Ostatné

Vyhňa 2019 – môj report

pozn. redakcie: Nasledujúci text je úprimnou spoveďou chlapa, ktorý sa rozhodol ponúknuť svoj pohľad na historicky prvú Vyhňu.

Na začiatku novembra 2019 sa konala prvá Vyhňa. Bol som tam. Predtým som však mal zásadnú otázku. 

ČO TO ALE DOPEKLA BUDE?
Je to prvá Vyhňa, takže ešte nie je za čím sa obzrieť, koho sa spýtať. Už vtedy som bol plný odhodlania tam ísť. Prečo, opíšem nižšie. Ale – bol som aj plný rôznych obáv, ktoré ma neodradili, iba mi signalizovali, že žijem a kriticky premýšľam.
Popis toho, čo sa bude diať na Vyhni, prišiel mailom ako odpoveď na môj prejavený záujem:„aby skupina chlapov zažila spoločne dobrý čas a každý si odniesol inšpiráciu k premene, novej myšlienke, alebo rozhodnutiu. Jedného dňa budeme hovoriť s hrdosťou, že sme boli na historicky prvej Vyhni.“

Pre mňa absolútne nejasný program, prakticky som sa nedozvedel nič. To ma neodradilo. Ja som hlavne dôveroval projektu Mužom.sk, zosobneného hlavne v Peťovi a sekundárne v ľuďoch ako Rudo Bagáč (Lídrom) a Majklovi (Bratstvo records). Počúval som podcast Mužom.sk cca polrok. Aktívnejšie aj pasívnejšie. Obsah mi dával veľký zmysel, pomáhali mi k zmene vnútri seba aj navonok. Prišli mi do cesty práve vtedy, keď som to potreboval a bol som pripravený na takýto obsah. Táto dôvera cez hlasy v podcaste Mužom.sk ma viedla k tomu, že som veľmi neváhal.
Ísť na Vyhňu bola pre mňa príležitosť obojsmerne zažiť to, čo zatiaľ iba jednosmerne počúvam a spracovávam sám. Fascinujúce.
Nebudem len vnímať hlas z podcastu, budem môcť sa rozprávať, dostať odpoveď, či otázku, spoznať ľudí, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty. Vidieť na vlastné oči live – nie zo záznamu. Nevnímať vytvorené, ale sám spolutvoriť.
Trochu som sa bál, ako sa tam dostanem. Čo sa týka mojich obáv, zoznam začínal tým, ako sa tam dostanem, lebo žiadny z mojich kamarátov tam nešiel. Tento problém sa vyriešil akýmsi zázrakom, keď v jednom inštruktážnom maili od Peťa, „skončil“ jeden z adresátov nie v skrytej kópii, ale ako viditeľný. Všimol som si to, lebo podľa emailu to mohol byť môj známy z výšky Jaro. Náhoda? Nemyslel som si. Napísal som Jarovi správu, či sa jedná oňho, či ide na Vyhňu. Potvrdil mi to a dohodli sme sa, že ma zvezie. Paráda.


Trochu som sa bál, že sa tam bude chlastať do rána. Odpoveď nech ilustruje fotka z úvodného príhovoru. 

Podľa mňa obsluha baru musela byť trochu sklamaná. A možno potešená, že nebolo toľko roboty. Ja som bol každopádne rád, že sa nebude ponocovať do tretej, ako som zvyknutý na akciách, na ktorých figuruje trio chata, chlapi a bar.


OSOBNÉ PREHLÁSENIE
Počas dňa boli prednášky – jedna o otužovaní. Ale hlavnou témou Vyhne bolo osobné prehlásenie / osobná vízia / deklarácia, ako chcete. Ak niekto neviete, o čo ide, tak si môžete vypočuť tento podcast https://muzom.sk/113-podcast-muzom-sk-osobne-prehlasenie/. Ja som už mal vďaka tomu podcastu premýšľanie trochu nadbehnuté, takže som počúval, premýšľal a tvoril si pomaly moje vlastné prehlásenie. To mi pripomína, že som sa chcel k nemu vrátiť a pozrieť, čo tam mám napísané a či to nepotrebujem pretvoriť alebo doplniť. 

