Čas prebudiť lídrov

Celé to prišlo znenazdania. Nikto netušil, čo sa valí. Kdesi na východe povstala búrka, ktorá ochromila národy, brala si mŕtvych. Jeden mikroskopický vírus sa stal postrachom mocných. Vládcovia, celé vlády zostali ochromené. Ekonomika nebezpečne kolísala a padal obchod. Medzi ľuďmi sa šíril strach, informácie brali z neoverených zdrojov, klebiet a konšpirácií. Človek človeku bol vlkom, prišla rana, ktorá vytiahla na povrch to najhoršie aj to najlepšie z ľudí. 

Celé to prišlo znenazdania. Nikto netušil, čo sa valí. Kdesi na východe povstala búrka, ktorá ochromila národy, brala si mŕtvych. Jeden mikroskopický vírus sa stal postrachom mocných. Vládcovia, celé vlády zostali ochromené. Ekonomika nebezpečne kolísala a padal obchod. Medzi ľuďmi sa šíril strach, informácie brali z neoverených zdrojov, klebiet a konšpirácií. Človek človeku bol vlkom, prišla rana, ktorá vytiahla na povrch to najhoršie aj to najlepšie z ľudí. 

Tušíte správne, hovoríme o Antoniánskom more v roku 165 n.l., keď za panovania Marca Aurélia Antoninia zomrelo na túto chorobu približne 5 miliónov ľudí. To tvorilo 2-3% obyvateľstva. Nemýlite sa, ani keď ste prišli na to, že hovoríme o Justiniánskom more, ktorý sa do ľudí zahryzol v roku 540 n.l. Na svedomí mal desiatky miliónov obetí a jeho pôvod sme vystopovali niekam do Číny, resp. na obchodnej ceste medzi Áziou a Európou. Mali ste dojem, že ide o Španielsku chrípku? Tá zabila za dva roky (1918-1920) 50 miliónov ľudí, t.j. 3% svetovej populácie a infikovala 500 miliónov ľudí. Mimochodom, Čierna smrť nevznikla v Španielsku, len sa tam o nej najviac hovorilo a preto vznikol dojem, že tam zúri najsilnejšie.

Môj obľúbenec, Marcus Aurelius v Myšlienkach k sebe hovorí: 

Môj obľúbenec, Marcus Aurelius v Myšlienkach k sebe hovorí: 

“Ustavične maj na mysli, že všetko sa dialo aj predtým tak, ako sa deje i teraz. A predpokladaj, že sa tak aj bude diať. Predstav si pred očami celé hry a podobné výjavy, koľko si ich spoznal z vlastnej skúsenosti alebo z dávnejšej histórie, ako napríklad celý dvor Hadrianov, Antoninov, Filippov, Alexandrov alebo Kroisov. Lebo všetky tieto udalosti boli rovnaké, len osoby boli iné.”

Problém nastane, ak sa pozeráme na svet ako na systém, ktorý neustále napreduje, ide k lepšiemu a čakajú nás iba svetlé zajtrajšky. V mnohom sa tento pohľad nemýli, až na veľké ALE. Katastrofy sú prirodzenou súčasťou života. Ak si pred tým zakrývame oči, svet sa nám môže ľahko zrútiť. V takých chvíľach nám pocity úzkosti berú pôdu pod nohami, ktorá sa otriasa pod kopytami jazdcov apokalypsy. Nerobíme však nič iné, čo ľudia robili stáročia pred nami, nepoučili sme sa ani sme si nič nevzali z ich skúseností. Rozhodujeme sa prežívať rovnakú bolesť. Ak sa máme z niečoho poučiť, tak je to skutočnosť, že všetky krízy dali priestor vyrásť hrdinstvu a skutočnému vodcovstvu. 

História sa opakuje. Je to dôvod vzdať sa? Prepadnúť beznádeji? Húževnatosť je kľúč. Tá nás sprevádza cez náročné obdobia. Nezastať, neskončiť, nepodvoliť sa. Tí, ktorí sa z histórie neučia prehrali. 

Čo teda muža naučí morová rana? Čo sú lekcie pandémií? Je čas prebudiť lídrov.

Uč sa prijať situáciu s vďakou. To, že budeš nariekať nikomu nepomôže. Nečelíš bubonickému moru Čiernej smrti, ktorý zabil v konečnom dôsledku v 14. storočí 75 miliónov ľudí. Spočítaj koľko toho máš a rozdávaj.

Nepovažuj sa za človeka, ktorý potrebuje „mať šťastie.“ O tom píšem dosť často. Šťastie sa buduje vlastnoručne. Líder využije krízu, aby rástol. Uč sa novým veciam, nadobúdaj zručnosti, hľadaj príležitosti byť užitočný. To je šťastie. 

Potlač ego a obklop sa životaschopnými ľuďmi. Sám odstrihávam na sociálnych sieťach aj v reálnom živote od ľudí, ktorí ma svojim postojom nikam neposúvajú. Neprinášajú riešenia, šíria napätie, nevedia sa povzniesť, komunikujú v strachu. Marcus Aurelius vyhľadával kvalitných mužov, ktorí tvorili jeho spoločnosť. Predvídavo k sebe prijal vynikajúceho lekára Galena. Ten bol v istej dobe lekárom gladiátorov a stratil iba šiestich, čo bolo desať násobne menej ako bol štandard. Galen neskôr významne prispel k zápasu s Antoniansky morom. 

Ukáž odvahu. Ak chcete ľudí viesť, musíte zostať s nimi. Žiadny skutočný vodca sa neukryje vo svojej slonovinovej veži. Pár takých sme aj v tomto čase videli. Marcus zostal v Ríme plnom mŕtvych tiel a dymu z ich spaľovania. Keď Nemci bombardovali Londýn v akcii zvanej Blitz, Churchill sa pravidelne ukazoval medzi Britmi a povzbudzoval ich k boju. 

Prejav odhodlanie. Stoický postoj dnes znamená nevystrašiť sa, nepanikáriť, byť pokojný a silný. 

Dobrý líder je schopný súcitu. Mať jasný cieľ a víziu môže občas spôsobiť, že sa zabúdame pozerať okolo seba. Cisár filozof na smrteľnej posteli odvracia pozornosť svojich blízkych od seba a upozorňuje na tých, ktorí sú ohrození morom. 

Buďme k sebe dobrí. Všetci zomrieme. Skôr, či neskôr. Memento mori. Preto je dôležité, aby dôležité veci zostali dôležité. Myšlienky k sebe, IX. kniha, odsek 2:

Buďme k sebe dobrí. Všetci zomrieme. Skôr, či neskôr. Memento mori. Preto je dôležité, aby dôležité veci zostali dôležité. Myšlienky k sebe, IX. kniha, odsek 2:

“…lebo skaza duše je oveľa skôr morom, ako mor skazy alebo zmeny vzduchu.”

Akákoľvek pandémia ohrozuje telo. Zlo, sebeckosť, pýcha, pokrytectvo ohrozujú ľudskosť. To sú nebezpečné choroby. 

Akákoľvek kríza je príležitosť učiť sa nachádzať a používať cnosti. Nemáme čas mrhať časom, pretože nič nie je garantované a tak je to v poriadku. 

Lídri majú slúžiť, bojovať, hľadať čo je múdre a prinášať ľudskosť. 

–
korektúra: Barbora Sujová
fotografia: unsplash.com