Rovnováha medzi dôverou a pochybnosťami: Ako umiera vnútorný sabotér

Najväčšou prekážkou úspechu nie je vonkajšia konkurencia. Je to vnútorná pochybnosť. A tá dokáže byť taká zákerná, že si ani nevšimneš, ako ti podkopáva nohy.

“Všetko, čo v tomto živote potrebujete, je nevedomosť a sebadôvera a úspech je istý.” – Mark Twain

Twain mal talent na iróniu, ale tento výrok má v sebe viac pravdy, než by sa mohlo zdať. Ak si pod „nevedomosťou“ nepredstavíš hlúposť, ale skôr schopnosť nevnímať všetky možné prekážky, potom ti dojde pointa. Často totiž práve to, čo si myslíme, že vieme, nás brzdí viac než akýkoľvek vonkajší faktor.

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Vnútorný sabotér: Prečo si podkopávame vlastný úspech?

Svet biznisu, vzdelávanie či vzťahy – všetky tieto prostredia vnímame ako bojiská, kde vládne tvrdá konkurencia. A áno, je tam veľa ľudí, ktorí chcú to isté, čo ty. Ale ten najväčší nepriateľ? Ten je v tvojej hlave.

Vnútorná pochybnosť je nenápadná sviňa. Sabotuje ťa skôr, než sa o niečo vôbec pokúsiš. A ak sa už aj odhodláš, stále ti šepká do ucha: „Na toto nemáš. Poď, ideme radšej domov.“

Pravda je, že do istej miery sa sabotujeme všetci. Máme na to mechanizmus – volajme ho „sebazáchovná korekcia“. Podobne ako skateboardista, ktorý vie, ako správne spadnúť, aby si nezlomil väzy, aj my máme spôsob, ako sa vyhnúť drvivej prehre. Lenže kým skateboardista padá preto, aby sa mohol postaviť a skúsiť trik znova, my často padáme len preto, aby sme sa už nikdy nepostavili.

O sabotovaní seba samého hovoríme s Vladom Roškom v našom spoločnom mentorskom kurze k jasnej vízii.
VIAC SA DOZVIEŠ TU.

Ako klameme sami sebe?

Keď neuspejeme, môžeme si to vysvetliť dvoma spôsobmi:

1. Som neschopný. (to bolí.)
2. To nebola moja chyba. (to je lepšie.)

Možnosť číslo dva je lákavá. Nedostal som tú prácu, lebo slečna na HR-ku mala zlý deň. Ona ma nechce, lebo nemá rada mužov s bradou. Nestihol som termín, lebo bolo príliš teplo na sústredenie. Tieto výhovorky nás držia nad vodou. Dávajú nám dôvod skúsiť to znova.

Lenže tu je háčik. Ak sa výhovorky stanú naším predvoleným nastavením, začneme sa na ne spoliehať ešte predtým, než reálne zlyháme. Ideme na pohovor s tým, že „aj tak ma nevezmú“. Pozeráme sa na krásnu ženu s myšlienkou „isto ma odmietne“. A keď príde prvý náznak prekážky, radšej sa stiahneme.

Preto je nevedomosť občas požehnaním. Niekedy je lepšie nevedieť, aké malé sú tvoje šance. Lebo keď si myslíš, že môžeš vyhrať, ideš naplno. A práve vtedy sa dejú zázraky.

Vynález prekážok

O čo tu ide? Odkedy sme sa naučili sami sebe hádzať polená pod nohy? Prečo sa zdá, že sme závislí na prekážkach, ktoré si sami vytvárame? Kedy sa v nás zabýval vnútorný sabotér?

Nejde o to, že by sme boli masochisti. To, po čom skutočne túžime, je potvrdenie. Potvrdenie, že na to máme. To platí najmä pre mladých ľudí po škole. Roky sme počúvali, akí sme nádejní, talentovaní a plní potenciálu. Teraz však prichádza moment pravdy. Skutočný test. A to je desivé.

Prečo? Pretože kým neprebehne reálny test, stále môžeme veriť v teóriu vlastnej hodnoty – predstavu, že sme výnimoční, lebo nám to niekto povedal. Ale čo ak sa ukáže, že to nebola pravda? Čo ak v realite nie sme takí skvelí, ako sme si mysleli?

Je to ako pokľaknúť a položiť veľkú otázku: „Vezmeš si ma?“ – je to jediný spôsob, ako získať odpoveď, ale zároveň riskujeme „Nie“. Takže váhame. Prokrastinujeme. Točíme sa v kruhoch a vyhýbame sa čelnej konfrontácii s realitou.

A čo je na tom najzvrátenejšie? Že vzdanie sa prináša okamžitú úľavu. Náš mozog si povie: „Vidíš? Tá prekážka bola reálna. Nebolo to zlyhanie, ale logická prekážka.“ A tak si postupne vytvárame továrne na výhovorky, ktoré nám umožňujú ustupovať znova a znova.

