Lekcia od Ernesta Hemingwaya – prečo by ste si mali naplánovať svoj víkend

Počas písania rukopisu o svojom výlete v Africkom safari sa Ernest Hemingway hral s pasážou (neskôr ju zmazal), kde vymenúval všetky svoje obľúbené veci a svoje obľúbené činnosti. Začal zrakom, sluchom, jedením, pitím, spaním, čítaním; pozeraním na obrazy, mestá, oceány, ryby, a zápasy; o uvažovaní a pozorovaní; o plavení sa, bojovaní alebo o jazdení na koni so „zbraňami v lone“. 
Zoznam pokračoval ďalej: „Sledovať sneh, dážď, trávu, stany, vietor, zmenu ročných období… Hovoriť, vrátiť sa a pozrieť svoje deti, jednu ženu, druhú ženu, rôzne ženy, no vlastne iba jednu, nejakých priateľov, rýchlosť, zvieratá…, odvahu, koordináciu, sťahovanie húfov rýb, rieky, rybárčenie, lesy, polia, lietavé vtáky, psy, cesty, všetky kvalitné knihy, všetky kvalitné maľby, princípy revolúcie, priebeh revolúcie, Kresťanskú teóriu anarchie, sezónne zmeny Golfského prúdu a jeho mesačné zmeny v prúdení, pasáty, protiprúdy, Španielsku býčiu arénu, kaviarne, vinice, Museo del Prado, Pamplonu, Navarru, Santiago de Compostellu, Sheridan, Casper, Wyoming, Michigan, Floridu, Arkansas, Montanu.“
S pocitom, že ešte stále nevyčerpal zoznam všetkého v živote, čo napĺňalo jeho srdce, to skúsil znovu: „Ostávať na miestach a odchádzať z nich, dôverovať, nedôverovať, už neveriť a znovu veriť, dbať o ryby, rôzne typy prúdenia vetra, zmeny ročných období, sledovať, čo sa deje, sedieť v člne, sedieť v sedle, sledovať ako sneží, ako sa sneh topí, počúvať klopkanie dažďa na stan, vedieť, kde nájdem to, čo chcem.“
Hemingwayov životopisec, Carlos Baker, s ohľadom na predošlé pasáže píše: „Túžil sa úplne ponoriť do zmyslových zážitkov života. Zoznamy neboli viac než len slovné talizmany, ktoré mu pomáhali dosiahnuť tento výsledok.“
Ernest sa horlivo snažil vyťažiť zo života čo možno najviac, a to nie len v profesionálnej oblasti, no aj vo svojom voľnom čase. Papa vždy chcel byť tam, kde sa niečo dialo. Nestačilo mu byť pozorovateľom, chcel sa všetkého zúčastniť. Chcel z prvej ruky zažiť, čo môže tento svet ponúknuť všetkými piatimi zmyslami. Čo sa toho týka, určite sa mu to podarilo a stal sa okrem vojnového spravodajcu a spisovateľa klasických románov aj lovec, rybár, námorník, amatérsky boxer, toreador a cestovateľ. Málo ľudí v modernej histórii videlo, počulo, cítilo, ochutnávalo a dotýkalo sa toľko ako on.

Ako sa mu to všetko podarilo?
Ako som písal minule, produkovať v takom množstve sa mu podarilo vďaka striktnej dennej spisovateľskej rutine. Mnohých to možno prekvapí, no okrem svojej práce pristupoval rovnako disciplinovane aj k svojmu voľnému času. Práve vďaka tomu si ho vedel poriadne užiť.

Hemingwayov prístup k „Výzve potešenia“

„Myslím, že najobdivuhodnejšia vec na Ernestovi je, že si našiel čas robiť veci a nie len snívať o veciach, ako to robí väčšina mužov. Dá sa povedať, že mal odvahu, iniciatívu, čas, potešenie cestovať, všetko stráviť, písať, všetko vytvárať.“ – A. E. Hotchner, Papa Hemingway: Osobný memoár

Papa prijal takzvaný „slávnostný koncept života“ za svoj. Vždy vyhľadával vzrušenie, dobrodružstvo a snažil sa „poriadne sa odviazať“. Hemingwayov priateľ, A. E. Hotchner, spomína: „Nikdy som nevidel nikoho s podobnou aurou zábavy a blahobytu. Vyžarovala z neho a všetci (z jeho okolia) na ňu reagovali“. Vždy sa tešil na to, čo ho čakalo za rohom, vždy mal vysoké očakávania z toho, čo mal priniesť nový deň. Vlastne, väčšinou poskakoval na špičkách ako boxer, zdanlivo vždy pripravený urobiť výpad, bojovať, skočiť do akcie, ísť vpred.
Aby sme sa stotožnili so zábavou, ktorú si tak užíval, zvyčajne si Hemingwaya predstavíme ako necháva vo svojom živote veciam voľný priebeh a žije akoby na nekončiacom večierku.
No, ako vysvetľuje Hotchner, Papova filozofia trávenia voľného času bola všetkým, len nie spontánna:
„Ernestovo sebavedomie nikdy nekončiacich dobrých časov malo základ vo veľmi disciplinovanom pohľade na hodiny počas dní a týždňov. Každý deň stelesňoval výzvu užívať si čo najviac a zvykol ho naplánovať podobne, ako generál organizuje svoje jednotky pred výpravou.“
Hemingway cítil, že dobré časy by mali byť zorganizované a nie nechané napospas osudu,“ píše Hotchner. „Zábavu si plánoval rovnako obozretne ako prácu, lebo jej prikladal rovnako dôležitú úlohu pre svoj stav blahobytu.“
Gusto, s ktorým Hemingway útočil na svoj „voľný“ čas, vytvoril jedinečné dobrodružstvá pre neho, no aj pre tých, čo si užívali veselosť, keď ich pritiahol na svoju obežnú dráhu. Ako spomína jeden z jeho priateľov: „Vzrušenie z neho sa prenášalo na ostatných, lebo všetko bral veľmi oduševnene: písanie, box, dobré jedlo a nápoje. Čokoľvek sme robili, dostalo úplne iný rozmer, keď bol s nami on.“
„Skutočnosť, že Hemingway plánoval dobré časy prísne”, Hotchner dodáva, „neznamenalo, že neostával časovo flexibilný.“ Dvojdňová naplánovaná návšteva Paríža sa ľahko mohla premeniť na dvojmesačný pobyt. Práve naopak, Hemingway, či už doma alebo na výlete, mal presný rozvrh vecí, ktoré chcel v daný deň stihnúť – miesta, ktoré chcel navštíviť, ľudí, ktorých chcel navštíviť, aktivity, ktorých sa chcel zúčastniť, reštaurácie a bary, v ktorých sa chcel najesť a napiť. Každý deň „dôkladne navrhol ešte pred svitaním, alebo prinajhoršom na svitaní“, Hotchner dodáva.

Plán na dobré časy

Hemingway chcel žiť život naplnený vzrušením, drámou, naozajstným záujmom o veci a chápal, že mu to nespadne len tak z neba – musel sa o ne cielene snažiť a vytvárať pre ne príležitosti.
To je tajomstvom kvalitného života a väčšinou ho každý prehliada. Dokonca aj tí, čo si vopred plánujú svoje pracovné dni. Nemyslia na to, aby si naplánovali voľný čas. Potom vstupujú do víkendu bez akejkoľvek predstavy, ako by ho chceli stráviť a skončia babraním sa okolo domu, nechajú sa pohltiť vysedávaním pri telke a neoddýchnutí nastúpia v pondelok do práce s pocitom, že zasa si nechali 48 hodín potenciálnej zábavy len tak pretiecť pomedzi prsty. Poprípade idú na výlety bez ozajstného plánu, strávia celý čas akoby bezcieľne a vracajú sa domov s pocitom, že asi mohli stráviť čas svojej vzácnej dovolenky o čosi lepšie.
Dobré zrežírovanie vášho voľného času vám môže pomôcť z nich dostať oveľa viac šťavy.
To ale neznamená, že si máte naplánovať všetky večery a víkendy do poslednej hodiny. Neznamená to ani, že by ste mali so sebou po celý čas svojej dovolenky nosiť papierik s aktivitami a neustále kontrolovať hodinky, či to všetko stíhate. Nevylučuje to ani flexibilitu, zmenu plánov a nepredvídateľné okľuky. Dokonca to nemusí znamenať ani prílišné plánovanie vopred.
Skôr je to o tom, že jednoducho vám príde na um nápad na víkendovú činnosť, pre ktorú sa rozhodnete a novú reštauráciu, kde by ste sa šli najesť, no všetko ešte pred začiatkom víkendu. Napríklad, na našej týždennej manželskej porade sa ako McKayovci snažíme vybrať si jedno malé dobrodružstvo na piatok večer alebo sobotu. Prišli sme na to, že bez konkrétneho plánu zvykneme presedieť celý víkend a nič nestihneme urobiť.
Plánovanie voľného času môže znamenať aj stráviť 20 minút každého večera na výlete hľadaním v cestovateľských brožúrkach alebo na webe a rozhodovaním sa pre niekoľko aktivít vhodných na nasledujúci deň. Týmto spôsobom budete ráno pripravený úspešne vkročiť do nového dňa.
Takisto záleží aj na uskutočnení týchto výletov. Bodka. Treba myšlienky, že „by sme mali niekedy skúsiť to a ono“ uviesť do praxe.
Oplatí sa napísať si zoznam všetkých vašich obľúbených vecí a obľúbených činností, rovnako ako si ich napísal Ernest. Potom sa zamyslite nad tým, ako z nich dostanete viac vo svojom živote, a častejšie. Potom si vytvorte plán a uskutočnite ho.
Nenechajte svoje dobré časy napospas osudu.

–
Korektúra: Jana Lászlóová
Zdroj: artofmanliness.com
Fotografia: biography.com