Pokorná sila
Mohlo dôjsť k veľkému omylu. Ak sme náhodou spôsobili, že sa meníte na egoistického hlupáka, tak došlo k nedorozumeniu. Keď píšeme o tom, že sa máte starať o seba a myslieť na to, kam smerujete, nie je to preto, aby ste mali pocit, že ste jediný človek vo vesmíre. Vaša sila, potenciál a schopnosti majú byť k dispozícii.
Premrštené ego alebo veľké sebavedomie z nikoho neurobí chlapa. Arogancia nehovorí o žiadnom druhu kvality. Možno to tak na chvíľu môže pôsobiť, ale skôr na tých, ktorí sa stanú korisťou vašej sebastrednosti.
Dávať do popredia svoju silu, či už fyzickú, alebo mentálnu, iba na čas zmätie pár ľudí vo vašom okolí, no aj oni to iste prekuknú. Skutočná prednosť je v pokore. Ak chcete vetu do poznámok, tak “Pokora je sila”.
Znova však predíďme nedorozumeniu. Pokora nie je ani sebaponižovanie, ani slabosť, ani pasivita, či plachosť. Je veľký rozdiel medzi pýchou a hrdosťou. Keď sa zúčastňujem konferencií a seminárov, kde prednášajú veľké trénerské osobnosti, je to absolútne vidieť. Na pódiu je z nich cítiť sebavedomie, no nemajú problém priznať, že majú o niečom málo informácií alebo len subjektívnu skúsenosť. Majú za sebou stovky podujatí, mnoho úspechov, no aj tak ich stretnete pod pódiom a úplne civilne sa pozhovárate.
Sebadôveru si musíte zaslúžiť, pýcha príde ochotne aj sama.
Čo napomáha pokore?
Zvedavosť.
Jednoducho vstupujte do rozhovorov, na vyučovacie hodiny, pracovné stretnutia so zvedavosťou. Zvedavá myseľ vám dovolí nepovyšovať sa, pretože sa chcete dozvedieť niečo, v čom uznáte, že máte rezervy. Učiť sa môžeme od toho, komu priznáme nejakú kvalitu, ktorou nás prevyšuje.
Otázky.
Kto sa odmieta pýtať, má pocit, že na všetko už prišiel. To sa deje aj vtedy, keď sa nechceme pýtať na správnu cestu. Absolútne rozumiem tomu, že nikto nechce vyzerať hlúpo a je samozrejmé, že najprv na odpoveď chceme prísť sami. Ale ak neviem, opýtam sa. Dokonca aj keď si myslím, že viem, môžem si opýtať potvrdenie. Prečo by som to robil? Pretože nie som najmúdrejší.
Dobré otázky sú našou výhodou.
Ľudia.
Nikto by sa nemal hrať na ostrov. Arogantní a namyslení ľudia si zvyknú myslieť, že všetko dosiahli sami a nikto sa im nerovná. Nemôžu byť ďalej od pravdy. Úspech dosahujeme vďaka nášmu okoliu a ľuďom, či už sú bližší, alebo vzdialenejší. Popierať to znamená pľuvať im do tváre. Osobne budem mať tých ľudí blízko, pretože kto pomohol v minulosti, možno to urobí aj v budúcnosti. Lepšie ako sedieť na tróne, je nájsť si miesto pri okrúhlom stole spolu s ďalšími Artušovými rytiermi.
Toto, samozrejme, nie je žiaden vyčerpávajúci „zoznam krokov k pokore”. Povedzme, že ide o malé kroky na štarte ku kvalite, ktorá vám nakoniec vráti omnoho viac.
–
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: unsplash.com
