Život muža

Cesta za šťastím (?)

Ako je to s tým šťastím? Je to niečo, na čom pracujeme alebo niečo, s čím sa narodíme? Vec vnútorného nastavenia alebo pôsobenie okolností?

Oplatí sa vôbec šťastím zapodievať? Ak v Mužom tvrdím, zhodne so stoikmi, že by sme sa mali zaoberať len vecami, na ktoré máme dosah, patrí aj šťastie medzi ne?

Ako je to s tým šťastím? Je to niečo, na čom pracujeme alebo niečo, s čím sa narodíme? Vec vnútorného nastavenia alebo pôsobenie okolností?

Je to emócia, pocit. Tie sa môžu meniť na základe okolností, na ktoré vplyv nemáme. Zdá sa to podobne komplikované ako pokúšať sa o zamilovanie. Buď si zamilovaný alebo nie si.

Iste ale existujú veci, ktoré robím, aby som dal pocitu šťastia a spokojnosti lepšie podmienky. Veci, ktoré kontrolovať môžem.

Takže, áno, existujú spôsoby, ako byť šťastnejším človekom.

Viem, čo ma robí nešťastným.

Často je ľahšie prísť na to, čo nerobiť, ako čo robiť. Začnem teda tým, čo ma „dáva dole“ a čomu sa potrebujem vyhýbať.

Lenivosť. Toto mi prináša možno chvíľkový pocit uspokojenia a bezpečia, ale následne sa dostaví pocit premrhaného času. Netreba si to mýliť s odpočinkom. Tiež poznám ten argument, že nás lenivosť vedie k pokroku. V tom prípade si rád pozriem tvoj život plný invencií uskutočnených z gauča.

Robím, čo chcem. Možno populárne heslo a predstava, ale nie všetko, čo mi je prirodzené, je pre mňa dobré. Stačí si spomenúť, keď vás niekto vytočí v aute, čo by ste mu najradšej spravili. Niektoré naše túžby môžu byť deštruktívne, vedú k prežieraniu, závislostiam atď.

Závisť a pýcha, alebo ak chcete vedľajší efekt sociálnych sietí. Porovnávanie sa s malým svetlým výsekom niekoho života nie je cesta. Nie, že by som bol proti inšpirácii alebo výzvam, ktoré človek prevezme od iných. To však musí ísť ruka v ruke s porozumením, čo úspech iného človeka stojí. V konečnom dôsledku beží každý z nás svoj vlastný beh.

Viem, čo ma robí šťastným.

Práca. Potrebujem pracovať. Všetci potrebujeme niečo robiť, prekonávať prekážky, zlepšovať sa, dávať veciam poriadok. A pravdepodobne nie je tak dôležité, akú prácu robíme, pokiaľ ju robíme dobre alebo vidíme možnosť rásť v nej.
Samozrejme, hovorím o práci, ktorá mi dáva význam a ide v ústrety úžitku pre iných ľudí, nielen pre mňa. Úspech v takej práci dáva zmysel času, ktorý tu strávime.

Jedlo, alebo lepšie povedané zdravá životospráva. Pocit, že som zdravý, schopný, silný, fit a cítim sa fyzicky dobre celkom isto hrá dôležitú rolu v tom, či sa cítim šťastne.
Jednoducho:

  • neprežieram sa
  • snažím sa mať v jedle zastúpené tuky, bielkoviny, sacharidy
  • voda je základ a primárny zdroj tekutín

Ak chcem tvrdo makať (na sebe, v práci, v posilňovni), ak chcem udržať svoj intímny život, ak chcem predísť zbytočným zdravotným komplikáciám, životospráva bude mať dôležitú rolu. Kontrolujem svoj príjem medzi zdravým jedlom a „junk food“ v pomere 80:20.

Spánok. Moja osobná medzera a priestor na zlepšenie. Rád by som sa dostal k 7-8 hodinám spánku. A to odporúčam aj vám. Keďže som nadšený zo skorého vstávania, potrebujem ísť skôr spať. Nedostatok spánku robí neporiadok v hormónoch, endorfíne, čo má dopad na výkon a náladu. Skúste sa ukladať a vstávať v rovnakom čase a sledujte, čo to po dvoch – troch mesiacoch spôsobí.

Bolesť a prekážky. Keď sa dostanem k nejakému dokumentu, knihe alebo štúdii o pôvodných kmeňoch, často zaznieva poznámka o neprítomnosti depresií alebo o jednoduchosti, v ktorej lovci-zberači nachádzajú spokojnosť. Ako to dokážu bez televízie, radiátorov, supermarketu, dvoch áut pre rodinu, dovolenky aspoň o dve krajiny ďalej? Život v rajskej záhrade to nebude, keďže aj oni zažívajú chlad, hlad, dažde…

Za seba hodnotím, že život v komforte ma robí zjemnilým, mäkkším a nakoniec nespokojnejším, keď veci okolo mňa nemajú istý štandard pohodlia. Prekážky a schopnosť znášať bolesť ma naopak robia odolnejším a pripraveným zostať spokojný aj v nepriazni okolností.

Máme príliš veľa času a priestoru, ktorý trávime v minulosti a v budúcnosti zameraný na seba. Čo tak prítomnosť a tí, ktorí okolo nás potrebujú našu pozornosť? To môže byť ťažké, ale ťažké veci produkujú dobré veci.

Nastavte si ciele a výzvy a dostaňte sa k nim. Ak na nič nemierite, nič netrafíte.

Vďačnosť. Denne potrebujem hľadať, za čo som vďačný. Tešiť sa z toho, v čom som schopný. Vyvíjali sme sa v ohrození, v zápase o život a tieto veci nám kdesi v mozgu ostali. Vďačnosť nie je naša prirodzene vyvinutá vlastnosť. Sústrediť sa na dobré veci je potrebná zručnosť, ktorá tvorí podmienky pre pocit šťastia. Nie vždy musím zostávať v nastavení lovca.

Bojový chodník. Nie vždy musím mať prst na spúšti, ale to neznamená, že musím opustiť svoj „bojový chodník“. Pre mňa to znamená nezabudnúť na svoju víziu, osobnú deklaráciu a ciele. Nežijem život nikoho iného, pretože to ľudí okráda o radosť. To, že viem, kam smerujem, je príliš vzácne na to, aby som to opustil. Bežím svoj beh. Najlepšie ako viem, tam, kde som, s tým, čo mám.

Teraz vy.


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com

4 komentáre

  1. Avatar

    veľmi dobré…!

  2. Avatar

    Peťo, veľmi dobrý článok. Takže, máme sa zaoberať len vecami na ktoré máme dosah? Hm.
    V poslednom poradnom ohni si sa pýtal, či nám chýbajú články. Mňe áno. Skôr sa vrátim ku článku, k nejakej myšlienke ako k podcastu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*