Na cestu s Bilbom

Na cestu s Bilbom: Hľadám zopár dobrých ľudí (alebo hobbitov)

” Hľadám niekoho, kto by sa dal na isté dobrodružstvo, ktoré chystám, a je strašne ťažké niekoho nájsť.” (Gandalf, Hobit, 1. kapitola)

 Pamätáte si tie hodiny telesnej výchovy na strednej škole, keď  si kapitáni začali vyberať hráčov do svojho tímu? Keď vám srdce kričalo: „Vyber mňa, mňa!“ A keď ste si s úľavou vydýchli, že nie ste medzi poslednými, aj keď ste s nimi v hĺbke srdca súcitili? Zdá sa to nefér, že niektorí sú vyvolení a iní nie. Alebo na hodiny matematiky, ktorú ste z hĺbky duše nenávideli, a keď učiteľ zadal otázku, sedeli ste bez mihnutia oka, aby si vás nevšimol. A on chodil po triede, hľadajúc obeť, na ktorú by ukázal trstenicou a zavalil ju rôznymi otázkami. A vy ste dúfali, že to nebudete vy. A tu sa vám zdá, že je nefér, že každý študent raz bude vyvolaný.

Celkom zaujímavé porovnať tieto dve situácie, nie? V prvej sa zúfalo snažíte získať pozornosť kapitána mužstva, aby vás zachránil pod potupujúcou hanbou, že ste ostali posledný. V druhej situácii sa modlíte, aby vás radar učiteľa nezachytil. V oboch situáciách si vás však nakoniec vyberú. Otázka teda neznie, či budete vybraný, ale kedy.

Pre Bilba to bolo teraz. Gandalf mal naponáhlo a malý hobit nevyzeral, že by robil práve niečo dôležité. Ak by Bilbo chcel využiť dôvtip, schoval by sa, akonáhle zbadal Gandalfa. V hĺbke duše je však Bilbo mužom dobrodružstva, len to ešte neobjavil. Gandalf veľmi dobre vie, čo všetko sa v ňom skrýva, keď hovorí trpaslíkom: „Je v ňom viac, ako si predstavujete a omnoho viac, ako si uvedomuje on sám.“ Gandalf si ho precízne vyberie, lebo vie, že iba potrebuje šancu sa ukázať. A dobrodružstvom to aj dosiahol. Stal sa teda vyvoleným.

Znie to dobre, nie? Byť vyvoleným. Robí to z nás váženejšiu osobu. Hoci, rovnako ako Bilbo, neuvedomujeme si pravý význam tohto slova. Páči sa nám. Nie kvôli tomu, že máme tendenciu sa líškať ako drak Smaug, ale jednoducho preto, že v hĺbke srdca dychtíme vedieť, či máme ten poklad, ktorý by v očiach iného bol cenný. Či si aspoň niekto myslí, že máme významnú úlohu v tomto živote.

Boli sme stvorení pre život. Každý z nás má v živote nejakú úlohu tam, kde je. Nie sme tu a práve teraz iba pre radosť a „bafkanie z fajky“. V role otca máme úlohu vychovať dobrých ľudí a občanov, v role manažéra viesť ľudí k zodpovednej práci… Príbeh, v ktorom sa nachádzame, je omnoho väčší, ako si vieme predstaviť. Z nejakého dôvodu sme tu – niekto si nás vybral za manžela, za manažéra, za priateľa… Sme volaní do dobrodružstva, ktoré sa môže zdať neistým a pochybným. A pred nás sa stavia otázka: Ideme do toho?

Pre akú úlohu si bol vybraný ty? Prečo? Ako si sa cítil, keď si sa dozvedel, že si „vyvolený“?

Na cestu s Bilbom: Popis práce, prosím!

