Život muža

Máš depresiu? Symptómy melanchólie u mužov

Depresia (4. diel)

Doteraz sme hovorili o histórii depresie a preskúmali sme jej možné príčiny. Predtým než túto sériu zakončíme príručkou o tom, ako zvládať svoju melanchóliu, musíme pochopiteľne preskúmať to, ako depresia v skutočnosti vyzerá. Ako sa odlišuje od obyčajného smútku a ako sa prejavuje osobitne u mužov?

Dnes sa sústredíme práve na tieto dve otázky.

Aký je rozdiel medzi pocitom smútku a depresiou?

Toto je otázka za milión. Mnoho sa o nej diskutuje. Je to zároveň problém modernej doby. Hovorili sme o tom už v našom príspevku o histórii čierneho psa: depresia ako klinická diagnóza sa objavila až začiatkom 20. storočia. Predtým si bol jednoducho v starej dobrej melanchólii – niekedy len tak trochu, inokedy viac. Neexistovala jasná deliaca čiara, pretože depresia sa považovala skôr za temperament než poruchu.

Hoci sa Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (ďalej v článku aj ako „DSM“) pokúsil o stanovenie zoznamu štandardizovaných kritérií, ktoré rozlišujú „normálny“ smútok od klinickej depresie, stanoviť diagnózu je i naďalej nepresnou vedou. Nejedná sa totiž o fyzický tumor, ktorý je možné odmerať, ale o posudzovanie nálady.

Na to, aby sa obdobie melanchólie považovalo za Veľkú depresívnu epizódu („Major Depressive Episode“ alebo aj „MDD“), musí podľa DSM-V pretrvávať aspoň 2 týždne a musí byť sprevádzané najmenej piatimi z týchto symptómov:

  • Depresívna nálada väčšiu časť dňa a takmer každý deň – táto nálada je vnímaná buď  subjektívne (napríklad „cítim sa smutný alebo prázdny“) alebo z pozorovania ostatných ľudí (napríklad „vyzerá smutne“).
  • Výrazne znížený záujem alebo potešenie zo všetkých alebo takmer všetkých aktivít poväčšine dňa (vnímané buď subjektívne alebo z pozorovania ostatných osôb).
  • Značná strata váhy, aj keď osoba nedrží diétu alebo naopak, priberanie na váhe (napríklad zmena o viac než 5% telesnej váhy za mesiac), zníženie alebo zvýšenie chuti do jedla takmer každý deň.
  • Nespavosť (insomnia) alebo zvýšená spavosť (hypersomnia) takmer každý deň.
  • Psychomotorický nepokoj alebo spomalenie takmer každý deň (pozorované inými, nielen subjektívnymi pocitmi nepokoja alebo spomalenosti).
  • Únava a strata energie takmer každý deň.
  • Pocity bezcennosti alebo nadmerná alebo neprimeraná vina (ktorá môže byť spojená s bludmi) takmer každý deň (nejedná sa len o jednoduché výčitky svedomia alebo vina z toho, že som chorý).
  • Znížená schopnosť myslieť či koncentrovať sa, alebo nerozhodnosť takmer každý deň (buď vnímaná subjektívne alebo pozorovaná inými).
  • Opakujúce sa myšlienky na smrť (nie len strach zo smrti), opakujúce sa samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu alebo pokus o samovraždu, či konkrétny plán pre spáchanie samovraždy.

Tieto príznaky môžu znieť viac technicky, takže ti ponúkam aj zoznam častých znakov v laickom slovníku, ktorý uvádza Mayo Clinic:

