Určite ste niečo podobné už spravili

Tí, ktorí už dlhšie čítajú magazín Mužom.sk, si určite všimli, že sa nejedná o nejaké oddychové čítanie dopĺňajúce puzzle pohodlného života o poslednú skladačku. Nie je to ani rubrika motivačnej literatúry upokojujúca čitateľa, že ak bude veriť vo svoje sny a dostatočne dlho si ich predstavovať, vesmír to zariadi.

Som presvedčený, že každý čitateľ Mužom.sk, rovnako ako ja, je vytrhnutý zo svojho stereotypu a pravidelne povzbudzovaný ku rozumnej zmene, trvale udržateľnej akcii a zmysluplnému naplneniu svojho života. V mojom živote to viedlo k dobrovoľníctvu. Všimol som si, ako fungujú dobrovoľnícke organizácie  v zahraničí a rozhodol som sa niečo podobné odštartovať v našej dedine. Dnes by som sa s vami rád podelil o moje skúsenosti z posledných štyroch rokov a odovzdal vám tak to, čo považujem za kľúčové.

Dobrovoľníctvo je hodnota. Nie je to bežná súčasť muža, nerodíme sa ako dobrovoľníci. Aby sme sa stali dobrovoľníkmi, potrebujeme sa najprv naučiť postarať sa sami o seba a potom aj o druhých. To je kľúčové. V určitom zmysle je dobrovoľníctvo znakom dospelosti a múdrosti muža, dokonca by som sa odvážil vysloviť, že dobrovoľníctvo vyjadruje veľkosť muža a národa. Veď žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku. Tak je. Pomôcť druhým si vyžaduje vzdať sa nielen svojho času, často sa musíte vzdať svojej rodiny, vložiť do toho svoje peniaze, svoju silu, no a časť ľudí vás vždy bude považovať za bláznov. Napriek tomu je jedna sila, ktorá vám vráti naspäť všetko, čo dáte alebo stratíte. Tou silou je zameranie. Ak vo vašom živote je niečo väčšie, ako ste vy sami, ak je vo vašom živote niečo, čo vás presahuje, čo prekračuje jeden život človeka, potom bežné problémy každodenného života strácajú svoju moc nad vaším životom. Zázračné zistenie, že na skúšku sa dá naučiť za polovičný čas, pretože chcete byť s tými, ktorí to potrebujú… alebo, že osem hodín je dostatočný čas na splnenie pracovných povinností, pretože chcete ešte stihnúť niekoho potešiť… vás oslobodí od prílišného zamerania sa na vlastný život. Budete tak slobodnejší, stihnete viac a váš život naplní v dnešnej dobe tak vzácna spokojnosť.

Sami to nezvládnete. Na akýkoľvek väčší projekt budete potrebovať ďalších ľudí. Potrebujete teda vybudovať komunitu dobrovoľníkov vo vašej oblasti. Oslovenie je len hrou čísiel a staré známe „never give up” tu platí dvojnásobne. Ako som spomínal, na začiatku vás budú považovať za bláznov. Postaviť drevený domček na kopci pod čerešňou, pretože tam chcete rozvíjať mužnosť mladých chlapcov? Alebo len vyzbierať to smetisko, ktoré vzniklo v blízkom lese? Najprv musíte ľuďom vysvetliť, prečo to vlastne robíte. Najlepšie všetkým ľuďom, ktorých stretnete. Potom ich pozvete, aby sa stali súčasťou. Nejaký čas ich informujete o vašich aktivitách a priebežne ich znovu pozývate, aby sa stali súčasťou diela. Priemerne potrebujete človeka osloviť osemkrát, aby sa rozhodol. Väčšina sa rozhodne, že sa nestane súčasťou. Nebuďte frustrovaní ani znechutení, nehnevajte sa na nich. Buďte vďační za tých, ktorí sa rozhodli pomôcť. Neustále pamätajte na to, že je to len hra čísiel a nejde o život. Je to predsa „dobrovoľné“. Vyhráva ten, ktorý spraví najviac oslovení a tvári sa pri tom tak, že on sám je tiež len „dobrovoľník“. Berte to ako výzvu: „Koľkokrát ma človek dokáže odmietnuť, ak budem slušný a trpezlivý?“ alebo „Koľko odmietnutí sa mi podarí získať bez toho, aby som sa cítil mizerne?“ Naučí vás to veľa o vás, vašich emóciách a vybudujete si tak silnú vytrvalosť. Navyše zostanete stáť nohami na zemi, pretože po celý čas si budete vedomí toho, že aj vy potrebujete pomoc. Pri dobrovoľníctve vám totiž nikto neplatí za váš čas a pravdepodobne ani vy nebudete mať čím zaplatiť vašich dobrovoľníkov.

Počítajú sa len výsledky. Rád by som vám ďalej písal o tom, aké je dobrovoľníctvo dobré a prepotrebné pre nás všetkých. Že sa oplatí prekonávať všetky tie prekážky a stavať veľké veci len na myšlienke: „pretože to je dobré“. Ale nakoniec vždy záleží len na tom, aké sú výsledky. Vzniknú skutočné priateľstvá? Stanete sa efektívnejší? Alebo naozaj zmeníte našu krajinu na lepšie miesto pre ďalšie generácie? Čokoľvek si vyberiete, je to dobrovoľné. Nemusíte to robiť, ale chcete to robiť. Vo vašom vnútri je neuhasiteľná túžba, ktorá nájde spôsob, ako vás nakopne urobiť ten prvý krok. Buďte za ňu vďační, pestujte ju a ona prinesie svoje ovocie.

Ondrej Tőrők

–
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: ecav.zariecie.sk