Železný Ján – rozprávka o zakliatom divochovi (4)
Po troch pokračovaniach sme sa dopracovali k záveru. Z ďaleka sme tému nevyčerpali, ale dnes sa pozrieme na niekoľko zaujímavých detailov, ktoré nám v rozprávkach unikajú. Čo je však horšie, unikajú nám posolstvá, ktoré by nás mali navigovať na ceste životom.
V minulom dieli sme opustili mladého princa pri odchode do lesa so Železným Jánom. Ten mu zveril studničku na stráženie.
Princ teda sedel pri studničke a strážil. V jednej chvíli ho však rozbolel zranený prst, a tak ho chytro strčil do vody. Keď prst vytiahol, mal ho celý pozlátený, a tak ho obviazal šatkou.
Zranenie sa objavilo pri vypúšťaní divého muža z klietky. Zámerne píšem objavilo, pretože môže byť symbolom vnútorného zranenia. To môže vzniknúť, napríklad keď otec synovi nikdy „nepožehná”. V každom prípade, samozrejme, nejde o zranenie prsta, ale o bolesť duše. Chybné kroky otcov prechádzajú na synov. Ak poznáte rozprávku Šesť labutí, tak v nej nájdete synov zakliatych do labutí, pretože otec vpustil do domu zlé mocnosti. Vráťme sa ale k našej rozprávke. Zlato je vždy vnímané v spojení s mocou, často kráľovskou. Ide aj o naplnenie sľubu, ktorý dal muž chlapcovi o nesmiernom bohatstve. Nejde však o majetok, ale objavenie kráľovskej sily v mužovom vnútri. Výkladom tejto časti, by teda mohlo byť uzdravenie vnútorného zranenia. Pre porozumenie spomínanej kráľovskej sily odporúčam sériu o archetypoch. Z toho pohľadu je rana darom.
Na tretí deň sa princ od nudy zadíval na svoj obraz v studničke. Nakláňal sa viac a viac, až kým mu jeho dlhé vlasy neskĺzli do vody. V tej chvíli žiarili ako slnko.
Vlasy sú spájané s prirodzenosťou, divokosťou, slobodou. Ich pozlátenie potom znamená prijatie faktu, že tieto vlastnosti sú v poriadku. Aby sme úplne odkryli tento obraz, nakoniec si predstavme, že jazierko, ktoré princ stráži, je vlastne duša. Tá odkrýva len to, čo sa v nej vlastne už dávno nachádza.
Daromná bola všetka ľútosť, Železný Ján poslal princa do sveta. Sľúbil mu však, že keď ho bude potrebovať, stačí, keď ho zavolá.
Železný Ján je duchovný zasväcovateľ. Jeho úlohou je previesť chlapca iniciáciou a ukázať mu ďalší priestor k rozvoju jeho mužskej časti. Preto ho „neľútostne” posiela do sveta. V mnohých rozprávkach takto posielajú napospas svetu rodičia svoje deti, aby nezostali večnými deťmi (o Petrovi Panovi by sme mohli napísať samostatný článok).
Princiatko nakoniec skončilo v cudzej kráľovskej kuchyni, kde nosilo vodu a vynášalo popol.
Zasväcovanie pokračuje. Nevyhnutnou časťou tohoto procesu je zostúpenie do popola. Rovnako, ako to pozorujeme v rozprávke Popoluška, či Popolvár. Princezná/princ sa musia stať nikým, aby mohli nakoniec zažiariť v skutočnej podobe. Svoj pád však musia precítiť. Umiera dieťa, rodí sa muž.
Neskôr sa chlapec stal záhradníkom a v horúcom letnom dni zabudol a odhalil svoje zlaté vlasy. Tie si všimla princezná a dožadovala sa chlapcovej priazne. Ten ju však odmietol.
Mladý muž vychádza z kuchyne na svetlo a stretáva ženu. Ešte však nenastal správny čas. Premena nie je dokončená. Archetyp milenca ešte nie je objavený. Práve na to je dôležitý čas v záhrade, ktorá je symbolom emócií.
Kráľ sa v tom čase vydal do vojny. Mladý princ túžil bojovať, no dostal iba starého koníka. Vydal sa na ňom k lesu, kde zavolal na Železného Jána. Ten mu poskytol bojový výstroj i armádu a princ otočil takmer prehratý boj. Domov sa však vrátil na staručkom koníkovi a všetci sa mu smiali. Nik netušil, že to práve on bol tajomným hrdinom.
Na rad prichádza objavovanie archetypu bojovníka. Ten v mužovi bojuje s jeho temnou stránkou. Ide o radikálny boj v každej rozprávke. Zlo prehráva vždy fatálne. Rozleje sa na kolomaž, je hodené do studne s kameňmi v bruchu, zhorí v peci. Chlapec v sebe odhaľuje bojovníka, ktorého úlohou nie je bojovať proti ostatným, ale zápasiť s vnútorným nepriateľom, ktorý ohrozuje chlapcovu celistvosť.
Ako to už býva, kráľ i princezná chceli spoznať svojho záchrancu, a tak vyhlásili turnaj. Chlapec trikrát zasiahol do zápasov. Raz v bielom, potom v bronzovom a naposledy v čiernom brnení.
Zamerajme sa na symboliku farieb. Podobnú súvislosť nájdeme napríklad v Snehulienke. Pokožka biela ako sneh, vlasy čierne ako eben, líca červené ako krv. Dalo by sa veľa písať o vnímaní farieb v rôznych kultúrach, my sa však pristavme iba na krátko. Biela symbolizuje čistotu, nepoškvrnenú silu, zápal za spravodlivosť. Červená/bronzová potom istú divokosť, dravosť a nadmieru emócií. Bez nej by biela bola neznesiteľne sterilnou farbou zaslepeného križiaka. V čiernom brnení zostupuje princ k poslednému zraneniu, ktoré oddeľuje chlapca od muža. Tri brnenia sú tri dôležité dary Železného Jána, obdobia života, ktoré potrebuje spoznať každý, aby sa mohol stať úplným človekom. Pomáhajú odkryť oduševnelosť, vytrženie a smútok.
Princ predstúpil pred kráľa a bol odhalený. Ako odmenu si prial iba jedno, už dávno zamilovanú princeznú.
Pred kráľom stojí muž s rozpustenými vlasmi. Už nemusí skrývať svoju totožnosť. Je úplným mužom, pripraveným stať sa kráľom. Nejde o to, aby sa človek stal divým mužom, ale o to, aby s ním zostal v spojení.
Princ si prešiel z nádvoria do popola, odtiaľ späť k svojmu skutočnému obrazu. Tým oslobodil zakliateho Železného Jána.
Bolo by stratou hľadieť na rozprávky len ako na niečo určené deťom. V skutočnosti v nich naozaj môžu byť uložené tisícročné skúsenosti rôznych kultúr. Príbeh, ktorým sme prešli, obsahuje popis cesty od chlapca k mužovi, iniciačný rituál a dôležité hodnoty. Možno ho raz budete rozprávať svojmu synovi.
Predchádzajúce diely: 1. časť 2. časť 3. časť
korektúra: Jana Lászlóová