  • pocity smútku, prázdnoty a nešťastia,
  • výbuchy hnevu, iritácia alebo frustrácia hoci len pre malé problémy,
  • strata záujmu alebo potešenia z normálnych aktivít ako je napríklad sex,
  • problémy so spánkom, vrátane nespavosti alebo naopak nadmerného množstva spánku,
  • únava alebo nedostatok energie, takže je potrebná veľká snaha aj na splnenie malých úloh,
  • zmeny v chuti do jedla – často je to zmenšená chuť do jedla a strata na váhe, ale u niektorých ľudí je to aj zvýšená túžba po jedle a priberanie,
  • úzkosť, vzrušenie alebo nepokoj – napríklad nadmerné obavy, nervózne prechádzanie sa, žmolenie rúk alebo neschopnosť zostať sedieť v pokoji,
  • spomalenie myslenia, rozprávania alebo pohybov tela,
  • pocity bezcennosti alebo viny, fixovanie sa na zlyhania z minulosti alebo obviňovanie samého seba z vecí, za ktoré nenesiem zodpovednosť,
  • problémy s rozmýšľaním, koncentráciou, rozhodovaním alebo pamätaním si vecí,
  • časté myšlienky na smrť, samovražedné myšlienky, pokusy o samovraždu alebo samovražda,
  • nevysvetliteľné fyzické problémy, ako sú bolesti chrbta a hlavy.

Popri Veľkej depresívnej epizóde je často diagnostikovaná ďalšia forma depresie – Pretrvávajúca depresívna porucha („Persistent Depressive Disorder“ alebo aj „PDD“). Z pohľadu ťažkostí v priebehu dňa je menej závažnejšia než MDD záchvat, ale trvá dlhšie. PDD sa prejavuje u dospelých jedincov, u ktorých smutná nálada pretrváva väčšinu dňa. Človek je viac dní s ponurou náladou než bez nej a to trvá aspoň 2 roky. Doba bez depresie počas tohto dvojročného obdobia netrvá viac než dva mesiace. Smutná nálada osoby musí byť sprevádzaná aspoň dvomi symptómami DSM, ktoré sú uvedené vyššie.

Zažívať zhluk symptómov je jedna vec, no hlavným problémom u oboch z týchto diagnóz je, či sa počas nálady osoby vytvoria „klinicky značné ťažkosti a zhoršenie“. Inými slovami – prekáža ti tvoja porucha pri tvojom každodennom živote? Bohužiaľ, na určenie čiary medzi „všeobecným“ smútkom a samotnou depresiou neexistuje jasne stanovené pravidlo.

DSM neposkytuje objektívne kritériá na to, čo predstavuje „klinicky značné ťažkosti a zhoršenie“, takže sa ponecháva na jednotlivcov, doktorov a terapeutov, aby na základe svojho subjektívneho posúdenia povedali, kedy smutná nálada dosiahne túto hranicu. Pre niektorých ľudí to môže znamenať, že depresia im bráni, aby chodili do práce alebo aby sa starali o svoju rodinu; pre iných to môže znamenať, že ich smutná nálada vedie k nereálne vysokým očakávaniam o tom, čo je šťastie. Niektoré výskumy naznačujú, že sa jedná primárne o tú druhú skupinu, ktorá navštívi lekára alebo psychiatra, aby im predpísal antidepresíva, zatiaľ čo jednotlivci s depresiou, ktorá je taká silná, že sa tieto osoby nedokážu postarať ani o svoje základné životné funkcie, často nie sú vôbec liečení. Nemajú dostatok motivácie ani na to, aby sa objednali k lekárovi.

To, čo tým všetkým chceme povedať, je, že zistiť, kedy presne sa zo smútku stane depresia, môže byť veľmi nejasná vec. Kým prístup pomocou DSM symptómov k diagnóze dal depresii viac medicínsky a menej stigmatizovaný pohľad, kritici uvádzajú, že sa tým vytvorila taká široká škála, ktorá môže spôsobiť, že niektorí ľudia alebo dokonca doktori posúdia „normálny“ smútok alebo smutné nálady ako poruchu.

Symptómy depresie u mužov

Aby sme to s diagnózou depresie nemali také jednoduché, muži často vykazujú odlišné symptómy než ženy. Keďže ženy vo všeobecnosti prehovoria o pocitoch depresie častejšie než muži, symptómy a príznaky, ktoré sa zhromaždili v rámci DSM alebo v iných diagnostických vymedzeniach, bývajú orientované na ženy. Následne sa tak muži na depresiu, s ktorou bojujú, neliečia a bohužiaľ, mnohí z týchto mužov nakoniec spáchajú samovraždu. A hoci je u žien pravdepodobnejšie, že budú mať depresiu, u mužov je zase vyššia pravdepodobnosť, že dôjde k samovražde, a to v pomere viac než 4:1.

