Sebadôvera
Sebadôveru potrebuje každý. To nie je žiadny bonus, prívesok, žiaden zlatý klinec, čerešnička na torte. Sebadôvera je esenciálna vec.
Sebadôveru potrebuje každý. To nie je žiadny bonus, prívesok, žiaden zlatý klinec, čerešnička na torte. Sebadôvera je esenciálna vec.
Keď hovorím eseciálna, tak mám na mysli podobnú nutnosť ako je to pri jedle, vzduchu, bývaní… Kým sa pohybujeme po tejto zemi, máme za úlohu robiť veci najlepšie ako dokážeme a obstáť úspešne zoči-voči prekážkam, ktoré stretneme po ceste.
Bolo by smutné zistiť na konci života, že zatiaľ čo ste celý život predávali autá s chradnúcim záujmom, všetky tie roky ste v sebe niesli sen a potenciál byť vývojovým inžinierom v dobrej automobilke.
To, aký máme pohľad na zmysel nášho života a dôvod našej existencie, má veľa čo do činenia so sebadôverou. To je jednou zo síl, ktorá nás posúva vpred. Ak človek neverí v seba samého, vyberá si ľahké ciele, pretože jednoducho neverí, že by niečo náročnejšie zvládol.
Velikáni verili vo veľké veci. To je prvá vec, ktorá nás od nich môže definitívne oddeliť. Priemerní veria v to, čo vidia. Tragédi plačú nad tým, ako sa proti nim život postavil.
Nebudeme sa však len teoreticky baviť o dôležitosti sebadôvery.
Pre muža je sebadôvera nevyhnutnosť. Je hybnou silou, dodáva agresivitu, pomáha proti strachu a pri prekonávaní prekážok.
Pre všetkých, ktorí zvyknú v článkoch ako je tento vychytávať nedostatky. Rozumiem, že tak, ako je nevyhnutnou súčasťou života sebadôvera, patrí tam aj pokora. Lenže príliš mnoho ľudí aplikuje pokoru nesprávne. Pokora je totiž vedomie, že nemáte všetky odpovede a to sa nevylučuje s postojom, že si po tie odpovede pôjdete.
Ako?
Sebadôvera je reputácia pred sebou samým. Muž jednoducho robí to, čo si naplánoval. Maličkosti. Časom sa z plnenia plánov stane návyk a s každým úspechom je sebavedomie o čosi pevnejšie. A znova, nejde o ignorantstvo typu, že ti patrí čokoľvek, na čo si spomenieš.
Nikto z nás si skutočne nezačne dôverovať tak, že iba “zmení pohľad”. Sebadôvera je podčiarknutá realitou. Odporúčam mať silné dôkazy pre moment, kedy prídu pochybnosti. Pred svojimi skutkami sa neschováme. Práve tie potvrdia reputáciu v našich vlastných očiach.
Sebadôvera je to, ako seba samého človek vidí. Mýtom je, že ju získate skrze finančný úspech, alebo zmenou vnútorného monológu.
Ak budeme robiť konštantne správne veci, začneme si postupne dôverovať. Premýšľajte nad tým, či a ako ide dokopy sebadôvera a pocit hanby zo seba samého.
Skúsme nájsť taktiku k nadobúdaniu tejto zručnosti, ktorá sa dá naštartovať okamžite.
Existujú malé rozhodnutia, ktoré nahrádzajú zlozvyky a návyky vedúce k ceste na dno. Napr. pracovať na sebe, aj keď sa mi práve nechce, čítať knihu namiesto sledovania televízie. Práve keď prichádza na tieto rozhodnutia, rozhodujeme o svojej psychike, zdraví a živote. Robiť tie správne nie je nič ťažšie ako nesprávne.
Ak človek vie, kam sa chce dostať za istý časový úsek, potrebuje ešte premýšľať, ako sa to stane. V momentoch, keď sa necítime práve nadšení z toho, ako si vedieme, je to možno preto, že nám vízia budúceho ja ukazuje, o koľko lepšie na tom môžeme byť.
Vytvorte si teda dennú rutinu, na základe ktorej sa dostanete do vytýčeného cieľa. Mne z toho vyšlo toto.
- skoré vstávanie
- tréning, resp. 2 minimálne 45 minútové pohybové aktivity (sila, kondícia)
- kniha, minimálne 10 strán
- rozjímanie v pokoji a samote
- dostatok vody
- vďačnosť
Toto sú niektoré z mojich rutín, zďaleka nie všetky. Môžeme ich však považovať za základy, ktoré dávajú mojim dňom istú pevnosť. Čím viac z nich sa mi dlhodobo darí, tým viac pomáham svojej sebadôvere. Pamätajte, že správne rozhodnutie je to, ktoré nasledujú správne akcie.
–
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com
