Vzťahy Život muža

Cesta domov

Pred časom som napísal do svojho žurnálu pár zaujímavých stránok a rád by som ich s Vami zdieľal. Vráťme sa teda v čase trochu naspäť…

20. Decembra, 2018

Je niečo po pol 2 ráno. Som uprostred ničoho. Doslova. Asi vo výške desaťtisíc metrov nad morom. Vianoce sú už za rohom a ja som na ceste domov. Lietadlo vzlietlo z krásneho San Francisca o pol desiatej večer. Zajtra o takom čase budem objímať svojho otca, ktorého som nevidel už nejakých deväť mesiacov. Veľmi mi chýba.

Práve som dopozeral skvelý film. Je o mladom mužovi z prehistorickej doby, asi dvadsaťtisíc rokov pred Kristom. Jeho otec je náčelník kmeňa a keď jeho syn dosiahne dostatočný vek, rozhodne sa ho zobrať na lov spolu s ostatnými. Chlapec sa však neprejavuje ako pravý muž a pri mnohých skúškach zlyháva. Nepodarí sa mu rozdúchať oheň, nemá odvahu podrezať diviaka, ani len nevie vyrobiť oštep. V jednom momente to už jeho otec nevydrží a vybuchne: “Synu, život je niečo, čo si musíš zaslúžiť, nie niečo, čo len tak dostaneš.”

Pri jednom love mládenec nešťastne spadne z útesu a otec ho považuje za mŕtveho. Dokonca ho slávnostne pochovajú. Syn je však nažive a tu začína druhá časť, kedy si chlapec lieči zranenú nohu a hľadá cestu domov. Dostáva sa do problému so svorkou vlkov, ktorá na neho zaútočí. Jedného z nich zraní, pričom sa sám zachráni na strome. S vlkom sa zblížia a celý zvyšok cesty sa navzájom podporujú, až to nakoniec spolu dotiahnu až naspäť do dediny.

Uvedomujem si, že hlavnou pointou tejto fikcie je rozpovedať prvý príbeh, kedy sa vlk, resp. pes stal najlepším priateľom človeka. Pre mňa osobne však tento film podáva ďalšie dve dôležité správy. Prvou je nepriame predstavenie iniciácie. Udalosť, ktorá je veľmi kľúčová pre každého mladého muža. V jednoduchosti, je to skúška, kedy je mládenec odtrhnutý od matky a rodiny, je odvedený do neznámeho sveta a musí čeliť svojmu strachu. Na tejto ceste ho sprevádzajú ostatní muži, ktorí ho podporujú a usmerňujú. Ak zlyhá, zomrie. Ak však porazí svoj strach, môže sa vrátiť domov. Vtedy celá rodina, či dokonca celá dedina, oslavuje a uznávajú chlapca za muža. Vo filme Alpha je toto prirodzená súčasť sveta. Staré národy rozumeli, ako je iniciácia pre muža dôležitá a preto ju naďalej praktizovali, aj keď sa svet stal bezpečnejší. Avšak v súčasnosti vymizla. Najbližšie k nej má asi úspešné ukončenie  štúdia, čo je len slabý odvar pravej iniciácie.

Osobne sa ma táto téma dotýka, pretože mňa vysoká škola nenapĺňala. Vedel som, že mi niečo chýba, a preto som opustil domov a odišiel do USA. Stretol som mnohých mentorov, naučil sa prežiť v cudzom svete a čeliť svojmu strachu. Vyvrcholením tejto „cesty“ bol víkend zvaný New Warrior Training Adventure, čo je niečo ako iniciácia pre moderného muža. Po tejto skúsenosti sa mi svet obrátil o stoosemdesiat stupňov a bol som pripravený ísť opäť domov.

Druhou správou v tomto filme je, že každý by mal rozumieť tomu, že život nie je právo. Len preto, že som ako jedna z milióna spermií obrovskou náhodou oplodnil nejaké vajíčko, tak to ešte neznamená, že mám právo žiť. Život si musím každý jeden deň zaslúžiť. Každý! Jeden! Deň! Vždy to tak bolo, a preto sa z nás stali “ostrí chlapci”, ktorí tuto planétu ovládli. No dnešný svet už nemá ostré hrany, neutekáme pred medveďmi, nelovíme bizóny a život začíname považovať za samozrejmosť. My muži sme však akýmsi hlbokým spôsobom nastavení na to, aby sme vždy hľadali výzvy, bojovali a tvorili. A keď to nemáme, začneme sa sami „mučiť“. Príde lenivosť, depresia, choroby a smrť. Chlapec vo filme Alpha dokázal opak. Skrotil vlka a prebojoval sa až domov. Jeho otec je na neho hrdý. Kmeň mu oveľa viac dôveruje. Zaslúži si status muža. Zaslúži si žiť a byť súčasťou dediny.

A preto, páni, sa tak teším domov. V San Franciscu bývam už skoro šesť rokov. Prvé tri roky som tam žil sám na svoju päsť. A verte mi, keď som sa vtedy vracal prvýkrát na Vianoce domov, v mojej duši to vrelo od nedočkavosti. Ten moment, keď som stál pred našim domom, vonku padal sneh a bolo čosi po polnoci. Môj otec otvoril dvere a pozrel sa na mňa s úsmevom plným hrdosti. Vrúcne ma objal. Obaja sme sa rozplakali. Verím, že to sú momenty, za ktoré stojí žiť, za ktoré treba bojovať a ísť ďalej.

A tak teraz sedím v lietadle a neviem sa dočkať, kedy svojho otca aj mamu znovu uvidím. Zaslúžim si to vôbec?

Šťastné a veselé!


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: vanyaland.com

One Comment

  1. Avatar

    Inšpirácia! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*