Chlapi neplačú…
Väčšina z nás to určite pozná, minimálne z detstva. Chlapi neplačú. Dovolím si napísať, ako to mám ja. Je celkom možné, že sa v tom nájdete a rovnako je možné, že neplačete vôbec. Lebo veď chlap nemá čo plakať, či?
Väčšina z nás to určite pozná, minimálne z detstva. Chlapi neplačú. Dovolím si napísať, ako to mám ja. Je celkom možné, že sa v tom nájdete a rovnako je možné, že neplačete vôbec. Lebo veď chlap nemá čo plakať, či?
Včera som dostal otázku, že kedy je ok, aby muži plakali pred svojou partnerkou a kedy nie? Za posledný týždeň som plakal veľakrát a to teda nie som typ muža- plačko. Je to jednoduché. Prežíval som asi najhoršie obdobie, akým som kedy prechádzal, tak to muselo ísť zo mňa von.
Niečo som vybehal a niečo vyplakal.
Ale kedy plakať pred partnerkou? Nikdy som nad tým nepremýšľal, a tak moja odpoveď na prvú bola nasledovná. Keď muž niečo pokazí, spraví chybu, alebo ho čokoľvek zlomí, čo pokašľal on sám, tak je úplne na mieste dať emócie von aj pred partnerkou a kľudne sa vyplakať. Sú to silné emócie strachu, ale aj uvedomení. Ak je medzi partnermi láska a nie očakávania, aký má kto byť, tak sú to momenty, kedy partnerka vie byť prijímajúca. Bude sa snažiť prijať partnerove emócie také, aké sú a také, ako to naozaj úprimne cíti.
Ak však nastanú situácie, ktoré zronia celú rodinu, ak sú to situácie, ktoré si vyžadujú mentálnu silu, situácie, kedy je potrebné zachovať si chladnú hlavu, vtedy je fajn, ak je muž tým oporným stĺpom pre celú rodinu. Ideálne je, ak ešte aj on je ten pevný stĺp, ktorý dokonca dokáže aj kúzliť a uvoľniť atmosféru doma. To bola však moja odpoveď na prvú.
Večer, keď som sa o tom rozprával s manželkou, tak som si uvedomil, že ani toto nie je úplne správna odpoveď. A potom sa pýtam – existuje na to správna odpoveď? Väčšina z nás vyrastala v tom, že chlapi neplačú. Poznáte to. Ja to synovi nikdy nepoviem. Myslím, že to máme nejak geneticky dané, že muži plačú menej ako ženy. Ženy prežívajú emócie viac a intenzívnejšie ako my muži. Podstatné je však to, že aj my ich prežívame a uvoľnenie emócií je priam nevyhnutné pre naše duševné zdravie.
Jeden z najlepších filmov, aký poznám, je Legenda o vášni. Ak ho poznáte, príde vám scéna, keď Tristan plače nad hrobom, zženštilá alebo nechlapská? Mne vôbec nie. Príde mi autentická a o nič menej mužná.
A ktorý chlap neplače, keď sa mu narodí zdravé dieťa ? Podľa mňa každý jeden. Určite všetkým prajem radšej slzy šťastia ako smútku. Život je paleta udalostí od najhorších k najlepším a opačne. A tak ako plačú ženy, plačú i muži. Niekto viac, niekto menej, ale je to podľa mňa úplne v poriadku a naviac to považujem aj za zdravé.
Tak kedy má chlap plakať ? Jednoduché. Keď sa mu naozaj chce plakať a musí to ísť von. A či pred partnerkou? To je už príbeh vás dvoch, vašej dôvery a intimity. Charlie Chaplin má ešte jednu skvelú radu: “Najlepšie je plakať v daždi, nikto nevidí moje slzy”. Dá sa aj tak. Pokiaľ nežijete v suchej Afrike.
–
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com
