Život muža

Nachádzať silu, kde ju nečakáš

Nie každý z nás spĺňa svoje vlastné predstavy o mužnosti. Nie všetci majú pocit alfa samca, máloktorí máme vzhľad Jasona Momoa. To však neznamená absolútne nič. Poďte sa pozrieť na mužov, ktorým aj napriek nevýhodám, a aj keď nespĺňali „štandard“, plnoprávne patrí titul chlap na pravom mieste.

Nie každý z nás spĺňa svoje vlastné predstavy o mužnosti. Nie všetci majú pocit alfa samca, máloktorí máme vzhľad Jasona Momoa. To však neznamená absolútne nič. Poďte sa pozrieť na mužov, ktorým aj napriek nevýhodám, a aj keď nespĺňali „štandard“, plnoprávne patrí titul chlap na pravom mieste.

Možno čítaš Mužom.sk ešte ako teenager, alebo si pripadáš mladý na to, aby si mal nejaké veľké ciele. Alebo máš slabý zrak a silné okuliare. Léo Major prišiel v 23 rokoch pri výbuchu granátu v 2. svetovej vojne o oko. Štandardne by sa vojak s príslušnými vyznamenaniami dostal domov, ale Léo to odmietol. Ako jednooký sa domáhal pozície ostreľovača, ktorým sa aj stal. Pomocou zajatého nemeckého veliteľa zneškodnil 100 vojakov a odovzdal ich na svojej základni. To zďaleka nebolo všetko z Majorových akcií a jeho príbeh sa oplatí prečítať. Ani vek, ani chýbajúce oko mužovi nezabráni konať tam, kde je to potrebné. 

Čo tak byť súčasťou nejakej menšiny, alebo stáť na štartovacej čiare so zvýhodnenými súpermi. To by už mohla byť relevantná výhovorka, prečo sa vzdať, nie? Doriss Miller bol černoch a tak ako ostatní černosi, aj on bol v armáde priradený na pomocné a technické práce. 190 cm, 100 kíl vážiaci šikovný boxer bol s hrdosťou lodným kuchárom napriek všadeprítomnému rasizmu. Príležitosť prišla až v Pearl Harbour. Pri legendárnom japonskom útoku sa Doriss snažil o záchranu zranených a neskôr sa postavil s dvomi ďalšími vojakmi za protilietadlový kanón, hoci naňho nebol cvičený. Ani tu jeho činy neskončili. Neskôr bol Miller ocenený ako prvý vojak s označením „negro“. Malý krok, ktorý bol nápomocný v boji proti rasizmu. Aj teba diskriminuje väčšina ako černochov v minulom storočí? Zdá sa, že napriek tomu môžeš niečo dokázať.

Je možné, že máš príliš odlišné hodnoty, presvedčenie alebo vieru ako prostredie, v ktorom žiješ, a preto sa cítiš v nevýhode. Je to skutočne tak paralyzujúce? Možno si už počul meno Desmond Doss. Medik, presvedčením adventista siedmeho dňa, o ktorom bol natočený aj film. Vojak, ktorému viera nedovoľovala brať do rúk zbraň a napriek tomu v jeden deň zachránil okolo 100 ľudí. Ako vojnový medik v krvavom konflikte druhej svetovej vojny na ostrove Okinawa hľadal pod paľbou zranených vojakov a spúšťal ich z útesu do bezpečia. Prežil blízky výbuch granátu, ktorý sa snažil odkopnúť, nezdolal ho ani sniper, ktorý mu roztrieštil ruku. Po všetkých týchto udalostiach neváhal ani zranený, aj vďaka svojej viere, naďalej ošetrovať spolubojovníkov. Musí byť tvoje odlišné presvedčenie ozaj bariérou?

Niekto má problémy so sebavedomím kvôli svojej váhe, alebo výške. Nie tak chlap, ktorý chcel narukovať v anglickom Birkenheade. Nízky baník nespĺňal minimálnu výšku 160 cm, ale jeho frustráciu z neprijatia dokázalo zastaviť až šesť ďalších mužov. Po tomto konflikte sa člen parlamentu Alfred Bigland postaral o vznik bantamových jednotiek t.j., ktoré brali len mužov vo výške od 147 do 160 cm. Je pravdou, že obvod ich hrude musel byť o 2,5 cm väčší ako pri vysokých chlapoch. Tisíce bojaschopných mužov tak dostalo šancu ukázať schopnosť zastať svoje miesto v armáde. A že to boli tvrdí vojaci, svedčí ich nasadenie v ťažkých bojoch, ale aj prezývky ich jednotiek ako boli napríklad Devils Dwarfs. Nie je teda podstatná tvoja výška, ale šírka hrude a odvaha srdca.

Zatláčanou menšinou boli aj indiánke kmene v Spojených štátoch. To pre mnohých nebol dôvod na frustrovaný život v ústraní. Indiáni kmeňa Navaho využili to, čím boli odlišní a čo bolo pre nich špecifické. Jazyk ich kmeňa bol tak komplikovaný a bez písaného základu, že sa stali profesionálmi na kód, bez ktorého by bitka na Iwodžime bola katastrofou. V armáde takto slúžili nakoniec približne štyri stovky pôvodných obyvateľov Ameriky. 

Premeniť to, čo  my sami alebo naše okolie považuje za hendikep, je vlastnosť, ktorá viedla mužov v mnohých okamihoch histórie na tie správne miesta. Nevzdať sa a vyťažiť z toho, čo mám, maximum. Pozrite sa sami na seba a zvážte, či to, čo považujete za nevýhodu, je ozaj tak. Ak na sebe niečo nájdete, len to potvrdzuje, že sa môžete zaradiť do zástupu mužov, o ktorých ste teraz čítali.


korektúra: Ivana Vargová
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*