Ostatné

Emócie?!

Čítanie na: 2 min

Chlapi, napriek zdaniu, že s emóciami nemajú veľa spoločného, sa nimi nechávajú vláčiť hore dole. V extrémnych prípadoch to končí súdnymi zákazmi styku, ukončením pracovného pomeru, alebo podobnými scenármi. Žijeme v kultúre, ktorá emóciám stavia oltár a radí nasledovať pocity, kamkoľvek by nás viedli. Nie je to dobrý nápad.

Pocity sú dôležité! Ale sú len časťou zložitej siete nášho fungovania. Osobne vidím emócie ako chuťové poháriky našej mysle a psychologických procesov. Vďaka nim dostávame obraz o tom, akou skúsenosťou sme práve prešli. Stane sa niečo tragické, cítime sa smutní, niekto nám ublíži, cítime sa nahnevaní, niekto urobí niečo milé, cítime sa šťastní. Podstatné je rozumieť, že pocit nasleduje po udalosti.

Problém nastáva, ak otočíme tento proces a začneme svoj život stavať okolo emócií. Viem celkom presne, čo by mi môj dedo povedal, keby som zapriahol koňa za voz. Je to to isté, ako keď postavíte pocity do vedúcej pozície.

Už som ochutnal cukríky, ktoré v procese menia svoju chuť. Chuťové poháriky prinášajú v jednej situácii odlišné vnemy. Rovnako emócie môžu vyzerať v priebehu jednej situácie rôzne. Je to v poriadku, pretože pocit je reportér, ktorý prináša reakciu na udalosť. Jeho úlohou je opisovať situáciu, nie predpisovať.

Ako tréner dostávam občas od klientov správu, že nemajú pocit, že by mali jesť, hoci je zjavné, že hladom sa zomiera. Alebo máte chlapa, ktorý je nešťastný, že nemá priateľku, ale necíti sa na to, aby šiel do spoločnosti. Vyslovene sa rozhodujú počúvať pravekú časť mozgu, namiesto jeho vyšších funkcií.

Emócie sú dôležité. Držia nás v kontakte s tým, čo sa deje a čo zažívame. Nasledovať ich ale znamená byť pod ich kontrolou. Keď prechádzame mestom, Dávid musí vyplašiť každý kŕdeľ holubov. Iste, je na tom niečo zábavné, ale často to spomaľuje cestu, kam máme namierené. Aj ja by som mohol reagovať rovnako, namiesto toho sa na nich pozriem, poteším sa a idem ďalej.

Ide o rozhodnutie urobené vôľou.

Často, možno až štandardne, sa rozhodujeme  podľa primárnych potrieb. Zabezpečiť si jedlo, vodu, prístrešok, vzťahy. Nadstavbou je schopnosť rozhodovať sa, urobiť jednu z možných akcií, prijať zodpovednosť a na to používame vôľu.

Naša kultúra velebí pocity a oceňuje vášeň. Dávame kredit veciam, ktoré sú automatické. Prenechávame rozhodnutia vládam, partnerom, zamestnávateľom, aby sme neskôr mali koho obviniť. Odmietame vôľu.

Používať vôľu a vyjadrovať emócie nie je nič, čo by sa vzájomne vylučovalo. Pozorujte svoje pocity, dajte im priestor, oceňte, že ich máte. Nenechajte im však diktovať smer, lebo inak ani nevstanete z postele. Málokto to „tak cíti“, že by mal ráno vstať. Na to máme ale iné kritériá, ako napríklad dôvod a rozhodnutie.

Ak sa niekto snaží byť autentický tým, že púšťa za volant svoje emócie, asi by som mu poradil, aby bol viac demokratom a dal rovnaký hlas aj vôli a mysli, alebo tajomnej intuícii. Nič by v zásade nemalo dramaticky dominovať. Ak sa budete chcieť riadiť v danej chvíli pocitmi, je to v poriadku. Ale je dôležité, aby to bolo vaše rozhodnutie a nie niečo, čo vás jednoducho strhne ako lavína.

Naučme sa, že emócie a vôľa, alebo ak chcete, srdce a myseľ, sú rovnako dôležité nástroje.


korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*