Utrpenie je tu pre každého

Zdá sa nám, že utrpenia je vo svete príliš veľa, tak sa zvykneme uchyľovať k tomu peknému. Inšpirujúci muži, ktorí dosiahli úspech, hrdinovia, ktorí zvíťazili. V časoch pokoja sa to číta dobre, ale v momente, keď narazíme na vlastné utrpenie, z ružových príbehov nezostane nič. Nechali sme sa oklamať, utrpenie je a bude súčasťou ľudského života. 

Nerád by som znížil hodnotu historických osobností, ktoré nás inšpirujú. Nadchýnať by nás však mali nielen ako hrdinovia neúnavne bojujúci za svoju vec, ako neporazení velikáni, pretože to zväčša nie je úplný obraz. Dokonca je falošný. Uveriť mu znamená pripustiť, že niektorí ľudia sa narodili pod „šťastnou hviezdou”, alebo, že tí, ktorým sa darí, sú na to predurčení, zatiaľčo my medzi nich nepatríme. To však nie je pravda. Mnohé osobnosti si prechádzali utrpením, obrovskými stratami a obeťami. Plakali, zúrili, bojovali so svojimi démonmi, vzdávali sa a znova začínali.

Winston Churchill. Jeden z veľkých mužov britskej histórie prekonával problémy v manželstve, jeho dieťa spáchalo samovraždu, na jeho pleciach boli rozhodnutia, ktoré spôsobovali krízy v celých krajinách. Nenávidený mnohými ľuďmi, odmietal spávať osamote v izbách s balkónom. Nebál sa atentátu, ale sám seba. Napriek tomu všetkému veľký muž. Nepovzbudilo by vás, že on, rovnako ako vy alebo ja, prechádzal ťažkosťami a napriek tomu (a možno aj vďaka tomu) vydržal a dosiahol úspech?

Abraham Lincoln. Ďalší muž bojujúci polovicu svojho života so samovražednými sklonmi a depresiou. On sám dokonca tvrdil, že ak by sa to, čo cíti on, rozdelilo medzi všetkých ľudí, nikto by sa už viac neusmieval. Prišiel o brata aj o matku, o sestru a aj o ženu, ktorú miloval. Sám pochoval svojich dvoch synov. V niektorých momentoch pred ním priatelia ukrývali žiletky, pretože nebol schopný života. Zjavne však temnote nepodľahol. Zmenil sa. Utíšil hlasy vo svojom vnútri. Bojoval proti svojej depresii a to ho naučilo disciplíne, dokonca objavil humor a novú perspektívu. Dodnes je považovaný za velikána.

Veľkí muži trpia, aby sa stali veľkými.

Môže sa hrdina stať hrdinom bez zápasu, ktorý by ohrozil jeho život?

Naším slabostiam a bolestiam musíme čeliť nepretržite. Niektorí muži sa rozhodnú nebojovať, prijať svoje slabosti ako niečo predurčujúce. Nikdy im nevyhlásia vojnu. Lenže dôležitým a podstatným momentom je chvíľa, keď si dokážeme predstaviť život bez kompromisov s tým, čo nás ničí.

Je to dlhodobý, pravdepodobne nekončiaci proces. Nie je to o perfektnom stave. Je to o vzdore môjmu slabému, zranenému alebo lenivému ja. Utrpenie sa stáva výzvou pre objavenie vašej sily v zápase o vlastnú dušu.


korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: unsplash.com

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

7 komentárov k “Utrpenie je tu pre každého

  1. Vidí sa mi to zbytočne velikášsky napísané a príliš zoširoka. Voľba mužov ako Churchill alebo Lincoln – neviem, či sú zaujímaví z hľadiska dneška. Mužská situácia je už trocha iná. Taktiež slovné spojenia ako “nepodľahol však slabosti a zápasil s výzvou” a pod. Pripadá mi to vyprázdnené a ničehovoriace. Moja rada: píš konkrétnejšie príklady zo života obyčajných mužov súčasnosti a s užším záberom.

  2. Mne osobne tento “zoširoka” písaný “velikášsky” článok pripadal, akoby bol šitý práve na dnes a na mňa… Ja som v ňom nejakým záhadným spôsobom našiel dve myšlienky ktoré sa ma dotýkajú absolútne bezprostredne, ba takmer intímne (ak môžem v tejto súvislosti použiť tento výraz). 1. Utrpenie patrí k životu, a čím viac sa snažíš počas života dosiahnuť, tým viac sa musíš premáhať. Utrpenie teda vidím ako palivo úspechu. A vyhýbanie sa utrpeniu je to isté ako odklon od cieľa. Nemali by sme ho samozrejme ani vyhľadávať. Ale to prekonávanie sa ukazuje ako “najschodnejšia” cesta 2. Moja predstava o vlastnej dokonalosti ( alebo o smerovaniu k nej ) napríklad vrámci správneho využívania môjho času a o tom ako sa k nej idem “už čoskoro” dopracovať sa ukázala (a vlastne celý život sa ukazuje) ako naivná. Cez prekonanie útrap dosiahnem len toľko, koľko malých pokušení dokážem dnes/ teraz prekonať. Je 22:10 a ja idem aspoň na 30 min. behať. A potom si ešte zacvičím. Lebo sa mi nechcelo ani ísť behať 🙂 … Peter, ďakujem za poučnú facku…

    • Michal, to ja ďakujem, že si sa podelil s týmito myšlienkami. Samozrejme sa občas pýtam, čo to čo robím dáva niekomu zmysel. Som rád, že moje myšlienky občas niekoho “stretnú”. Zostaň na ceste.

  3. Peťo, vďaka za pravdivý a povzbudivý článok. Príde mi relevantný a dôležitý práve v tom, že búra zidealizované predstavy o našich vzoroch a idoloch, ktoré v sebe často nosíme a ktoré aj dnešná kultúra umocňuje. “Lenže dôležitým a podstatným momentom je chvíľa, keď si dokážeme predstaviť život bez kompromisov s tým, čo nás ničí.” – tak nad tým budem premýšľať.

  4. Ono by sa to dalo krásne aplikovať i na rôznych veľkopodnikateľov, ktorí padli až na úplne dno a až potom sa z nich stali majetní a vplyvní. Bežný človek sa pozerá na veľké korporácie so závisťou, ale to, čím si jeho zakladatelia museli prejsť aby sa dostali tam kde sú, to, že riskovali všetko vrátane rozpadu rodiny, strechy and hlavou… Toto je akoby odfiltrované. Spýtal by som sa: koľkí z vás sú ochotní riskovať totálne všetko s tým, že nemáte zaručený happyend? Schválne zdvihnite ruky…
    Očakávanie, že začneme podnikať a hneď to pôjde samo a bez problémov je nám tak tlačené do hlavy, že sa vrháme do biznisu bez rozmyslu s naivnou predstavou že všetko pôjde epes-rades…

    “…Ja predsa nemôžem skrachovať, veď to sa deje iba v telke… “

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *