Na jednej z barikád (Victor Hugo) 1
|

Na jednej z barikád (Victor Hugo)

victor hugo

Pred mnohými blogmi som sem hodil jeden pravdepodobne menej očakávaný článok. Bola to báseň Ak od Rudyarda Kiplinga, ktorá ma sprevádzala od teenagerského veku. Vtedy som spomenul, že sa s vami časom podelím o ďalšiu, ktorá ma ako chlapca veľmi oslovila. Dnes sa mi zdá troška naivná a patetická, a tak sa pýtam, čo sa stalo tomu chlapcovi vo mne.

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

  • Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
  • Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
  • Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
  • Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
  • 10% zľava na náš merch
  • Prístup k prémiovým článkom
  • Prístup k prémiovým podcastom

Na jednej z barikád, na hŕbe skaliva,
– krv vinných tiesni ju, krv čistých obmýva –
s mužmi aj chlapiatko zajali dvanásťročné.
“To aj ty patríš k nim?” – “Sme spolu!” – rieklo stručne.
“Tak zastrelíme ťa! Len čakaj na svoj rad!”
Zrel blesky ponuré a druhov popadať.
Ozval sa: “Prosím vás, dovoľte na moment
matke len hodinky odniesť, svoj testament.”
“Chceš ujsť?” – tak dôstojník. – “Ja vrátim sa vám späť.”
“Máš strach, však uličník? Kde bývaš, riekni hneď!”
“Blízučko, pri studni, pár krokov iba tam.
Určite vrátim sa potom, pán kapitán.”
“Darebák, tak si bež!” – Odbehol. – To je líška!
Vojaci smiali sa a dôstojník si píska.
V ich rehot miešal sa umierajúcich sten.
Smiech zmrzol na ústach, bo zrazu chlapec ten
náhle sa zjavil zas, hrdý jak Viala,
stúpol si ku stene a riekol: “Tu som, hľa!”
Smrť s hanbou ucúvla, dôstojník milosť dáva.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   Začnime tu - Česť

Chlapče môj, ja neviem, čím ťa tá búrka dravá,
čo zmieša dobro, zlo, hrdinov, lupičov,
čím ťa len zlákala do boja so sebou,
lež tvrdím: duša ti prostá hoc, vznešená je,
dobrá a hrdinská. V priepasti, tam, kde tma je,
dva kroky zrobil si: k matke a k smrti, hľa!
U decka cudnosť to, svedomie u muža!
Ty si sa nezachvel, keď popraviť ťa chceli,
skvelý si bol a bdelý a dával prednosť celý
pred žitia záchranou i pred jarnými hrami
tým mŕtvym priateľom hroznými pod múrami.

 

Poznáte podobné básne, ktoré by mužov mohli inšpirovať? Podeľte sa s nami v komentároch.

fotografia: ahmedabad.afindia.org

Ak ti článok pomohol, budeme radi ak nás podporíš zakúpením našich produktov:

Všetky produkty

Ďalšie čítanie...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *