Ostatné

Žena píše Mužom.sk (k 5.výročiu)

K napísaniu týchto riadkov ma motivoval niektorý z Petrových podcastov, kde vyzýva poslucháčov, aby napísali svoje postrehy  a želania k 5. výročiu Mužom.sk.
Áno, patrím k občasným poslucháčom :). Je užitočné môcť občas pozerať na svet z mužského uhla pohľadu. Nielen kvôli manželovi, ale aj synovi, ktorému by sme chceli umožniť stať sa tým správnym mužom 21. storočia.

Takto pred rokom nám Mužom.sk vstúpilo do života. Píšem zámerne nám, lebo vplyv virtuálnej, ale zato veľmi živej skupiny sa ma celkom dotýkal. Nezačalo to úplne dobre :). Boli to hodiny, ktoré manžel trávil na telefóne. Najskôr mi celkom logicky napadla nevera :). Ale potom som si spomenula, aká “ závislá” som bola pred rokmi ja, keď som vstúpila do mojej ženskej skupiny.

Môj manžel bol už v rannej mladosti skvelým chlapom. Zrejme som už vtedy v ňom videla kráľa, muža, akým je dnes. Obzvlášť akým sa stal za posledné dva roky. Ťažko povedať, čo ho ovplyvnilo najviac, či 40-tka a uvedomenia, ktoré tento vek zvyčajne prináša, alebo moja vlastná zmena za posledné obdobie (rozhodne moja 40-tka :))), alebo Mužom.sk. Keď to takto píšem, vidím, že to je zrejme kombinácia všetkého.

Mohla by som pokračovať v tom, čím mu vaša skupina pomohla, ale bolo by to vytrhnuté z kontextu. Tak to zoberiem pekne zoširoka.
My sme spolu už viac ako polku nášho života. Spoločne, ale každý za seba, sme rástli, učili sa na vlastných chybách, aj na chybách toho druhého. Verím, že život má niekoľko jednoduchých princípov a jedným z nich je, že žijeme v príčine a následku. Akcia vyvoláva reakciu. Aký dáš, taký vráť. Myslím, že chápete, čo chcem povedať.
Aj manželstvo je celý rad príčin a následkov.
Keď sa nám narodila prvá dcéra, stala sa zo mňa mama a ja som prvé týždne nevedela, kam sa podela manželka a milenka. Chýbala mi tá časť mňa, aj keď byť mamou je jeden z najúžasnejších darov, aký život dáva. Už vtedy som cítila, že iba vedomým úsilím udržím rôzne role, ktoré ako žena mám. Bolo by bývalo ľahké dať dieťa na prvé miesto. Lebo je to nový život, ktorý sme stvorili. Bezbranný, závislý výlučne na mne prvé roky života. Na mojej prítomnosti, na mojej energii a pomoci, na rodine, ktorú tvoríme.
Lenže v hĺbke duše som vedela, že to tak nie je. Viem, že tieto riadky môžu vyvolať búrlivú diskusiu hlavne u žien, ale je to náš príbeh a moje vnímanie života. Aj toho rodinného. Lebo túto rodinu sme začali my dvaja a na konci tu opäť budeme len my dvaja. Deti sú tu naozaj intenzívne s nami určitý čas. A aj keď som im k dispozícii neustále a moja láska k nim je bezpodmienečná a hlboká a bude do konca mojich dní, viem, že môj primárny vzťah je vzťah s partnerom, milencom a priateľom, jednoducho s mojím manželom. A nielen pre lásku samotnú, ale aj preto, lebo som presvedčená, že naším vzťahom, spôsobom, ako sa k sebe správame, to, že tvoríme pevný pár, ukazujeme deťom, ako sa dá žiť spokojný a naplnený život.
Vedela som to pri prvom dieťati a stále to tvrdím o ďalšie tri deti neskôr. Prosto, máme v živote niekoľko rolí a ja mám pocit, že mám fakt veľké srdce, ktoré má toľko lásky, koľko moji blízki potrebujú. Neznamená to, že nie sú dni, kedy sme vyčerpaní, kedy nemáme na nič chuť. Neznamená to, že nemáme výmenu názorov a tiež to neznamená, že si vždy len vyhovieme. Neznamená to, že nám do života nechodia rôzne skúšky a prekážky. Znamená to len to, že s čímkoľvek, čo nám do života príde, sa popasujeme spoločne, lebo chceme.
A tiež tým chcem povedať, že nielen moje deti, ale aj môj manžel si tiež zaslúži moju pozornosť. Potrebuje, aby som bola prítomná, prijímajúca, aby som ho počúvala, keď sa mi zdôveruje so svojimi snami a túžbami rovnako ako strachmi.
A tu, milé ženy, si myslím, že je dôležité povedať jedno. Aj keď od našich mužov potrebujeme ochranu, oni potrebujú cítiť a vedieť, že prijímame aj ich zraniteľnosť. Lebo je ľudská, nie ženská. Lebo keď im umožníme zraniteľnosť ukázať (a pravdepodobne tak budeme jediná osoba na svete), vtedy sú schopní nadviazať hlboký a intímny vzťah.
A milí páni, my vašu ochranu nepotrebujeme, lebo sme slabé, ale preto, lebo sme pre vás dôležité. A to je zásadný rozdiel.

