Ostatné Život muža Zručnosti

Muž vie žiť s prírodou

Popravde, mám so “zelenými” témami trocha problém. Jednak sa stali doménou zjemnelých mužov, ktorí sa hýbu v kruhoch hipsterov, hippies, ezoterikov a podobných záležitostiach, kam ma to vôbec neláka, a za druhé porozumieť celej problematike vyžaduje čas, ktorý chcem investovať inam. Znamená to, že necítim zodpovednosť za to ako žijem? Vôbec nie. 

Popravde, mám so “zelenými” témami trocha problém. Jednak sa stali doménou zjemnelých mužov, ktorí sa hýbu v kruhoch hipsterov, hippies, ezoterikov a podobných záležitostiach, kam ma to vôbec neláka, a za druhé porozumieť celej problematike vyžaduje čas, ktorý chcem investovať inam. Znamená to, že necítim zodpovednosť za to ako žijem? Vôbec nie. 

Pozrime sa na to z iného uhla pohľadu.

Tisícročia predomnou si muži odovzdávali vzťah k prírode. Každý nástroj, ktorý držali v rukách, výsledky úsilia, ale aj prekážky úzko súviseli s prostredím. Potrebovali odvahu, ale aj rozum a vzťah k okoliu, aby v ňom dokázali prežiť. 

Neskôr sa muži stiahli za hradby. Už nepotrebovali toľko odvahy, pretože interakcií s prírodou bolo o niečo menej. Ustúpiť mohla aj požiadavka na fyzickú silu, alebo poznanie zákonitostí, v ktorých funguje život rastlín a zvierat. Cena za komfort, ktorú sme radi zaplatili. 

Následne sme pochopili, že industrializácia je cesta a poväčšine sme odvrátili zrak od hôr a vody. A nakoniec sa stal internet. Ako jeho užívatelia sa nemusíme pohnúť, ak sa tak rozhodneme. Nikto z nás na to nezomrie. Ponúka prácu, sprostredkuje jedlo, nemusíte pri ňom zachovať pokoj, ani vlastniť fyzickú silu, sprostredkuje sex a za nejaký čas sa nám k pohlavnému styku ponúkne aj robota. 

Čím viac sa človek priblíži k prírode, tým menej slabosti, nesústredenia alebo strachu si môže dovoliť. Už ste si chystali drevo na noc pod šírym nebom? 

Keď sa úplne odstrihneme od lesov, hôr, vody, budeme slabnúť. Mentálne, duševne, fyzicky. Keď ich necháme zaniknúť, zanikne veľa z našej podstaty. Zatiaľ žijeme v telách, ktoré nie sú prispôsobené novému virtuálnemu prostrediu. Stále máme túžbu po pohybe, vlastníme solídny fyzický potenciál, dokážeme manuálne pracovať a občas chceme cítiť únavu či vyčerpanie. 

Ak v tom nachádzate zmysel, je našou zodpovednosťou nedovoliť svojmu okoliu zmeniť sa na popol. Pre mňa to znamená vyčistiť potok na miestach kadiaľ sa prechádzam, alebo vyniesť z hôr aj veci, ktoré som tam nedoniesol. Premýšľam, koľko toho skutočne potrebujem a v akej kvalite. Je to cvičenie môjho ega a vlastnej dôležitosti. A verte, že ruky umazané od hliny a práce nie sú špinavé. Na toto síce nemám priestor denne, ale potom premýšľam koho podporím svojimi peniazmi. Nie je mi jedno či sa prejdem po lese, alebo rúbanisku. Nerád by som budil dojem, že som celý „eko-bio-raw-slowfashion friendly“, ale zodpovednosťou muža je nájsť svoj postoj. Nie sme veterné mlyny, aby sme nad vecami len tak mávali rukami. 

A keď už hovorím o veterných mlynoch. Pokojne sa môžete ohradiť, že aj tak je to všetko zbytočné. Do výbavy chlapa však patrí istý ideál. A napriek tomu, že ide o „don Quijotský“ boj, tak sa na tie hradby postavím, aby som našu prehru aspoň spomalil. Viete prečo? Pretože ako hovorí jeden text:

„Pořádně to chlapy změní
Když opouštěj opevnění
Když se slavná vlajka smutně z žerdě spouští
Polož zbraň! Odejdi pryč!
Hlavu si chraň! Odevzdej klíč!
Páteře se bortí – totiž muž
Sám sobě neodpouští“

Zahodiť správcovstvo prírody, vzdať sa (akokoľvek pateticky to znie) volania divočiny je prehra a súčasťou je aj strata istej časti mužovej duše. 


korektúra: Barbora Sujová
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*