť po povrchu, jeho cieľom je prehĺbiť vzájomnú dôveru v rodine, či komunite, posilniť vzťahy, sebadôveru, víziu, alebo hodnoty.

Čo s tým? Nič neuskutočniteľné. Jednou z úloh muža je tvoriť. Hľadaj v kruhu svojej partie, kmeňa, rodiny rituály, ktoré budú budovať pridanú hodnotu. Ako bude vyzerať iniciačný rituál tvojho syna, alebo dcéry? Čo tak dať si raz za čas saunu s chlapmi, kde sa bude hovoriť úplná pravda o každom zúčastnenom? Nikdy nie je neskoro začať prinášať význam a hĺbku do vecí, ktoré nás obklopujú. Samozrejme musíš zvážiť, či a na čo sú ľudia v tvojom okolí pripravení. Ešte raz. Zahrať si futbal s priateľmi je síce niečo, čo sa podobá, ale zďaleka nejde o udalosť, ktorú sa pokúšam vysvetliť. Nemusí ísť ani o nič veľké. Čo tak pracovať na nejakom drobnom rituáli vďačnosti, ktorý budem robiť denne? Alebo zanechať kamienok na mieste, kde sa udialo niečo významné?

Ide o to niečo spolu vybudovať, posunúť sa navzájom, vnímať odkaz, ktorý nás vyzýva k zlepšeniu. To v sebe nevyhnutne obsahuje istý stupeň intimity, otvorenosti a zraniteľnosti. Preto to v nás prirodzene vzbudzuje obavy a neistotu. Bojíme sa vyzerať divne, nelogicky, či nerozumne. Život sa môže nachádzať práve tam, kde je náš strach. Tam niekde sa dá objaviť nový priestor. Terapia dotykom s realitou.

Ak chcem rásť, nevyhnutne sa musím zbaviť niektorých starých vecí. Vyzliecť kožu, ktorá ma zväzuje. Ak je to strach a hanba hovoriť o svojich zlyhaniach a obavách, tak prosím. V opačnom prípade je dosť možné, že sa nepohnem.

Rituál je obraz pre dušu chlapa, ktorý pomáha urobiť a pamätať si záväzok, ktorým chce posunúť svoj svet k lepšiemu.

Knihy, ktoré hovoria na podobnú tému:
Tisíc tvárí hrdinu – Joseph Campbell
Železný Ján – Róbert Bly
Kniha o mužství – Steve Bidulph


korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*