Akú kultúru doma budujete?
Pri každodenných rozhodnutiach týkajúcich sa našich detí a rodiny zohľadňujeme príliš často praktickosť a komfort. Dobrá priateľka mi jedného dňa poradila lepšie kritérium, ktorým je otázka samému sebe: “Po akej domácnosti túžim?”
Pri každodenných rozhodnutiach týkajúcich sa našich detí a rodiny zohľadňujeme príliš často praktickosť a komfort. Dobrá priateľka mi jedného dňa poradila lepšie kritérium, ktorým je otázka samému sebe: “Po akej domácnosti túžim?”
Nižšie načrtnem pár príkladov toho, ako som v minulosti túto radu využil.
Šli ste už niekedy s malými deťmi stanovať? Ak potrebujete oddych, nerobte to. Presne to, čo robí tieto výlety tak nezabudnuteľnými a krásnymi (dlhé túry, plávanie v jazere, chytanie rýb), malé deti robiť nevedia. Sami sa nezbalia, ani nevybalia. Nedoprajú vám veľa spánku, čím sa noci v stane stávajú viac bezsennými, než by boli obvykle. Pre deti je to zážitok, ale pre mamku a ocka? Viac strasť, než slasť. Rodičom výlet pripomína skôr služobnú cestu, než dovolenku. Napriek tomu sme sa s deťmi snažili ísť takto do hôr aspoň raz do roka, a to aj keď boli malé, a to len kvôli tomu, aby sme upevnili doma vzor: “McKayovci trávia čas v prírode.”
Príklad č. 2: Jedným z našich dvoch áut je zodratá Honda Element z roku 2007, ktorá má najazdené niečo pod štvrť milióna kilometrov. Nebol som z nej nadšený, keď som ju pred desiatimi rokmi kupoval a ešte menej ma to auto nadchýna dnes. Rád by som ju vymenil za niečo štýlovejšie, no stále si myslím, že nechať to auto v našej rodine je dôležité, pretože to zanecháva odkaz: “Veci sa nemenia za nové vtedy, keď vyjde nový model, ale vtedy, keď staré doslúžia.”
Samozrejme, vzory, ktorými maľujete obraz vašej domácej kultúry, sa vyvíjajú od vašich hodnôt.
Poznám ľudí, ktorí brávali nemluvňatá na výlety mimo krajinu, aj keď ich táto “batožina” stála veľa námahy a v konečnom dôsledku menej dovolenky, keď vôbec nejakú. Chceli takto doma od útleho veku u detí uplatňovať model: “Sme rodina, ktorá cestuje.” Poznám rodičov, ktorí brávali svoje deti na bohoslužby cez dovolenky bez ohľadu na to, aká luxusná bola destinácia, pretože “v nedeľu uctievame.” Rovnako poznám rodinu, ktorá absolvuje pred otváraním darčekov v štedrý deň každý rok spoločný beh, pretože “darčeký sú pekné, ale najväčším darom je zdravie.”
Pýtať sa samého seba, aké vzorce správania chcete vo vašej rodine presadiť, je dôležité pre dlhodobé budovanie napriek krátkodobým prekážkam. Sú rozhodnutia, ktoré sa môžu zdať praktické a pohodlné, dokonca momentálne zmysluplné. Celkovo vás ale nemusia vôbec smerovať na cestu, ktorou by ste chceli, aby sa vaša rodina uberala.
Predstavte si, ako vaše dieťa začne prvýkrát robiť cirkus v reštaurácii. Podať mu mobil s hrami je jasná prvá pomoc, vďaka ktorej zvrátite tento trapas. Aký model ale touto záchranou nastavujem? Chcem svojim deťom odkázať, že “mobily sú na zahnanie nudy a útek pred nepríjemnosťami”, alebo chcem vyjadriť, že “ku rodinnému stolu mobily nepatria”?
Keď vám vaše deti “pomáhajú” s domácimi prácami alebo s vami “varia” obed, robia všetko nemotorne a pomaly, ba dokonca vám svojou šikovnosťou pridávajú na práci. V taký čas je najpraktickejšie poslať ich hrať sa a dokončiť veci sám a bez zbytočných omáčok. Aký ale výsledok chcete docieliť o rok, o päť, desať rokov? Je naozaj dôležité dokončiť túto prácu čo najefektívnejšie a najrýchlejšie alebo je dôležitejšie priučiť vaše deti zručnostiam a zodpovednosti?
Moja spomínaná známa a jej manžel sa na začiatku svojej rodičovskej cesty rozhodli, že namiesto toho, aby svoje deti nechali pozerať sobotu ráno televíziu, budú v tento čas svoje deti hnať čítať knihy. Aj keď nebolo tento zvyk, ako aj sami tvrdia, ľahké presadiť, ich snaha nakoniec priniesla ovocie. Dnes, keď sa manželia v sobotu ráno zobudia, nájdu svoje deti, ako spolu sedia a čítajú si v obývačke knihy. (A dokonca si doprajú dlhší spánok, pretože nemajú strach, že by našli deti ráno s prázdnym pohľadom pred zapnutým televízorom.)
Pýtať sa samého seba, akú mozaiku skladáte jednotlivými rozhodnutiami, je užitočné pri vašich osobných cieľoch a ambíciách, no tak isto je užitočné si klásť túto otázku pri vedení rodiny. Medzi múrmi vášho domova budujete bona fide kultúru, hoc aj veľmi drobnú. Budujete kultúru s vlastnými normami a tradíciami. Kultúru, ktorá bude svojou neviditeľnou, avšak nezanedbateľnou silou vplývať na vaše rodičovské šťastie a rovnako na životy vašich detí. A to oveľa viac ako všetky vaše rady a prednášky o tom, ako by mala rodina fungovať a ako by mala vyzerať domácnosť. Vami určovaný dlhodobý smer domácnosti stanovuje, ktoré rozhodnutia stoja za to a ktoré nie.
Tomu, čo sa javí na prvý pohľad ako malé, nepodstatné rozhodnutie, môže pohľad zhora vniesť váhu a dôležitosť, ako aj vám motiváciu zotrvať v budovaní zmysluplných zvykov.
Malými krôčikmi, či už chceme alebo nie, staviame lešenie našej domácej kultúre, mozaike pozostávajúcej z milióna rozhodnutí.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
Zdroj: artofmanliness.com
