About time / Lásky čas

Keď som na Pohode počul nosnú pesničku z môjho obľúbeného filmu About time, uvedomil som si, že všetci tak trochu cestujeme v čase.

Keď som na Pohode počul nosnú pesničku z môjho obľúbeného filmu About time, uvedomil som si, že všetci tak trochu cestujeme v čase.

Prítomnosť sa stáva minulosťou a prítomnosťou neustále tvoríme našu budúcnosť. Ja sa žiť v prítomnosti stále učím. Minulosť mám z väčšej miery pochopenú a prijatú a na strachu z budúcnosti stále pracujem. 

Tento film je veľmi inšpiratívny. Hlavná postava má schopnosť sa vrátiť do minulosti a meniť svoje správanie. Čo by ste vy zmenili v minulost, ak by ste mohli cestovať v čase? Mám túto otázku rád a vždy skončím pri tom istom, že nič…

Film rozpráva príbeh otca a syna, ich rozhovory, spoločný čas a vzťah. Dal by som, neviem čo na svete, keby som sa mohol s otcom ešte aspoň raz v živote porozprávať. Ak by som mal len pár sekúnd k dispozícii, tak by som len poďakoval za život, ktorý mi dal.

No, nedá sa už… Čas nevrátim… Minulosť sa stala a ja sa môžem sústrediť na prítomnosť. Viem to obrátiť smerom k synovi a k dcéra a rozprávať sa s nimi, koľko unesú. Aj keď príde puberta a ich samostatný život, chcem sa pokúsiť zdieľať a porozumieť im čo najviac. 

Film About time alebo Lásky čas by som mohol pozerať x-krát a je to asi najsilneší film, aký ma vie vrátiť do prítomnosti. Ako som spomínal, hlavná línia filmu je o schopnosti otca a syna vracať sa v čase späť. Od dosplého veku sa syn vracia najmä k svojmu otcovi. Dokonca je tento dar možné využívať aj po otcovej smrti. Ale len do chvíle, kým sa synovi narodí dieťa. Život má, skrátka, pokračovať ďalej.

Krásny obraz toho, ako všetko musí mať svoj koniec. Zároveň inšpirácia, ako by sme vedeli veci napraviť a prežiť znova každý deň, ak by sme mali možnosť ho zopakovať. Zopakovať momenty napríklad v ťažkom dni v práci alebo v škole, v mrzutej chvíli v kaviarni alebo len v obyčajnom rýchlom dni, kedy si nestíhame všimnúť čaro chvíle.

No hlavne, vo vzťahoch, v akých žijeme a nepokaziť to, čo je najdôležitejšie, ale učiť sa z toho tešiť každý deň, v prítomnej chvíli dávať význam naoko bezvýznamným chvíľam, ktoré sú nakoniec tie najdôležitejšie.

Krásny vzťah otca a syna, nádherná mužská linia a ako dôležité je proste komunikovať, pýtať sa, počúvať a tráviť čas spolu. Také jednoduché veci, ktoré nám dnešný rýchly elektornický svet berie. Ja si odnášam toľko, že cestujeme v čase neustále a je dôležité nepremeškať momenty na úkor lenivosti, pohodlnosti či dokonca nezmyselnosti. Preto tento víkend cestujem s najstaršou dcérou, len my dvaja, sami, len tak, aby sme trávili čas iba my. S ostatnými deťmi je plán cestovať o týždeň neskôr. S tým najdrahším, čo v živote mám, sedím práve v lietadle a ideme na romantickú večeru. Zvyšok rodiny sa má tiež na čo tešiť, no a kamarátov vytiahnem ten další týždeň niekam do hôr, nech je v tom všetkom hlavne rovnováha.

Nosná pesnička filmu je od Nica Cavea a keď spieva v Into my arms: “I believe in Love”, tak verím, že to je to najviac pre nás všetkých. Aj pre mužov, keď sa tomu nebránia.

Viem, trochu romantický članok, ale nie je život romantický, keď chceme? Povinne si pozrite tento film a dajte mi vedieť, ako to vnímate. Myslím, že budete súhlasiť.

–
Korektúra: Jana Lászlóová
Foto: Movie review