Viedol ma The Žurnál

 

Napriek tomu, že som kedysi tvrdil, že nie som “diárový typ”, postupne som pochopil, že na ceste za disciplínou a cieľom budem musieť túto výhovorku odstrániť. Začal som skúmať rôzne spôsoby, preúčať sa a hľadať. Pred niekoľkými mesiacmi som sa dohodol s tvorcami the Žurnál, že to skúsim aj ich spôsobom. Ak teda premýšľate nad diárom, čítajte ďalej.

Dostal sa mi do ruky na prvý aj druhý pohľad kvalitný výrobok. Elegantný formát, akurát do tašky, ktorú nosievam. Dobrý papier a minimalistická grafika. Za to všetko sú plusové body. Keďže the Žurnál prináša svoj vlastný koncept plánovania, autori nenechali nič na náhodu a k diáru pribalili “sprievodcu”. Ide o malý popis, ktorý skutočne detailne prevedie človeka špecifickými vecami, pojmami a zákulisiami. Bez neho by som sa orientoval omnoho ťažšie.

Čo hodnotím absolútne pozitívne, je ponuka dlhodobého plánovania. Možnosť tvoriť plán 10 rokov, 5 rokov a pol roka vopred je veľmi prínosné, pretože to človeka donúti sadnúť a trocha premýšľať. Je pravda, že najviac mi pomohlo plánovať práve nasledujúci polrok, ale aj proces práce pri ďalších termínoch mi priniesol zaujímavé zistenenia. Osobne by som premýšľal skôr o 3-mesačnom plánovaní z hľadiska spätného hodnotenia, ale to už je iná debata.

Následné týždne a ich dizajn sú vyrobené minimalisticky, ale aj invenčne. Každý deň ponúka priestor na premýšľanie o vďačnosti, možnosť na kreatívnu chvíľku. Na konci týždňa tvorcovia vymysleli “medzideň”, takzvanú pondeľu, ktorá znova poskytuje priestor na vyhodnotenie kategórií, ako napr. zdravie, radosť, či práca. To považujem za výborný nápad a odporúčam nad svojimi dňami premýšľať v kategóriách.
Sú tu však drobnosti, ktoré mi chýbali. Svoje dni zväčša plánujem na hodiny nasledujúce za sebou, diár však nemá časový harmonogram, takže som si musel každý deň nanovo vypisovať. Kreatívne duše alebo chlapov, ktorí si radi čmárajú a kreslia, iste poteší dostatok priestoru, ale ja zatiaľ pristupujem k diárom technokraticky, takže som sa nedokázal takto vyblázniť. Popravde, som sa často nechytal ani na otázku: “Za čo dnes ďakujem?”. Niežeby nebolo za čo, ale toto ocenia skôr ľudia, ktorí nemajú zabehaný iný spôsob spracovania vďačnosti.

Čo ma naopak baví, je mesačné hodnotenie, ktoré má dobré otázky a pomáha zasústrediť sa aj na ďalší mesiac. Bez vyhodnotenia svojich akcií sa totiž ďaleko neposuniete. Následne sa v úvode mesiaca môžete nadchnúť citátom slovenskej osobnosti, čo tiež považujem za veľké plus.

Na konci diára je vložený poznámkový blok, ktorý ma prekvapivo potešil. Nie je to možno nič zvláštne, ale je plne samostatný, dá sa odeliť a celkom určite sa zíde, keď so sebou nemáte priestor zobrať diár v rozmere menšej knihy. Ďalšie plus.

Neodpustím si však malú poznámku, ktorá dúfam, že je už po zásahu autorského teamu, bezpredmetná. Gumička, ktorá sťahuje diár, aby zostal zatvorený, povolila. Nie je to nič katastrofické, ale detaily robia majstrovské dielo, takže verím, že vy sa s tým už nestretnete.

Aká je teda moja skúsenosť? Potrebujete ho skúsiť. Našiel som v ňom benefity, ale aj pár mínusov. Predovšetkým mám dojem, že The Žurnál nadchne kreatívnych ľudí alebo tých z vás, ktorí na svojej kreativite chcú pracovať. Nám, čo sa dívame na diár ako na “To do list”, v ňom zostane o čosi viac bieleho miesta. Osobne tento výtvor mladých ľudí zo Slovenska radím do mojej top trojky. A to už je čo povedať.

Na záver iba podčiarknem to, čím The Žurnál začína. Hrdinom sa môže stať naozaj každý. Je to len na tebe.

Ak máte pocit, že potrebujete čo to zmeniť, je to skutočne len na vás. A začať veci plánovať, aj keď vy nie ste  ten typ, je prvý krok.

web – The Žurnál


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: The Žurnál

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *