Naivný muž

Narazil do mňa na ulici, neotočil sa a ja som dúfal, že sa aspoň ospravedlní, alebo povie niečo. Nepovedal nič. Naivne som čakal na odozvu, nič však neprišlo a tak ako som pokračoval v svojom dni ďalej s touto myšlienkou v srdci. Na konci dňa vo mne  vyvstali otázky. Prečo nič nepovedal? Prečo som sám nezareagoval inak?

Úvah bolo dosť. Jednoducho ten muž bol tak sebavedomý, nevšímavý, že pri vidine okolitej neschopnosti odporu druhých, nemal dôvod sa zamýšľať nad sebou a meniť sa. Jedine mne to stále rezonovalo v hlave.

V ten deň som na nič svetové neprišiel, a tak som si dal záväzok, že začnem pozorovať mužov, ako sa správajú, či sa to stalo len mne, je to nejaký „moderný“ fenomén, alebo čo to je?

Stačilo mi 10 dní a po nich som si povedal, že moje obavy boli opodstatnené. Nie je to len apatia a nezáujem druhých ľudí,  je to jednoducho Naivita mužov.

Google vám nič svetové o naivite nepovie, akurát vám ju zadefinuje ako vlastnosť, ktorá je tak hodná 10 ročného dieťaťa, ktoré mylne verí na duchov a iných bubulákov a tak je vykorisťované svojou neznalosťou, bujnou fantáziou, neschopnosťou vlastného úsudku, avšak tým najhorším vykorisťovačom je druhý človek (najčastejšie druhý muž), ktorý vie viacej ako vy a tak vás má, ľudovo povedané, v hrsti.

Naivita je síce detská vlastnosť, ale prečo je teda rozšírená medzi dospelými mužmi?

Je to spôsobené krízou otcov. Keď som išiel hlbšie do tejto problematiky, tak aj štatistika ukazuje viacej duševných chorôb mužov, neistých mužov a mužov, ktorí akosi neskôr dospievajú a užívajú si tínedžerský život dlhšie ako kedysi.

Ruku na srdce, muži, je to tak? My starší, vieme s istotou povedať, že sme boli mužmi činu už v 20, 21, 22 ? Ja osobne poviem, že nie. Dnes sa môžem len chytať za hlavu, ako som žil, keď som mal 20 či 21.

Problémom nie je, že by sme nechceli. Skôr je problém v tom, že nevieme, ako na to.
Nevieme dostatočne rozlišovať.

Dnes teda ponúkam rýchlokurz: Naivný vs. Zrelý muž

Naivný muž verí všetkým a všetko.
Zrelý muž dôveruje, ale preveruje.

Naivný muž nemá názor, alebo sa ho bojí povedať.
Zrelý muž vysloví názor, aj keď nie je vždy príjemný a nemusia s ním súhlasiť ostatní.

Naivný muž sa bojí skúsenosti.
Zrelý muž má skúsenosť, ale je ochotný podstúpiť riziko skúsenosti za cenu bolesti a odmietnutia.

Naivný muž je sprostý, lebo nechá seba využívať druhými – nevie povedať nie a odmietnuť druhých.
Zrelý muž môže byť prostý, ale nie je nikdy sprostý, či už správaním, vystupovaním, ale hlavne vie povedať nie a vie odmietnuť.

Naivný muž je ľahko ovplyvniteľný okolím, kamarátmi a tak nevie vystúpiť z radu – obmedzený strachom z toho byť iný.
Zrelý muž si svoje morálne hodnoty drží bližšie pri tele ako svojich priateľov – neobmedzuje ho strach, vie prijať odmietnutie a prehru.

Naivný muž nie je originálny, lebo nechce. Vyhovuje mu jeho komfortná zóna.
Zrelý muž je originálny, lebo chce. Je ochotný podstupovať riziko, ktoré z tohto rozhodnutia vyplýva.

Naivný muž má neprofesionálny prístup k vzťahom a práci. Necháva rozhodovať druhých za neho, je nie len štvanou zverou svojich zdanlivých kamarátov, na ktorých názor len pritakáva, často krát končí ako „podpapučník domáci“ – robí všetko, čo povie ich manželka a nemá k tomu žiadne výhrady, lebo nie je ochotný ísť do zdravého ľudského konfliktu. A tiež nemá zdravé sebavedomie na profesijnej pôde ako aj túžbu po kariérnom raste.
Zrelý muž vidí v profesionalite vzťahov a v hodnote práce svoje základy. Uvedomuje si, že je lepšie mať 5 reálnych kamarátov ako 300 virtuálnych, na ktorých nie je spoľahnutie. Zároveň chápe prácu ako priestor vlastnej sebarealizácie a sebarozvoja. Nelieta v oblakoch a je ochotný sa prebudovať z jednoduchých a náročných prác k tým, kde je dôležitá zodpovednosť.

Záverom by som len povedal, že toto je veľmi krátky sumár. Je to len náhľad do bežného mužského správania, ktoré je často krát pri dobrom sledovaní ľahkým obrazom o tom, akí sme muži. Opäť a zas Vám zničím ideály o dokonalom bojovníkovi, ktorý nerobí chyby. Aj my muži sme len ľudia, niekedy sme dokonale predvídateľný (niektoré manželky vedia o čom rozprávam), avšak stačí, ak sa budeme snažiť vždy a všade rozhodnúť správne.

Nevyhneme sa tomu, ale s dostatočnou sebareflexiou a snahou pracovať na sebe vieme tieto nedostatky pomaly zmenšovať a možno do dôchodku, ktorý sa nám stále predlžuje, to zmákneme a staneme sa NEnaivnými mužmi.

Neprestávajte teda pracovať na sebe. Nebojte sa prijať ranu a padnúť, lebo toto všetko patrí k nám mužom! P.S: Nezabudnite potom aj vstať.

Pokorme sa, poučme sa a poďme do ďalšieho boja s predchádzajúcim poučením.

–
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: gratisography.com