Ako čítať dlhé a ťažké knihy

Minulý rok sa mi podarilo prečítať niekoľko dlhočizných a miestami aj poriadne náročných kníh: deväťstostranovú buksľu o Georgovi Washigtonovi od Rona Chernowa, šesťsto husto popísaných strán o Jamesovi Madisonovi, rozsiahly životopis Winstona Churchilla od Andrewa Robertsa (áno, mám rád životopisy). Prečítal som aj zopár Dickensových románov (všetky sú veľmi rozsiahle), Melvillovo veľdielo, Bielu veľrybu (známu aj pod názvom Moby Dick), legendárnu, veľkolepú sériu Roberta Cara o Lyndonovi Johnsonovi, a nakoniec celých tisícštyristo strán Bedárov.

Minulý rok sa mi podarilo prečítať niekoľko dlhočizných a miestami aj poriadne náročných kníh: deväťstostranovú buksľu o Georgovi Washigtonovi od Rona Chernowa, šesťsto husto popísaných strán o Jamesovi Madisonovi, rozsiahly životopis Winstona Churchilla od Andrewa Robertsa (áno, mám rád životopisy). Prečítal som aj zopár Dickensových románov (všetky sú veľmi rozsiahle), Melvillovo veľdielo, Bielu veľrybu (známu aj pod názvom Moby Dick), legendárnu, veľkolepú sériu Roberta Cara o Lyndonovi Johnsonovi, a nakoniec celých tisícštyristo strán Bedárov.

Hoci boli tieto knihy úžasne napísané a rozoberali zaujímavé témy, čítali sa mi ťažko, keď už pre nič iné, tak pre ich dĺžku. Vyrušovali ma aj veľké strany, malé písmenká a úzke okraje. Bedárov som napríklad pre ich váhu mohol čítať len posediačky, aj to v kresle s operadlami, lebo kniha bola príšerne ťažká a neskladná (mohol som siahnuť aj po elektronickej verzii, ako vysvetlím neskôr, ale pri klasických dielach väčšinou uprednostňujem pevnú väzbu, hoci sa s ňou ťažšie manipuluje).

Čítanie Dickensa a Huga prináša neskutočný pôžitok, no ich jazyk sa natoľko líši od toho dnešného, že dajú nášmu mozgu poriadne zabrať. Čo sa týka spomínaných životopisov, aj keď nie sú práve najstaršie, prinášajú množstvo nových informácií, aspoň pre tých, ktorí ešte dobre nepoznajú danú osobnosť či historické obdobie. Ľahko odstrašia človeka, ktorý nie je zvyknutý vytrvalo a sústredene čítať.

Pred rokom by som sa asi sám zaradil medzi takých ľudí. Skúšal som prečítať Washingtonov životopis a po niekoľkých stovkách strán som to vzdal. S Moby Dickom to dopadlo podobne. Objemné, mäsité knihy ma lákali, no chýbala mi vytrvalosť, aby som došiel až do konca.

Pýtate sa, čo mi nakoniec pomohlo prehrýzť sa cez prvú objemnú knihu a pokračovať ďalej? Vtedy som si to ešte neuvedomoval. Zrejme to bolo kombináciou viacerých vecí: stanovil som si plán a konečne som v sebe našiel silu vytrvalo obracať stránky. No keď som nad tým neskôr premýšľal, uvedomil som si zopár prirodzených pravidiel, ktorých je dobré sa držať. Nedajte sa odstrašiť starými, dlhými alebo náročnými knihami. Je to len zručnosť, ktorú sa v tejto dobe smartfónov potrebujeme naučiť.

Takto sa to podarilo (a stále darí) mne. Snáď to pomôže aj vám:

1. Vytvorte si plán

Za veľkú časť môjho úspechu bezpochyby môžu čitateľské projekty, ktoré som si vytvoril. Jedným zo stanovených cieľov bolo prečítať si životopis každého amerického prezidenta. Ďalším bolo prečítať všetky Dickensove romány (ani jeden z cieľov nebol časovo ohraničený, takže som popri tom mohol čítať aj iné veci). Presne určený cieľ mi nepochybne pomohol dostať sa cez Chernowho Washingtona a Dickensove rozvláčne a voľne na seba nadväzujúce príbehy, ktoré tvoria jeho prvý román, Pamäti Klubu Pickwickovcov.

Zaujíma vás nejaká konkrétna oblasť? Chcete si prečítať všetky diela obľúbeného autora? Možno ste natrafili na zoznam kníh, ktoré by si mal každý prečítať. Nechajte sa inšpirovať a vytvorte si vlastný čitateľský plán.