Aj keď muži zažívajú symptómy, ktoré stanovuje DSM, ako napríklad smutná nálada, malý záujem o normálne aktivity alebo problémy so spánkom, je pre nich takisto dôležité sledovať časté znaky a symptómy depresie jedinečné pre mužov.

Je treba mať na pamäti, že keď si prechádzaš symptómy uvedené nižšie, len preto, že u seba nájdeš jeden alebo viac z nich, nevyhnutne neznamená, že máš depresiu. Je dôležité, aby si príznaky vnímal v kontexte ďalších kritérií depresie, ako je napríklad doba, počas ktorej sa daný symptóm prejavoval alebo či to spôsobuje značné ťažkosti alebo zhoršenie života. Je takisto dôležité uviesť, že mnoho symptómov uvedených nižšie v skutočnosti môže byť aj zdravou reakciou na depresiu, pokiaľ sa používajú s mierou.

Preto, keď posudzuješ samého seba podľa týchto kritérií, mal by si pritom používať obozretnosť a múdrosť. Ak máš pochybnosti, obráť sa na odborníka na duševné zdravie.

Zvýšené požívanie alkoholu a ďalších látok. Hovorí sa, že pokiaľ sa bavíme o  pohlaví a melanchólii, tak ženy sa dostávajú do depresie a muži pijú. A skutočne, typickou odpoveďou muža, aby prešiel dlhším obdobím smutnej nálady, je to, že sa obráti k alkoholu alebo iným látkam, ktoré menia náladu, aby tak otupil svoje melancholické pocity. Pokiaľ si uvedomíš, že požívaš tieto látky viac než obyčajne, mohlo by to byť signálom depresie.  

Rozptyľovanie sa a únikové správanie. Hoci nie nič zlé na tom, že sa venuješ aktivitám, ktoré ťa vzďaľujú od smutnej nálady (a to ti i odporúčam ako metódu pre zvládnutie vlastnej depresie), môže sa to premeniť na problém, pokiaľ je šanca, že takéto rozptyľovanie tvoju depresiu zhorší alebo ti zabráni žiť úspešný život. Časté rozptýlenia, ku ktorým sa muži uchyľujú, keď sa cítia byť v depresii, zahrňujú sledovanie televízie, hranie videohier alebo surfovanie na internete. Na týchto aktivitách nie je nič zlé, ak sa robia s mierou. Pokiaľ je toho už ale príliš veľa, môže to spôsobiť ešte väčšiu depresiu alebo prinajmenšom to, že sa nebudeš cítiť o nič lepšie než predtým. V jednej štúdii boli účastníci v rôznych časoch v priebehu dňa zavolaní, aby nahlásili, ako sa cítia. Najsmutnejšiu náladu tieto osoby hlásili najmä večer a práve, keď pozerali televíziu alebo surfovali na internete.

Ďalším rozptýlením, ku ktorému sa muži zvyčajne uchyľujú, keď sú v depresii, je pornografia. Hoci dobré pocity počas masturbovania pri porne môžu zmierniť smutnú náladu v krátkodobom horizonte, z dlhodobého pohľadu môže tento zvyk spôsobiť viac škody než úžitku. Opakované stimulovanie produkcie dopamínu umelým spôsobom, či už prostredníctvom nadmerného porna alebo užívania iných látok, vedie k dopamínovému znecitliveniu. Aj nedávny výskum ukázal, že dopamínové znecitlivenie môže spôsobovať depresiu. Čo aj dáva zmysel. Jeden zo symptómov depresie je nedostatok motivácie robiť veci, ktoré ti predtým prinášali radosť. Dopamín je neurotransmiter motivácie, takže ak sa tvoj mozog umŕtvi, tvoj „drive“ sa zníži a ty sa dostaneš do depresie.

