Ostatné

Chcel by som…

Chcel by som… Počuli ste už toto spojenie? Veľakrát, však? Aj vo svojej osobe? A videli ste výsledok po každom “chcel by som”, či len zopárkrát? Čo by ste chceli? Zamyslite sa. Poznám viacero ľudí, od ktorých som toto slovné spojenie počul veľa ráz, no vždy to skončilo len pri snoch, túžbach, akýchsi nenaplnených prianiach.

Chcel by som… Počuli ste už toto spojenie? Veľakrát, však? Aj vo svojej osobe? A videli ste výsledok po každom “chcel by som”, či len zopárkrát? Čo by ste chceli? Zamyslite sa. Poznám viacero ľudí, od ktorých som toto slovné spojenie počul veľa ráz, no vždy to skončilo len pri snoch, túžbach, akýchsi nenaplnených prianiach.

Našťastie, poznám aj takých, síce už menej, u ktorých sa “chcel by som” zmenilo na “urobil som, či dokázal som”. V čom sú títo ľudia iní? Možno niektorí skrátka nemajú dostatočne silné želania, iní možno nie sú ochotní preto niečo spraviť, vynaložiť extra úsilie. Prípadne investovať do seba. Nie je problém chcieť. Problém je, keď len málo “chcel by som” premením na „mám, robím, žijem to“. Áno, chápem, že sú aj veci, ktoré potrebujú svoj čas. Ale koľko z tohto je lenivosť alebo prokrastinácia? A čo sebareflexia, zamyslenie či na to vôbec mám?

Nedávno som čítal výrok Josefa Formáneka, ktorý povedal: “Buď ste rybár alebo sa o to len snažíte”. Tu ešte spomeniem slová, ktoré moja Anita nemá rada, a to “snažiť sa”. Ona hovorí: „Buď to sprav alebo to nerob vôbec“. Snažiť sa o niečo je podľa nej vo väčšine prípadov iba alibizmus. Predstavte si toto: predavač v obchode má predávať, vie, čo má robiť a aj veľmi chce. Lenže celý deň ho zamestnávajú myšlienky a starosti doma. Odvedie nekompletnú prácu a jeho reakcia na kritiku nadriadeného je: “Ale ja som sa snažil”. Áno, môže byť, že mal zlý deň, každý ho niekedy máme, ale keď je dlhodobo človek myšlienkami mimo svojej práce a rovnako jeho emočné nastavenie, tak výkon v práci ide dole. Máte x chcel by som a mal by som. Preto, keď sa snažíte a nejde to, treba hľadať príčiny, prečo to nejde. Možno výsledkom môže byť, že tú prácu ani nechcete robiť. Alebo, že jednoducho na to nemáte. Sám sa veľakrát stretávam na pohovoroch s mladými ľuďmi bez skúseností, ale požiadavky na plat a ich sebavedomie ma veľmi prekvapia.

Akosi mi začína chýbať to, že keď niečo chcem dosiahnuť, tak si musím tú cestu vyšliapať krok po kroku. Ja som takto kráčal veľa rokov a budem ďalej, lebo ešte nie som v cieli, ale nezostanem len pri „chcel by som“, tak preto na sebe pracujem. Znie to možno prísne, ale je veľmi dôležité poznať sám seba a vedieť odhadnúť, či na to mám alebo nemám. Ak na to nemám, snaha nevedie nikam, je to len strata času. Rovnako ako túžba po dokonalosti. Sú ľudia, aj páry, ktorí sa stále “hrajú” na dokonalosť a realita je skôr veľa „chceli by sme“ a nepočúvanie svojich pocitov. Na čo je to dobré? No na nič… Časom ich to dobehne, zistia, že nežijú samých seba, to, na čo majú, to, v čom sú dobrí takí, akí sú a aj s chybami. Že to všetko „chceli by sme“ a snaženie sa o niečo vytvára akýsi umelý model dokonalosti navonok. Vo vnútri ich to žerie, a ak aj teraz zniem veľmi sebaisto, som si tým istý.

Sám som to kedysi robil. Keď som padol, priznal si, ako sa veci majú a išiel s pravdou von, tak sa mi uľavilo. Myslel som, že to bude bolieť, nie mňa, ale mojich blízkych. A, paradoxne, len sa všetkým uľavilo, lebo keď vás má niekto rád, tak vás berie takého, aký ste. A ak nie, tak aspoň zistíte pravdu z druhej strany. A pravda je oslobodzujúca. Musíte však na zmene pracovať a nie len snažiť sa a teoretizovať. Zmeniť sa je jedna z najťažších vecí a nikdy to nerobte sami, ale komunikujte s partnerom. A keď túžite, potrebujete, chcete sa zmeniť, tak dôležitá je tá miera a intenzita. Pomaly, krok za krokom. Treba sa obzerať okolo seba a nerobiť žiadne prudké extrémy, ale opäť kráčať zlatou strednou cestou. Niektorí si povedia, že niečo nie je správne, a tak to stopnú a budú sa obmedzovať celý život, aj keď ide o veci, ktoré vieme mať pod kontrolou.

Napríklad alkohol. U mňa je to tak, že si viem povedať nie, ale viem si povedat aj áno, keď je na to príjemná príležitosť. Nechcem propagovať alkohol v žiadnom prípade, len uvádzam príklad. Je doležité pestovať pevnú vôľu, ale myslím, že aj ju treba používať selektívne. Treba sa zamyslieť, že čo strácame tým, že niečo meníme. Viac krát som sa rozprával s kamošmi, že keď úplne prestali piť alkohol, boli oveľa menej spontánni. No a ja osobne milujem spontánnosť a to prosím si nemyslíte, že bez alkoholu nie som spontánny. Hovorím o situáciach, kedy je to proste súčasťou atmosféry. Nemusí to byť pravidlo, ale aj ja sám som to spozoroval u niektorých ľudí. Preto som názoru, že obmedzujme zlé veci, návyky, ale majme schopnosť rozpoznať kedy sa možme uvoľniť. Proste všetko s mierou.

Snaha o dokonalý stav je náročná. Je to stav, kedy človek nemá nijaké chyby. Existuje to podľa vás? Robiť chyby je ľudská prirodzenosť. Každý ich robí a keď sa neustále snažíš nerobiť ich, mrháš tým najcennejším, čo máš a to je tvoj čas. Preto je dobré spoznať alebo sa dotknúť extrémov, ale rozhodnúť sa žiť strednú cestu a tam mať seba pod kontrolou. To je podľa mňa pre našu psychiku zdravšie a prirodzenejšie aj keď náročnejšia cesta. Teda aspoň pre mňa, ale mne to stojí za to. A rovnaký názor má aj môj obľúbený Dalajlama, ktorí hovorí: “Dôsledne sa nauč a dodržiavaj pravidlá, a budeš vedieť, kedy ich možno primerane porušiť.”

Nie je to krásne a zodpovedné zároveň? Presne to čo spomínam, niektorí ľudia sa ženú za dokonalosťou, ktorá neexistuje a stratia na ceste samých seba, svoju spontánnosť a uvoľnenosť. Nie je lepšie nájsť pravidlá a vedieť kedy môžem a nemôžem ich porušiť a mať ich pevne pod kontrolou?


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*