2. Stanovte si, koľko chcete denne prečítať

Na ceste za dosiahnutím plánu si treba stanoviť čiastkové ciele. Keď som si dal za cieľ prečítať životopisy vyše štyridsiatich štyroch prezidentov (niektoré majú viacero dielov), pomohlo mi to vytvoriť si celkový obraz. Bohužiaľ, takýto veľký a vzdialený cieľ ma nedokáže motivovať zo dňa na deň. Veď už len dočítanie jedinej hrubej knihy dá poriadne zabrať. Verte mi, životy prezidentov sú väčšinou veľmi detailne sledované a zdokumentované.

A tak som si okrem toho stanovil ešte menší, ľahšie dosiahnuteľný cieľ. Pred čítaním si knihu zvyknem prelistovať, aby som zistil, aké dlhé má kapitoly. Pri Washingtonovi som si určil, že chcem za deň prečítať jednu kapitolu. Keď má desať až dvadsať strán, dá sa to zvládnuť. Pri dlhších kapitolách (ako je Carova séria o Lyndonovi Johnsonovi) si zvyknem stanoviť časový cieľ, napríklad čítať polhodiny denne.

Možno mám popri práci z domu viac času na čítanie. Nemusím každý deň cestovať do práce a môžem si nerušene vychutnať obednú pauzu. Keď ste časovo vyťažení, venujte čítaniu aspoň desať-pätnásť minút. Verte mi, cez hrubé a dlhé knihy sa prehryziete rýchlejšie, než by ste čakali a možno zvládnete prečítať aj viac, než ste pôvodne plánovali.

3. Pracujte s textom

Pri čítaní dlhých či ťažkých kníh mi veľmi pomáha, keď s textom pracujem. Vždy mám poruke zápisník a ceruzku. Podčiarkujem si ňou zaujímavosti, a o každej kapitole si v jednej vete zhrniem to najpodstatnejšie. Pri knihe Jamesa McPhersona s názvom Battle Cry of Freedom (Bojový pokrik za slobodu) – klasický príbeh o Americkej občianskej vojne – som si do zápisníka načrtol schému, ktorá najlepšie vystihovala sústredné kružnice  protiotrokársky orientovaných myšlienok Severu. Písať poznámky a podčiarkovať sa dá aj v čítačke kníh. Tam je to (hlavne s poznámkami) trochu komplikovanejšie, ale určite to stojí za to.

4. Zvoľte si vydanie, ktoré sa vám páči

Čudovali by ste sa, aký to na vás môže mať vplyv. Dobrá kniha totiž nie je len o príbehu. Váha knihy, štýl písma, odsadenie textu, samotná obálka… keď je kniha na pohľad lákavá a dobre sa drží, skôr ju vezmete do ruky.

Osobne mám radšej knihy, ktoré viem chytiť do ruky, pretože ma pri čítaní nevyrušujú tak ako smartfón. A keď si môžem vybrať, tak aj s pevnou väzbou. Knihy v mäkkej väzbe sa dajú ľahšie prenášať, ale väčšinou sa ťažšie čítajú, kvôli malým tmavým písmenkám a úzkym okrajom. Myslím si, že knihy z druhej ruky sú super nápad, ale nerád čítam knihy s cudzími poznámkami. Priveľmi ma rozptyľujú, takže keď si kupujem použitú knihu, vždy sa najprv presvedčím, či nie je popísaná.

Pri klasickej literatúre sa vám otvára veľa možností. Môžete siahnuť po parádnych starých vydaniach s malými okrajmi a tmavým textom, no tie sa vám budú čítať ťažšie. Zvyčajne nemajú ani rozsiahly úvod a vysvetlivky na konci, ktoré si tak rád zvyknem prečítať. Väčšinou si vyberám knihy v mäkkých, čiernych obálkach z edície Penguin Classics. Zopár z nich na mňa teraz hľadí z poličky. Keď už sa z nejakého dôvodu rozhodnem pre pevnú väzbu, siahnem po edícii Everyman’s Library.

Napriek tomu, čo som napísal vyššie, sa aj ja postupne vraciam ku čítačke kníh. Väčšinou je to z troch dôvodov: buď ide o zväzok z inej zbierky, alebo chcem ušetriť miesto na poličke, prípadne Kindle ponúka lákavú zľavu. Musím sa priznať, že čo sa týka komfortu, pohodlné čítanie v kresle alebo na posteli s ľahučkou čítačkou len tak niečo neprekoná. S ňou môžem čítať ťažký životopis v jedinej ruke a počas toho ešte naháňať deti po celom dome. Navyše to nevyrušuje ani nežiari tak silno ako smartfón alebo tablet. Nakoniec ešte jedna výhoda Kindle: klasické knihy ponúka zadarmo! Čokoľvek vydané pred rokom 1924 si môžete stiahnuť za pár sekúnd a úplne zadarmo.