Jediná cesta von? Vypnúť Ospravedlňovač Pro 3000™ v hlave. Všetky prekážky sú len vynálezy našej mysle. A skutočný test vlastnej hodnoty nie je v tom, či uspejeme alebo zlyháme, ale v tom, či sme ochotní vôbec skúsiť. Náš vnútorný sabotér práve dostal výzvu.

Nevedomosť + Dôvera

Každá príležitost’, ktorú využijete, so sebou nesie riziko. A každé riziko je obalené neistotou. Ak budete posadnetí možnými negatívnymi dôsledkami, iba podľahnete vlastnej sebazničujúcej tendencii. Keď si spíšete zoznam svojich nedostatkov a nevýhod, možno sa budete cítiť, že konáte zodpovedne. Ale nerobíte to. Len posilňujete vnútorného nepriateľa. Odzbrojte ho. Nereagujte na pesimistický hlas pochybností. Rozpoznajte ho ako to, čím skutočne je: ako nástrahu, ktorá vás chce zastaviť skôr, než vynaložíte plné úsilie.

Uvedomenie si vlastných sebapoškodzujúcich vzorcov je 90 % výhry. Zvyšných 10 %? To je dôvera. Nie slepá viera, ale dôvera založená na faktoch. Namiesto obsedantného premietania, čo všetko môže zlyhať, sa oprite o to, čo viete, že funguje. Pamätajte, že ste sa na túto výzvu pripravovali. Že viete rozosmiať ľudí a získať si ich. Že keď hrajete na husle, cítite sa skvele. Že poznáte hodnoty tejto spoločnosti a veríte im.

Ak si nemôžete byť istí takýmito vecami, potom je vašou prioritou ich pravdivosť zabezpečiť. To sa môže zdať ako ďalšia prekážka, ale na rozdiel od sebazničujúcich výhovoriek, táto vás posúva dopredu.

Dôvera vs. Arogancia

“Najskôr vyprázdni svoj pohár.” – Zenový príbeh, Šálka čaju

Dôvera nie je arogancia. Nevedomosť nie je hanba. Nevedomosť znamená jednoducho nedostatok informácií. Je to stav, v ktorom sa ocitne každý, kto sa rozhodne vykročiť na novú cestu. Ilúzia, že môžeme začať odkiaľkoľvek inde ako z tohto štvorca, je arogancia. A konať na základe tejto arogancie je hlúposť.

Prijať nevedomosť však nie je jednoduché. Rovnaká čast’ našej psychiky, ktorá sa bráni veľkej otázke, sa vzpiera aj pri priznávaní si priestoru na rast. Naša neoverená teória vlastnej hodnoty nám šepká, že sme výnimoční. A v určitom zmysle každý z nás výnimočný je. Ak by sme neverili, že máme svetu čo ponúknúť, neobťažovali by sme sa o to pokúšať. Ale ak sa touto myšlienkou necháme uniesť, začneme sa cítiť ako spasitelia. A to je rovnako zhubné ako sebazničujúce pochybnosti.

Podvedome vieme, že naša teória hodnoty je nevyskúšaná. To je desivé. Takže sa náš obranný mechanizmus pokúša udržať tento obraz neotrasiteľný. No ak sám seba až príliš dobre presvedčíte, že ste neomylní, stanete sa slepým voči vlastným chybám. A tým sa priprávite o lekcie, ktoré vás mohli posunúť vpred.

Rovnováha medzi dôverou a pokorou

Pamätáte si, ako ste sa cítili posledný rok na strednej škole? Chodili sme tam sebaisto, s pohľadom na nižšie ročníky, ktoré ešte nevedia, čo je život. A pamätáte si, ako zmätene ste sa cítili prvý deň na vysokej škole? Tento cyklus sa bude opakovať pri každom novom kroku. Nezáleží na tom, koľko viete, talent, inteligencia ani sebavedomie nenahradia skúsenosti. A keď začnete niečo nové, nebudete ich mať. Tak si ich budujte tehlu po tehle, ako to museli urobiť všetci pred vami.

To neznamená, že musíte poprieť svoje doterajšie úspechy. Znamená to len, že uznáte, že je ešte kam rásť. Pýtajte sa. Skúmajte. Poznávajte svoje nedostatky. A potom ich postupne zmeníte na silné stránky.

Záver

Dve jednoduché pravidlá pre každú novú výzvu:

1. Keď sa rozhodnete riskovať, nepredpokladajte automaticky zlyhanie. Je to sebanapĺňajúce proroctvo.
2. “Skutočné poznanie je poznať rozsah vlastnej nevedomosti.” – Konfucius. Pristupujte k výzvam s mysľou začiatočníka, aj keď sa cítite ako expert.

Aplikujte tieto princípy na čokoľvek – od oslovenia ženy v podniku, po založenie firmy. Vnútorný sabotér nemusí byť trvalým sprievodcom, nevedomosť nemusí byť prekážkou. Ak ju prijmete ako nástroj rastu, môže byť vašou najväčšou výhodou.