Muž by mal vlastniť kúsok zeme

Jeseň je pre mňa veľmi vzácna. Rád pozorujem, ako sa kopce a lesy menia do červenej a žltej farby. Ako prechádzajúce auto rozvíri opadané listy do tanca uprostred ulice. Najkrajšie však je, keď padne hmla a všetko zošedne. Presne v tomto čase rád behávam, ale aj pracujem v záhrade.

Záhradu sme nemali vždy. V skutočnosti je toto naša prvá jeseň vo vlastnej záhrade. Bývame v podnájme, ktorého súčasťou sú dva kusy zeme. Jeden na pestovanie zeleniny a druhý na grill party.

Posledné dve sezóny sme pomáhali našim starým rodičom s ich malou záhradkou. Pestujú paradajky, papriku, zemiaky, mrkvu a inú zeleninu. Dnes sú už starší a bez pomoci udržať všetko v dobrom stave je pre nich celkom výzva.

Tento rok som trhal burinu, kopal, rýľoval a vyhadzoval staré rastliny a iné veci už na svojom. Keď sme sa prisťahovali, vedeli sme, že záhrada je katastrofa sama. A tak som sa do toho pustil. Prečo to tak obľubujem?

Muži minulosti

Myslím, že je to súčasťou toho, kým my, muži, sme. Práca našich otcov a mužov vo všeobecnosti sa počas posledných 100 rokov predefinovala na niečo nové. Nie je to až tak dávno, čo predošlá generácia, v podstate moji starí rodičia, tvrdo pracovali, aby zarobili aspoň na prežitie.

Farmári strávili celé dni vonku. Budili sa skoro ráno pred východom slnka a pracovný deň ukončili neskoro po západe.

Ich práca priamo ovplyvnila to, ako dobre boli pripravení na zimu, čo v praxi znamenalo blahobyt, alebo aj opak, pre celú rodinu.

Ich pôda tvorila hlavný príjem a zdroj jedla. A muži to mali na zodpovednosti.

Dnes: Moja záhrada

Ako muž milujem investovať a potom si užívať výsledky mojej práce. Je to namotávka špeciálne vtedy, keď pracuješ rukami, pretože vidíš, ako sa tvoja tvorba mení na rastúci život spod zeme. Ako som povedal, toto je moja prvá skúsenosť na vlastnom pozemku, ale už len myšlienka leta ma ťahá z postele každý víkend.

Ešte som len úplne na začiatku, ale už teraz sa neviem dočkať, keď sa zasadené semienka zmenia na bylinky, rastlinky, tekvice, kvety, mrkvu a tak.

Je ultra motivujúce vedieť, že kým nepracujem, nič neporastie. Kým nepodám fyzický výkon a nezašpiním si od hliny ruky, nič nám záhrada nedá. A pokým nebudem plánovať a najmä rozumieť, ako veci fungujú, v lete si môžem dať na raňajky tak maximálne prach.

Ešteže zarábam svojím laptopom.

Deti pracujú so mnou

V záhrade pracujem s mojou dcérou. Teda, aspoň chvíľu. Zvyčajne sa uchýli k odchodu domov a pečie s manželkou bábovku. Napriek tomu som vďačný za tieto momenty.

Svojim dcéram chcem darovať detstvo, čas spoznávania, nezávislosti, radosti a prácu rukami, aby sa učili a skúmali svet.

Tracy Gillet píše vo svojom článku: „Keď deti zahltíme aktivitami, stratia vzácny čas ničnerobenia, ktorý potrebujú, aby skúmali svet, hrali sa a uvoľnili nervozitu. Príliš veľa možností kazí radosť a okráda deti o dar nudy, ktorý podnecuje a podporuje kreativitu či učenie sa.”

Ako otec verím tomu, že tráviť čas s deťmi v záhrade, nechať ich zašpiniť si ruky a skúmať podnecuje učenie a kreativitu.

Každý muž by mal vlastniť kúsok zeme

Práca rukami je pre mňa symbolom chlapa. Potrebuješ si vyhrnúť rukávy a jednoducho to spraviť. Záhrada mi pripomína otcovstvo. Potrebuje tvoju pozornosť, starostlivosť a čas. Som obyčajný chalan z paneláku, žiadny syn farmára. (Môj brat sa teraz určite niekde smeje.)

Takže som len premotivovaný chalan? Možno. A možno by mal každý muž vlastniť kúsok zeme. Učí nás to zodpovednosti, oddanosti, starostlivosti, pracovitosti, jednoduchosti, porozumeniu, láske a pomáha zresetovať hlavu.

Tvoj kúsok zeme môže byť aj tvoja dielňa, kreslenie či tvorenie po večeroch, oprava motorky v sobotu popoludní, podvečerné kosenie trávnika alebo rybárčenie s deckami.

Len pracuj svojimi rukami. Aspoň sem-tam.

–
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: unsplash.com