Vyberte si, čo vám najviac vyhovuje. Bude to lacná použitá knižka s mäkkou obálkou, novou pevnou väzbou, alebo ľahučká čítačka? Rozhodnutie je na vás.

5. Majte poruke slovník/encyklopédiu

Dlhým a ťažkým knihám uberá z atraktivity aj ich jazyková náročnosť a informačná hutnosť. Cítime sa hlúpo, keď sme vystavení množstvu cudzích slov a nových informácií. Keď som  sa začal zapodievať Americkou občianskou vojnou, kúpil som si atlas o bojoch a hnutiach. Vždy, keď som čítal Bedárov, som mal pri sebe smartfón, aby som si hneď mohol vyhľadať zastaralé či historické slová, francúzske výrazy a fakty o Bitke pri Waterloo (táto časť textu ma takmer dorazila).

Telefón sa vám pri čítaní istotne zíde. Môžete investovať aj do hrubého slovníka, no väčšinou budete musieť preskúmať viacero zdrojov, aby ste sa dostali ku rôznym odvolávkam (historickým, kultúrnym a podobne). Kým si budete hľadať informácie, možno vás bude lákať skontrolovať si sociálne siete a ďalšie aplikácie, ale odolajte pokušeniu. Keď sa vám to nedarí, zablokujte si počas čítania všetky rušivé aplikácie.

6. Dostaňte sa cez najťažšie časti

V každej dlhej a náročnej knihe raz narazíte na miesto, ktoré vás tak znechutí, že ju už nebudete chcieť vziať do ruky. Ale povzbudzujem vás, aby ste vytrvali. Prehryzte sa cez to, aj keby to malo znamenať, že preletíte alebo (nedajbože!) preskočíte niektoré pasáže. Pri čítaní spomínaného Churchillovho životopisu som preskočil časť o jeho službe v Búrskej vojne, lebo som si už predtým od Candice Millardovej prečítal pútavý opis daného obdobia (a vypočul si jej rozhovor s Brettom).

Nezdráhajte sa preskočiť niečo, čomu nerozumiete. Možno vám niečo unikne, ale keď čítate nejakú knihu prvýkrát, a ešte k tomu dlhú a náročnú, zrejme vám niečo unikne tak či tak. Pokiaľ ide o román, dostanete sa do deja veľmi rýchlo. Čo sa týka odbornej literatúry – prežijete, keď vám unikne zopár detailov. Ak boli naozaj také dôležité, určite ich autor spomenie znova. Nič sa nestane, keď niektoré časti iba preletíte, verte mi.

7. Pokračujte s ďalšou knihou

Jeden z dôvodov, prečo sa mi minulý rok podarilo prečítať toľko veľa dlhých kníh, bol asi ten, že som dočítal Chernowov životopis Washingtona, ktorý som predtým vzdal. Ten pocit, keď som otočil poslednú stránku, bol na nezaplatenie! V tej chvíli som vedel, že dokážem prečítať akúkoľvek náročnú knihu. (Stal sa ňou John Adams od Davida McCullougha. Je to skvelý autor, ale ani jemu sa nepodarilo strhujúco opísať desaťročie Adamsovho pôsobenia v Európe. Nevadí, aj tak som sa cez to dostal pomerne ľahko.)

To isté platilo aj pri Bedároch. Po tisícštyristotridsiatich dvoch stranách a takmer nepretržitom dvojmesačnom čítaní som bol na seba nesmierne hrdý (možno viac, než by som mal byť), že sa mi podarilo dosiahnuť taký úspech. Dočítajte jednu veľkú, ťažkú knihu a získate motiváciu na ďalšie. Uvidíte, ako vám čo i len jedno takéto víťazstvo pozdvihne sebavedomie a dôveru vo vlastné čitateľské schopnosti.

Skúsenosti ma naučili, že dokážem prečítať takmer čokoľvek. Verím, že vy to s trochou každodennej usilovnosti, vedomej práce s textom a strategického preskakovania dokážete tiež.

–
Zdroj: artofmanliness.com
Preklad: Zuzana Kováčová
Korektúra: Ivana Varga