Tichý boj
Akéhokoľvek otca si mal, pravdepodobne to nevedel robiť lepšie. Možno by to zvládol, len to nemal odkiaľ vedieť. A vo vzťahu k otcom hovorím mužom toto: Známkou zrelej mužnosti je aj to, že prestanete dúfať a predstavovať si, ako sa zmení a bude niekým iným, ako v skutočnosti je.
Akéhokoľvek otca si mal, pravdepodobne to nevedel robiť lepšie. Možno by to zvládol, len to nemal odkiaľ vedieť. A vo vzťahu k otcom hovorím mužom toto: Známkou zrelej mužnosti je aj to, že prestanete dúfať a predstavovať si, ako sa zmení a bude niekým iným, ako v skutočnosti je.
V jednom momente ste vyrástli a už to nie je otec, ktorý robí chyby, ktoré by smerovali váš život. Namiesto neho to robia vaše nesprávne očakávania. Postavte sa realite a akceptujte ju. Potom začnite žiť život odlišne.
Bolesť z minulosti nemusí byť vaša chyba, ale to, čo robíte tu a teraz, je plne vaša zodpovednosť. A dôsledkom toho sa môže stať, že žijete ako väzni vlastnej minulosti. Čo je horšie, v takom prípade túto tradíciu bolesti budete odovzdávať ďalej.
Alebo to zastane pri vás.
Každý chlap má svoje skratky, jazvy, zlyhania a bolesti. Nie je to však úplne o tom, kde ste začali, ale či sa chytíte príležitosti pozbierať, čo máte a niečo pre seba spravíte.
Žiť výhovorkami je, samozrejme, tiež možnosť.
Ja odporúčam usilovne pracovať, aby ste boli hrdí na to, akým mužom ste sa stali.
Chlapčenský vek by sme, v našej kultúre, mohli definovať ako slobodu od zodpovednosti. Mužnosťou by sme potom označili prijatie váhy zodpovednosti. Viniť minulosť, obhajovať zlé rozhodnutia, vyhýbať sa povinnostiam je predlžovaním puberty.
Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Je múdre rozumieť tomu, že minulosti neutečiete, ale môžete sa zastaviť a čeliť jej. Akceptujte, čo je potrebné akceptovať, odpustite, čo je potrebné odpustiť. Spravte, čo je potrebné a potom spravte rozhodnutie ísť ďalej nezaťažený prebytočnou váhou. Trpieť zbytočnou bolesťou z vás muža nespraví.
Vysporiadajte sa s bolesťou z minulosti, aby ste ju netvorili v budúcnosti ostatným. Následne je pred vami ďalšia úloha. Nebuďte len priemerný kamoš, ale stojte v živote ďalších mužov ako skutočný brat. Ten tichý boj býva občas náročný a potrebujeme sa navzájom.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
Ďakujem za povzbudenie. Dlho som sa špáral v minulosti, vo svojich zraneniach z otca, ale presne to som si uvedomil, čo je tu napísané. A teraz dokážem odovzdávať svojim synom aj to, čo som ja nedostal.
Vďaka za to.
Môj názor je, že vždy to je o aktuálnych možnostiach a o “odovzdávaní ohňa”. Otca si vážim – staral sa aby dostatočne zabezpečil rodinu. Nemal to ľahké. A popri tom mu nezostal čas, aby učil syna. Nemám mu čo vyčítať. Od 15 rokov chodil do práce do mlyna, neskôr do družstva, až keď sa po ZVS nezamestnal v štátnom podniku. Výchova detí bola na matke. Tak to v tom čase bolo správne. Pravdou je, že po revolúcii svoje zvyky už nedokázal zmeniť a je to tak doteraz. Ale to z neho nerobí menejcenného chlapa. Jeho obety boli iné (obetoval sa pre jeho rodičov a rodinu). A práve akceptovanie tejto minulosti (minulých možností, zvykov a noriem) teraz pomáha mne vo vedení svojho syna a dcér iným smerom, než ako som bol vedený ja.
“Stephen Covey: „Svet nevidíme taký, aký je, vidíme ho taký, akí sme my.”