Chlieb skutočného muža

Muži, niekedy vám tu riadne nakladáme, však? Čo článok, či podcast, to kvalitná nádielka. Ako byť skutočným mužom, ako byť chápavým partnerom, ako viesť manželku, ako učiť deti, ako mať disciplínu vo fyzičke či v práci, ako nepremárniť deň, ako porozumieť frajerke, ako sa správne chopiť svojej role bojovníka, kráľa, milovníka… A takto by som mohla pokračovať ešte aspoň do polovice strany.

Muži, niekedy vám tu riadne nakladáme, však? Čo článok, či podcast, to kvalitná nádielka. Ako byť skutočným mužom, ako byť chápavým partnerom, ako viesť manželku, ako učiť deti, ako mať disciplínu vo fyzičke či v práci, ako nepremárniť deň, ako porozumieť frajerke, ako sa správne chopiť svojej role bojovníka, kráľa, milovníka… A takto by som mohla pokračovať ešte aspoň do polovice strany.

Ked mi Peťo ponúkol možnosť napísať vám niečo v rámci týždňa, kedy ženy píšu mužom, premýšľala som, že čo by to mohlo byť. A povedala som si, že ďalšiu nádielku nie. 

A preto by som vás chcela dnes povzbudiť k niečomu praktickému.

Piekli ste už niekedy chlieb? Alebo rožky? Alebo žemle či vianočku? Ešte nie? Výborne, teraz je čas to vyskúšať. A ubezpečujem vás, že nech bude výsledok vášho prvého pokusu akýkoľvek, ten šokovaný a obdivný pohľad vašej partnerky, tie iskričky v očiach vašej mamy či dokonca babky, alebo ten neveriacky výraz tváre vášho otca, budú stáť za to. 

Ponúkam vám recept, podľa ktorého pečiem chlieb ja (človek by ani neveril, čomu sa vďaka aktuálnej  situácii priučí). My sme doma štyria, tak preto takéto veľké množstvá.

600 ml teplej vody si nalejte do väčšej misy, pridajte tam 1-2 kávové lyžičky cukru, poriadne premiešajte a rozdrobte si tam jedno celú kocku droždia (42g). To už nemusíte miešať. Pár minút počkajte a uvidíte, ako kvasinky začnú pracovať a pokrývať hladinu vody hnedou vrstvou. Pridajte 100 ml oleja, 1kg múky a 2 kávové lyžičky soli. U nás doma sa snažíme, aby chlieb a pečivo, ktoré jeme, boli aspoň o kúsok zdravšie, a preto múku zakaždým miešam. Väčší podiel má celozrnná múka (pšeničná alebo ražná) a menší (400 – 200g) biela múka, polohrubá alebo hladká. Nebojte sa experimentov v pomeroch múk, stále mi to vyjde inak a chlieb sa dosiaľ vždy podaril. 

Teraz zložíme prstene, pretože potom nechceme špendlíkom vyberať čiastočky cesta z každej ryhy, že? A ideme miesiť. Pekne, poctivo, ručne premiešavame celý obsah misy. Ak by sa vám cesto príliš lepilo, posypte si ho trochou (trochou, teda polievkovkou lyžicou) múky a mieste aspoň 10 minút. Ja si cesto tiež zvyknem poliať olejom a miesiť tak, kým sa mi olej nevpije. Vtedy je misa i cesto lepkavé, ale cesto sa nelepí na steny. Potom znova asi kávová lyžička múky, premiesim párkrát. Keď sa mi cesto zdá akurát (ani sa nelepí, ani nie je prlíš tvrdé, ani sa nerozlieva), chytím si ho do ruky a trochou múky poobsýpam okraje misy. To je preto, aby sa mi počas kysnutia cesto neprilepilo na misu. Jasné, že sa to sem tam stáva, nič sa nedeje, len ho potom treba z tej misy oškrabkávať :D. Misku zakryjem utierkou a nechám bez vyrušovania stáť. Je fajn na teplejšom mieste. Neodporúčam nad cestom teraz vetrať, kysnuté cesto potrebuje teplo. 

Po trištvrte hodine môžete začať hriať rúru, na úvod to dáme rovno na 250°C. Na pekáč si pripravte papier na pečenie (nájdete v portavinách pri domácich potrebách). Keď sa vám rúra vyhreje, vysypte alebo preklopte si cesto z misy na pekáč. Sformujte si ho do bochníka, ale už nemieste, ani neprekladajte. Len uhlaďte okraje, aby mal vás chlieb nejaký tvar. Časom som prišla na to, že ak ho potriem rozšľahaným vajíčkom, bude krásny, lesklý a nebude príliš tvrdý a suchý. Tiež ho môžete posypať nejakými semienkami, sézamom, slnečnicovými alebo tekvicovými semiačkami. 

A šup s ním do rúry. Najprv pečieme 20 minút na 250°C, potom teplotu stiahneme na 180°C a pečieme ďalších 50 minút. Samozrejme, sledujte dianie v rúre. Keď sa vám už po hodine bude zdať, že chlieb je dosť tmavý, skúste ho vybrať. Chňapkami si ho obráťe v ruke a poklopte po ňom zo spodnej strany. Ak je ten zvuk dutý, chlieb je hotový a môžete vypnúť rúru. Chlieb nechajte pokojne na pekáči pokiaľ nevychladne. To bude trvať pár hodín, dajte mu čas, neponáhľajte sa s krájaním. Ak by ste ho krájali nevychladnutý, vnútro by sa vám polepilo.  

Moja mamka zvykla vravievať, že kto si vie chlieb odkrojiť, ten si na ňho vie aj zarobiť. A od teraz si ho vy viete dokonca aj sami upiecť.

Skúsite?

–
korektúra: Jana Lászlóová