” Lupič hľadá dobrú prácu, napínavé chvíle a primeranú odmenu.”
(Gloin, Hobit, 1. kapitola)

Pred sto rokmi sa britský objaviteľ  Sir Ernest Shackleton rozhodol vybrať na Antarktídu. Jeho loď sa volala The Endurance (trpezlivosť). V snahe získať námorníkov pre túto nebezpečnú plavbu dal do novín inzerát: HĽADAJÚ SA MUŽI NA NEBEZPEČNÚ VÝPRAVU. PONÚKAM NÍZKU MZDU, TRESKÚCU ZIMU, MESIACE V TEMNOTE, NEUSTÁLU HROZBU. NEZARUČENÝ BEZPEČNÝ NÁVRAT. V PRÍPADE ÚSPECHU SLÁVA A ČESŤ.

Aspoň bol úprimný, poviete si. Avšak týmto inzerátom získal obdivuhodnú skupinu námorníkov, ktorí prežili tie najhoršie nočné mory, keď ich loď narazila na ľad a stroskotala. Ich príbeh je nezabudnuteľný. Dvadsaťdva mesiacov chôdze cez ľadovec, plavenie sa v záchranných člnoch a nakoniec stroskotanie na pustom ostrove. A ani jeden člen nezomrel.

Čo ak by Shackleton inzerát trochu prikrášlil? Čo ak by znel: HĽADAJÚ SA MUŽI NA PLAVBU PO OCEÁNE. VÝBORNÁ LOĎ, SAMÉ VÝHODY, KRÁSNE VÝHĽADY, EXOTICKÝ ŽIVOT. SLÁVA A ODMENA PO NÁVRATE DOMOV.

Nie je ťažké predstaviť si, aká banda by mu prišla – elegantne upravení frajeri s kuframi na kolieskach, s kamerami a fotoaparátmi, čo by najradšej chceli krevety ako hlavný chod. Tiež si nie je ťažké predstaviť, ako by taká expedícia dopadla.

Jednoducho, je dobré vedieť, do čoho idete skôr, ako poviete áno. Čo sa od vás očakáva? Aké sú výhody? Je to brigáda alebo plný úväzok? Sú v tom nejaké riziká? Vnímavý človek si hneď položí tieto otázky.

A vnímavosť je aj to, čo vidíme u Bilba na začiatku knihy. Keď trpaslíci dohadujú podrobnosti o výprave a obrátia sa na Bilba ako na „profesionálneho lupiča“, hneď si žiada popis práce: „Mal by som vedieť o rizikách, výdavkoch, ako dlho budem preč, o odmene a podobne…” a dodáva: „Čo z toho budem mať? Vrátim sa živý?“

Keď zvážime, čo sa od Bilba očakáva (míle cestovania cez nebezpečné miesta, aby ukradol diamant hroznému drakovi), zdá sa, že mu táto práca nesedí. Nikdy nič vo svojom živote neukradol, nie to aby bol profesionálny lupič. V čase svojho protestu však zisťuje, že ho odporúčal Gandalf, ktorý si ho vybral a tak to skúsi.

Tu narážame na Tolkienovú tendenciu dávať dôležité úlohy úplným amatérom – maličkým, ľuďom bez povšimnutia. Vyberal si tých, ktorí na prvý pohľad neboli najvhodnejší, ale mali skrytý potenciál, ktorý ešte svet neobjavil. Ako sám Tolkien napísal: „Videl som pravú hodnotu Hobitov…, ktorí robia hrdinské činy chvályhodnejšie než profesionáli.“ Bilbo sa mohol vykašlať na popis práce, ale držal sa ho až do konca.

Často sa môžeme cítiť podobne. Život nám neponúka veľké benefity a krásne vyhliadky do budúcnosti. Bilbo nebol erudovaný lupič. I napriek tomu zvládol svoju úlohu bravúrne. Keď vás život do niečoho zavolá, zavolá vás z nejakého dôvodu. Vypýtajte si popis práce a držte sa ho ako Bilbo. Práve táto zmluva nakoniec posilní vaše srdce.

Aký je tvoj popis práce? Premyslel si si to predtým, ako si odpovedal áno? Držíš sa svojho popisu práce alebo často utekáš? Čo ti dala už vykonaná práca?

Spracované z knihy Walking with Bilbo od Sarah Arthur.

Bc. Štefan Moravčík


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com

muzom.sk

Neštandardný pánsky magazín pre mužov, ktorí premýšľajú

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *