Život muža

Samota buduje, osamelosť zabíja

Ísť do lesa na prechádzku, do posilňovne k železu, k oknu pri východe alebo západe slnka, či len do prázdnej izby, dokáže priniesť potrebné vyčistenie presiaknutej mysle každodennými starosťami. Keď idem do samoty, vychutnávam si čas tichosti, čas uvoľnenia, ktorý prichádza paradoxne aj v hlasnom a namáhavom prostredí. V samote nachádzam mnoho: pokoj, uvoľnenie, inšpiráciu, pochopenie, radosť, a najmä osamote v prírode aj úctu, pokoru a úžas.

Ísť do lesa na prechádzku, do posilňovne k železu, k oknu pri východe alebo západe slnka, či len do prázdnej izby, dokáže priniesť potrebné vyčistenie presiaknutej mysle každodennými starosťami. Keď idem do samoty, vychutnávam si čas tichosti, čas uvoľnenia, ktorý prichádza paradoxne aj v hlasnom a namáhavom prostredí. V samote nachádzam mnoho: pokoj, uvoľnenie, inšpiráciu, pochopenie, radosť, a najmä osamote v prírode aj úctu, pokoru a úžas.

V samote som spravil svoje zatiaľ najväčšie rozhodnutia, v samote som kul a stále kujem svoj charakter, v samote som hľadal a stále hľadám svoje poslanie, svoj smer. Samota je liečivá, samota buduje. No na to, aby takou ostala, potrebujeme skalu, oporu, miesto, kam sa
zo samoty vrátime. A ešte viac potrebujeme aspoň jedného parťáka, ktorý nám pomôže vyjadriť a pochopiť, čo sme v samote našli. Samota, to je dvojsečný meč, ktorý dokáže budovať veci nové a dobré, no zároveň ak nedáme dostatočnú dôležitosť našej skale a spoločníkovi, ľahko sa vie premeniť na deštruktívnu osamelosť.

Čo teda týmito dvomi vecami myslím?

Miesto, kam sa vrátiš

Jeden kamarát sa so mnou podelil o skúsenosť spred jeho odchodu na vysokú školu v Londýne. Pred odchodom býval v Bukurešti nad bytom, kde žila jeho stará mama. Počas toho, ako tam býval, sa takmer nestretávali a celkovo nemali silný vzťah. Keď sa však lúčili, stará mama silno plakala. Spýtal sa jej, prečo tak veľmi plače, veď sa predsa takmer vôbec nestretávali. Stará mama mu povedala, že aj keď sa často nestretávali, pre ňu bolo vzácne, že vedela, že je tam nad ňou, už len keď počula buchnutie dverí. Vedela, že je tam a to jej dávalo pokoj. Keby čokoľvek bola potrebovala, stačilo by pár minút a bol by pri nej. Jej skala odchádza, preto plakala.
Odhliadnuc od nie dokonalej rodinnej situácie môjho kamaráta, slová jeho starej mamy ilustrujú, ako sa samota dokáže pretaviť do osamelosti.
Aj keď stará mama môjho kamaráta žila často v samote, osamelá sa necítila, lebo jej vnuk bol na blízku. Aj to stačilo. No keď jej vnuk, jej skala, odchádzal, pocítila náhlu úzkosť osamelosti.

Osamelosť je sviňa. Podľa výskumov je pre ľudí rovnako zlá ako fajčiť 15 cigariet denne. Každý sme vystavený jej riziku, ale podľahnúť nemusíme.
Na to, aby sa samota nepretavila do život ničiacej osamelosti, potrebujeme oporu, o ktorú sa vieme oprieť v čase núdze aj pokoja. Bude nám oporou, aj keď ju nebudeme vidieť. Oporou, ktorá nám kryje chrbát. Je to akoby taká psychologická poistka, pomoc v čase núdze a spoločnosť v čase pokoja.
Ísť do samoty a nájsť tam niečo dobré je výrazne ľahšie, keď mám zázemie, do ktorého sa môžem vrátiť. Týmto zázemím môže byť rodina, priatelia, voľnočasové komunity, škola, práca. Byť sám potom nie je tak náročné, lebo túto oporu si nesieme vždy so sebou v mysli. Je nám brnením pred nástrahami samoty. Týmto brnením vieme byť aj my, a ako Peter rozoberal v predposlednom podcaste, ako muži vieme darovať pokoj skrze našu oporu.


Osoba, ktorej povieš


Ešte dôležitejšie ako je mať takéto zázemie, je mať niekoho, s kým môžem svoju skúsenosť samoty, ticha života, zdieľať. Ako Josef Fousek, český spisovateľ a básnik, hovorí: “Samota je krásna, ale musíš mať niekoho, komu o nej porozprávaš.” Potrebuješ aspoň jedného spoločníka na cestách, u ktorého nájdeš pochopenie. V dnešnej dobe sa mnoho ľudí cíti osamelo. Často to nie je tým, že by okolo seba nikoho nemali, človek môže byť obklopený davom ľudí a aj tak sa cítiť osamelo. Fyzická blízkosť ľudí nie je to, čo chýba, chýba tu blízkosť duševná. Mnohí ľudia majú problém nájsť skutočné, hlboké vzťahy, ktoré umožňujú vzájomné pochopenie. No sú to práve tieto vzťahy, ktoré odoženú osamelosť a dajú priestor liečivej kreativite samoty. Samota ti prinesie mnohé zistenia o sebe, o svete, o tvojom mieste v ňom, no potrebuješ niekoho, kto ti pomôže tieto zistenia dať do pevnej formy, kto dokáže pochopiť, čo sa snažíš vyjadriť a vie ponúknuť svoj pohľad, nielen vypočuť. Bez tejto osoby, alebo osôb, je pohyb v džungli samoty nebezpečný. Jej nástrahy ťa vedia zabiť. Prirodzený stav ľudí je žiť v komunite. Väčšina našich predkov žila v malých komunitách, v kmeňoch, ktoré ľahko ponúkali spoločnú skúsenosť, a teda aj vzájomné pochopenie. No muži sa často izolujú, či z vlastnej iniciatívy, ľahostajnosti, povinností alebo lenivosti. Nie je ale dobre zostať sám. Osamelosť ťa časom zabije. Dobehne ťa.
Potrebuješ svoju tlupu. Niekedy stačí aspoň jeden ďalší osamelý vlk, s ktorým môžeš zdieľať, čo nájdeš v samote, aby sa nepremenila na osamelosť.

Či v dave ľudí alebo v húšti lesa, ak nemáš svoju skalu, svoju oporu a ak nemáš spoločníka na cestách, s kým zdieľaš svoju skúsenosť, osamelosť sa ťa bude naďalej pevne držať a vysávať z teba život.
Ak svoju tlupu ešte nemáš, nájdi ju alebo vytvor a poďakuj tým, ktorí sú pre teba každodennou skalou.
Ak bojuješ s osamelosťou, pridaj sa k nám do facebookovej skupiny mužom.sk a možno nájdeš svoju prvú svorku, ktorá ťa aspoň z časti pochopí, predtým, ako vyrazíš hľadať podobných ľudí vo svojom okolí.

Andrej Jurga


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*