Za posledné dva roky Martin prešiel najradikálnejšími zmenami, psychickými aj fyzickými.
A začal napríklad písať pre váš magazín a píše zaujímavo. Často je to o nás a ja mávam z toho niekedy zmiešané pocity :). Ale vždy ma upokojí tým, že píše tak, ako to vidí a cíti on s cieľom inšpirovať čo i len jedného chlapa na ceste k jeho lepšiemu ja. A ja ho aj za to milujem :).

Aby sme niekoho milovali, musíme preniknúť do jeho podstaty. A ak ho aj potom so všetkými nedostatkami ľúbime, tak je to to pravé. V láske je totiž ego pokojné, vieme, čo chceme a čo máme radi, triezvo sa rozhodujeme a tak sa aj rozhodneme ľúbiť. Kým sme zamilovaní, máme pocit, že bez toho druhého nemôžeme žiť. Hej, býva to krásny pocit a ešte ma občas takýto záchvev zaľúbenia chytá :).
Ale podľa mňa je táto zrelá láska ďaleko krajšia. Lebo vieme, že môžeme a sme schopní žiť aj sami, ale práve ten niekto náš život nesmierne obohacuje, veľa pre nás znamená a je hodný dôvery. V zrelej láske sme už prerástli komplexy z mladosti, vybudovali svoj vnútorný svet a pokoj, a partner je ako koruna tomu všetkému.
 My, ženy, síce milujeme trochu komplikovanejšie ako vy, muži, a viem, že z toho bývate občas na nervy :).
 Ale ak mám hovoriť o láske s už 4 deťmi, po 25 spoločných rokoch, ale stále len tesne po 40tke (rozumej mladí), tak láska v zrelšom veku prináša pôžitok, radosť a veľké naplnenie. A nezabúdajme na telesnú príťažlivosť. Martin už písal o intimite a o tom, aká je dôležitá. Ja len nadviažem, že je kľúčovým momentom lásky. A väčšinou tiež prichádza s vekom a so psychickou vyspelosťou. S prijatím svojho tela, s tým, čo chceme, a čo je dôležitejšie, s tým, čo nechceme. S prijatím toho, kým sme. Lebo faktom je, že podmienka lásky k druhému človeku je sebaláska.
A vášeň. Nezabúdajme na vášeň. Vytvárajme jej podmienky, lebo v dnešnom uponáhľanom svete sa celkom ľahko môže vytratiť. A to nielen tá sexuálna. Ale aj vášeň k životu. K ľuďom. K aktivitám, ktoré nás sýtia. A zvedavosť. Čo je všetko možné. Aj čo je nemožné.

Aby som sa vrátila k Mužom.sk… Ja ako žena, matka a krstná mama ďakujem, že vy, muži, zaujímate svoje miesto. Nemyslím, že ste sa niekde stratili alebo, že pomaly vymierate, ako hovoria niektorí… Len sme sa trochu všetci poprepletali, domýlili a hľadáme rozuzlenie. Kto je kto a čo je koho úloha. Lebo zas, ruku na srdce, my, ženy, sme súčasťou toho, že niektorí muži zleniveli alebo zoslabli. Peter mal o tom výborný článok (Naše manželky nie sú naše matky).
Čo chcem povedať je, že tak ako vy premýšľate, aký má byť muž 21. storočia, tak aj my, ženy, premýšľame nad tým, ako si zachovať ženstvo, ale zároveň rovnosť vo svete, kde vládne mužský princíp. Aký paradox doby, vzhľadom na to, že vy sami hovoríte, že správny muž sa stratil a pritom tu dominujete. Vy v mužom.sk hľadáte a je mi to veľmi sympatické.

Chápem, aký pozitívny vplyv na muža má jeho mužská skupina, to zdieľanie na rovnakej vlnovej dĺžke, priestor, kde môžete v dôvernej atmosfére komunikovať aj protichodné názory a hlavne tie vaše chlapské témy. Nepíšem to preto, lebo vidím do vašej skupiny. No worries :). Len vidím doma muža, ktorému sa deje to, čo aj ja poznám.  Sama som členom ženskej skupiny a mám aj svoju Women on the road, takže poznám hodnotu, ktorú ten priestor dáva.
Nakoniec, muži aj ženy, všetci sme ľudia. A aj keď môžeme inak prežívať tie isté veci, máme niektoré rozdielne predispozície a sme inak stavaní, aj tak sme v jednom rovnakí. Potrebujeme v živote slobodu bytia ruka v ruke s láskou a intimitou. A na to potrebujeme toho druhého.
Preto vám, čitateľom, na záver želám v živote, ktorý s niekým zdieľate, nech vaše osobnosti posilnia vašu lásku.
Jin a jang nie je len pekný obrázok. Sú to dve navzájom dopĺňajúce sa sily.

A čo zaželať magazínu  Mužom.sk?  K 5. výročiu želám, nech rastie. Formujú ho podľa mňa správni muži a želám mu, aby sa dostal bližšie k novej generácii chlapcov. K vašim/našim synom, bratom, bratrancom, strýkom, učiteľom, trénerom… A tak trochu aj k niektorým ženám a matkám. Želám mu, nech hľadá, rieši, experimentuje, počúva, tvorí a vedie. A vám, mužom, čo čítate, želám, nech je vaše hľadanie dobrodružné a vo vnútornej slobode. My, ženy, kráčame vedľa vás a robíme to isté. Len trochu inak. Tak žensky :)))

Všetko najlepšie želám Petrovi aj Mužom.sk!

Anita Kardum


Korektúra: Jana Lászlóová


One Comment

  1. Avatar

    pěkný článek, děkuji

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*