Svoje premýšľanie o udržateľnosti prehlásenia pozdieľal Rudo Bagáč. Okrem ostatného obsahu som zachytil, ako nemá rád, keď sa chlapi oslovujú chalani. Čo som si mimochodom osvojil, pretože to dávalo zmysel.
K programu celkovo – bol som veľmi rád, že nebol nijako husto natrepaný na sebe v nejakom neprerušiteľnom prúde povinností. Raňajky, obed aj večera mali vyhradený štedrý čas a prednášky nešli podľa husto nalinkovaného rozvrhu. Cítil som sa v tom veľmi dobre.

DONESTE SI OBĽÚBENÚ KNIŽKU
Časť Vyhne bola aj o tom, že každý si mal doniesť obľúbenú knižku. Kto chcel, čítal krátky úryvok. Ja som čítal z Malého princa. Z toho, čo čítali ostatní, som si spravil poznámky a to-do list kníh na čítanie na jednu stranu. Musím a chcem zlepšiť, koľko času si nachádzam na čítanie kníh.

Mimo prednášok bol výborný čas rozprávať sa o živote s chlapmi. A tí boli otvorení a pripravení sa tiež rozprávať o tom, s čím bojujú oni, aké majú skúsenosti, či pohľady. Taký ten hĺbkový rozhovor, nie drístanie v small talkoch.
Predtým mi taký čas symbolizoval asi takýto obraz:
Som na chate s partiou kamarátov, je 5:07 ráno a svitá a zopár z nás je ešte hore. V krvi neurčité promile. Alebo dve. Alkohol a menšie minimalistické publikum umožnilo porozprávať sa o kľúčových životných témach. Ak je váš sparing príčetný, tak nie len vďaka, ale aj napriek alkoholu si pozdieľate, čo vás trápi a otvorene, dôverne a bez pocitu hanby, ohrozenia, odsúdenia sa porozprávate. Ak je nepríčetný, tak len brblete. 
Mne ale od istého veku začal vadiť práve alkohol, keď som sa chcel s niekým dobre a otvorene porozprávať. Na Vyhni to bolo v tomto super. O vážnych témach ste sa mohli rozprávať s hocikým, bez potreby opiť sa do bezvedomia.


PIVO
Vtedy som to ešte nevedel, ale na Vyhni som mal vlastne svoje posledné pivo. Nepil som odvtedy alkohol. Spravil som rozhodnutie, s ktorým som si lámal hlavu posledné 3 roky, možno viac.
V úvodnom maili k Vyhni bolo napísané:“aby skupina chlapov zažila spoločne dobrý čas a každý si odniesol inšpiráciu k premene, novej myšlienke, alebo rozhodnutiu.“
A tak sa stalo. Neplánoval som to, proste to prišlo vtedy, keď malo. Posledné pivo nebolo ani dobré, ani slávnostné, ani s priateľmi, ktorých poznám roky rokúce. Predstavoval by som si to inak, ale stalo sa to takto.


ĎALŠIA VYHŇA
Ak sa rozhodujete, či pôjdete na nejakú Vyhňu v budúcnosti, neviem vám dať prísľub toho, čo tam dostanete. Viem vám povedať svoj príbeh, ktorý však nie je váš. Vyhňa bola pre mňa plná myšlienok, inšpirácií, prekročením komfortných zón navonok i vnútri, rozhodnutí malých, aj zásadných, spoznaním nových ľudí a ich pohľadov a ľudskosťou. Nebol to žiadny dril s nabitým programom bez možnosti nadýchnutia sa. Nebol to ani bezcieľne zabitý čas bez obsahu. V konečnom dôsledku o tom rozhodneš ty. Čo si z toho spravíš, to z toho budeš mať.


autor: Martin Charvát
foto: archív autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*