Pre tých, čo sedia v prítmí

Hore, muži! Vstaňte, jazdci Théodéna!
Hrozné skutky ožívajú, tma je na východe!
Berte kone, sedlajte ich, trúbte, rohy!
Vpred Eorlingovia!

Štyria druhovia vošli do rohanskej siene pred kráľa Théodena, Thengelovho syna. Na veľkom pozlátenom kresle sedel muž, vekom taký zhrbený, že vyzeral bezmála ako trpaslík. Biele vlasy však mal dlhé a husté a padali mu vo veľkých pletencoch spod tenkej zlatej obrúčky sediacej na čele. Uprostred čela sa mu jagal jediný biely diamant. Na kolená mu padala snehobiela brada. Oči mu však dosiaľ horeli jasným svitom a keď pozrel na cudzincov, zablyslo sa mu v nich.

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Privátne skupiny len pre členov – či hľadáš inšpiráciu v športe, sile, vzťahoch alebo otcovstve
• Privátne četovanie
• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Pri nohách kráľa sedela vyschnutá mužská postava s bledou lišiackou tvárou a ťažkými viečkami. Jedovatý našepkávač.

Napokon prehovoril Gandalf. „Buď pozdravený, Théoden, Thengelov syn! Vrátil som sa, lebo, hľa! Blíži sa búrka a všetci priatelia by mali držať spolu. Kto je sám, zahynie.”

…

„Nie všetko je temné. Pozbieraj odvahu, pane marky, lebo lepšiu pomoc nenájdeš. Pre zúfalých nemám nijakú radu. Tebe však radu môžem dať… Pridlho si sedel v prítmí a dôveroval pokrúteným povestiam a falošnému našepkávaniu.”

Z kráľovej ruky vypadla čierna palica a tresla na kamene. Théoden sa vystrel – pomaličky, ako človek, ktorý sa dlho hrbil nad otupnou drinou. Stál vysoký a vzpriamený, a keď sa zahľadel na vyjasňujúce sa nebo, oči mu zmodreli.

…

„Tvojím prstom by sa lepšie pripomenula dávna sila, keby zovreli rukoväť meča,” povedal Gandalf.

…

Théoden pomaly vystrel ruku. Keď jeho prsty zovreli rukoväť, prítomným sa zdalo, že do chudej ruky sa mu navracia sila a pevnosť. V tom prudko zdvihol meč a svištivo, blýskavo ním mávol.

…

„Westu Théoden hál!” vykríkol Éomer. „Radujeme sa, že si zasa sám sebou.”

…

„Ja sám sa vyberiem do vojny a padnem v prvých líniách, ak bude treba. Tak sa mi bude spať lepšie,” vyhlásil kráľ.

–
Kto sedí pri tvojich nohách? Kto ti radí? Ako vyzerá tvoj duch? Zhrbený starec, ktorý si mylne myslí, že vládne? Ak máš pocit, že všetko zvládneš sám a že je všetko v poriadku, tak si na veľkom omyle. Gandalf celkom prorocky hovorí, že prichádza búrka.
Celkom iste máš pred sebou problémy. Skôr či neskôr. Vôbec nie je jedno, ako sa na ten čas pripravuješ. Či do svojej kráľovskej siene vpustíš priateľov alebo jedovatého našepkávača. Priatelia ti povedia aj nepríjemné veci. Napríklad, že nie si tým, kým by si mohol byť. Zlý radca ťa bude držať v kóme, bude ti radiť, že to všetci okolo sa mýlia. Čo sa počúva dobre, zďaleka nemusí byť pravda.

Ak by som neveril, že v každom mužovi drieme potenciál, nevznikla by ani jedna čiarka v tomto magazíne. Som presvedčený, že obrazy z rohanskej siene sú pravdivá skutočnosť mnohých mužov. Neviem, čo prežívaš, ale celkom iste máš potenciál, aby si to zvládol. Zúfalým sa radí ťažko, ale tomu, kto v sebe nájde kúsok odvahy, poviem, aby urobil prvý krok. Jeden malý krok. Aby sa pokúsil vystrieť, pretože každý muž by mal stáť vzpriamene. Mal by si vyriešiť svoju prácu, porozprávať sa so synom, pracovať na sebe, odpustiť niekomu. Je to zápas.

Bojovať je pre teba prirodzené. Možno si to neskúsil, ale dávna sila muža sa ti pripomenie, keď „vezmeš do ruky meč”. Schopnosť obstáť vo výzve ti navráti silu a pevnosť. Až potom budeš sám sebou. Kým sedíš zhrbený v tieni, si len karikatúra seba samého. Iste, život sa dá prežiť aj tak. Nakoniec, v tieni je pohodlne. Lenže to býva smutný pohľad. Théoden prechádza obrovskou premenou, ktorá je tu pre každého chlapa. Z ubytého ducha sa stáva kráľ, ktorý je schopný padnúť v prvých líniách, ak bude treba. Celkom iste je to lepšie ako prežiť život živej mŕtvoly.

Výsledkom nemá byť romantická predstava o kráľovi, meči, boji. Realita je podstatná. Ako žiješ? Kto ťa sprevádza? Na čom ti skutočne záleží? Začni.

Hore, muži! Vstaňte, jazdci Théodéna!
Hrozné skutky ožívajú, tma je na východe!
Berte kone, sedlajte ich, trúbte, rohy!
Vpred Eorlingovia!

–
korektúra: Jana Lászlóová
použitá literatúra: Pán prsteňov – Dve veže, str. 128-130
fotografia: unsplash.com