Workoholizmus. Veľmi blízko k rozptyľovaniu a únikovému správaniu má workoholizmus. Niektorí muži namiesto ledabolo povaľovania sa doma v apatii, odpovedajú na smutnú náladu tým, že trávia viac času v práci. Opakujem, toto nie je nevyhnutne zlá odpoveď na depresiu. Sústredenie sa na prácu môže byť zdravým spôsobom, ako sa možno snažiť o udržanie čierneho psa na reťazi. Môže sa to však zmeniť na problém, pokiaľ príliš veľa pracovania spôsobuje „značné ťažkosti a zhoršenie“ v ďalších aspektoch tvojho života, ako je napríklad rodina alebo plnenie si úloh v rámci iných spoločenských aktivít.

Popudlivosť a nekontrolovaný hnev. U mužov ide hnev a depresia často ruka v ruke. Melanchólia u mužov môže byť popísaná ani nie ako šedá existencia, ale skôr ako temný kraj občasne prerušovaný zábleskami červenej farby. Nemusí ísť o akútny hnev, ale o neustálu nízku úroveň iritácie a mrzutosti.

Trucovanie a nezúčastnenosť. Mnohí muži v depresii sa stanú spoločensky nezúčastnení, a keď sú v blízkosti ľudí, tak začnú trucovať. Len tak ticho sedia a smutná nálada a iritujúce emócie z nich len tak vyžarujú.

Znížená túžba po sexe. Depresívni muži majú často takisto depresívne libido. To môže byť priamy dôsledok otupenej dopamínovej citlivosti. Alebo to môže byť zakorenené v zníženej úrovni testosterónu, čo následne znižuje aj produkciu dopamínu. To je ten neurotransmiter, ktorý ti dáva sexuálnu túžbu.

Zvýšenie riskantného správania sa. Pokiaľ nie si práve typ človeka, ktorý vyhľadáva riziko, ale naraz sa pozoruješ, že sa venuješ veciam ako hazard, piješ za volantom alebo sa nedbalo vozíš na svojej motorke, je možné, že si v depresii. Alebo aj nie. Opäť, pri pohľade na symptómy je dôležité pozrieť sa na celkový obraz.

Záver

Tak ako? Máš depresiu alebo si len smutný? Ako si mohol vidieť, čiara medzi tým nie je veľmi jasná.

Dobrou správou je, pokiaľ hovoríme o ľahkých alebo stredne ťažkých prípadoch depresie, že vedieť, či si technicky povedané v klinickej depresii alebo nie, nie je až také dôležité. A to preto, že metódy, ktoré použiješ, aby si napravil danú situáciu, sú v podstate rovnaké, či už si skutočne v depresii alebo len prechádzaš pochmúrnejším obdobím. Najlepšie metódy, ktorými sa dá bojovať proti depresii, sú v skutočnosti veci, ktoré by si mal robiť aj vtedy, ak vôbec nemáš pocit melanchólie.

A pokiaľ si naozaj v ťažkej depresii, nuž, nebudeš mať už viac pochybnosti o tom, či bojuješ s týmto čiernym psom alebo nie. Bude to evidentné. Pokiaľ máš ťažkosti nazbierať motiváciu, aby si hoci len vstal z postele, ak sa celý tvoj svet dostal do šera a necítiš absolútne nič, alebo zažívaš samovražedné myšlienky, si takmer s istotou v klinickej depresii. V takom prípade sa okrem toho, že začneš s aktivitami, o ktorých budeme hovoriť v poslednom článku, budeš pravdepodobne musieť porozprávať aj s odborníkom na duševné zdravie. Ak to neurobíš, aspoň sa porozprávaj so svojím priateľom, milovanou osobou alebo kňazom. Nenechávaj si to, ako sa cítiš, len pre seba.

A nakoniec, hoci je nápomocné dať niečomu, čo prežívaš, konkrétne meno, depresia je komplexná vec a prejavuje sa veľmi individuálne. Takže neodporúčam mať obsesiu nad klinickým zoznamom, len aby si sa označkoval. Len ty naisto vieš, či to, čo prežívaš, je normálne a zvládnuteľné alebo je to niečo, čo ti prekáža, aby si žil život, aký chceš. Ak je to tá druhá možnosť, potrebuješ s tým niečo spraviť. A o tom, ako to spraviť a udržať na reťazi čierneho psa, sa pobavíme v budúcom článku, ktorý bude posledný v rámci tejto série.


Preklad: Ladislav Kováč
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
Zdroj: artofmanliness.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*