Kariéra Vzťahy

Viesť či nechať sa viesť…?

Často sa rozpráveme o našich úlohách, teda o úlohách muža a jednou z tých podstaných je úloha viesť. Najskôr by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo to vlastne znamená, to vedenie.

Často sa rozpráveme o našich úlohách, teda o úlohách muža a jednou z tých podstaných je úloha viesť. Najskôr by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo to vlastne znamená, to vedenie.

Opäť raz musím načrieť do môjho cestovateľského sveta. Už tomu bude asi aj viac ako dvadsať rokov, keď som pracoval ako delegát na jednom  gréckom ostrove a na dovolenku prišla za mnou aj moja mama. Na ceste domov sme sa pekne rozlúčili, a keď lietadlo vzlietlo, tak som hneď po vzlietnutí videl iba plamene z motorov a lietadlo muselo núdzovo pristáť. Samozrejme nasledoval telefonát mojej vystrašenej mamy a jediné čo ju dokázalo ukľudniť bola informácia odo mňa: “Mama, v liedale je spolu s tebou náš šéf a ver mi, ak by niečo nebolo v poriadku, tak nepoletí ani on ani nikto z Vás”. Mama mala oči na stopkách na môjho šéfa,  pokiaľ lietadlo opravili a sledovala ho ako medzi prvými vstúpil do lietadla a bola pokojná. Myslím, že toto je príklad, kedy sa slovo viesť prelína so slovom dôvera. A toto bude pravdepodobne univerzálne,  že dôvera a vedenie sú úzko späté. 

A potom je tu ešte čosi vyššie, niečo, čo nás presahuje. 

Jednoduchým príkladom je rodina. Častokrát syn povie chcem byť ako tatino, dcéra –  chcem byť ako mamina… Je tam bezhraničná dôvera detí v rodičov a chcú ich nasledovať a raz im byť podobní. My rodičia deti vedieme k istým hodnotám a spôsobe života. Ale toto je samostatná a naviac veľmi komplexná téma.

Vráťme sa k nám mužom.

Asi by som rozdelil vedenie ako to vnímam, ja do troch rovín:

a) keď muž vedie rodinu, ženu, je inšpiráciou pre iných mužov či ženy,

b) keď sa muž nechá viesť inšpiratívnymi ľuďmi, 

c) keď muž vedie sám seba.

V prípade prvej roviny, veľmi pekný popis nájdete v podcaste Petra Podlesného o úlohách muža, kde úloha viesť patrí medzi rovnocenné úlohy ako ochraňovať, tvoriť a  zabezpečovať.

Viesť podľa mňa  znamená žiť príkladom pre ostatných, byť spravodlivým lídrom, či len správnym chlapom s charakterom. Niekedy sa  nám to darí, niekedy nie. Avšak v prípade rodiny či firmy, a to samozrejme nedávam na rovnakú úroveň, je tu obrovská zodpovednosť a na chyby sa dopláca. Preto je možno ten tlak hnacou silou robiť veci čo najlepšie. A tu sa to začína prelínať. Ak chcem vedieť dobre viesť, musím sám seba nechať viesť inšpiratívnymi ľuďmi, celý život sa učiť a zlepšovať. Sme v dobe kedy máme naozaj ľahko dostupné informácie, knihy, internet, školenia, konferencie… Každý rodič ide na prvú a preto sa inšpirujeme skúsenejšími rodičmi, snažíme sa neopakovať chyby, ktoré spravili iní.  Rovnako to je v práci či v osobnom raste.

V úlohách otca je však fajn sa inšpirovať mužmi, v úlohach matky ženami, ale tu už zachádzam do polarity a to by som radšej nechal na odborníkov. 

A hneď to aj trochu znegujem, keď prechádzam k druhej úlohe, teda nechať sa viesť. Sú situácie, kedy by sa podľa mňa aj muž mal nechať viesť ženou, napríklad taká intuícia. Pre nás chlapov aká veda však? Je to samozrejme len moja skúsenosť, ale ženy sú v tomto podľa mňa oveľa vnímavejšie ako my chlapi. Veľa krát sa mi to potvrdilo a nemalo to žiadne reálne vysvetlenie – len mi manželka povedala, že to máme spraviť takto alebo do tohto určite nepôjdeme, aj keď nebol žiadny racionálny dôvod prečo nie alebo prečo áno. A bolo to správne rozhodnutie. Verím jej a ona sa necháva viesť svojou intuíciou.

V práci som napríklad rád, že sa v mnohých veciach nechám viesť šéfom. Dôverujem mu, veľa vecí skrátka robí správne a ja sa stále od neho veľa učím. Rovnako sa v mužských otázkach nechám viesť chlapmi z mužom.sk, kde nachádzam množstvo dobrej inšpirácie od charakteru, cez líderstvo až po silu a myslím, že to je priestor, kde sa vedieme všetci tak trochu navzájom.

A tretia rovina je podľa môjho názoru už len samotná fáza aplikovať vedenie do života. Keď mám inšpiráciu ako sa veci dajú lepšie robiť, tak už je to len a len na mne, aby som to začal aj žiť. 

Poznám chlapov, ktorí neustále čítajú jednú motivačnú knihu za druhou a sú to len teoretici a na druhej strane poznám chlapov, ktorí neprečítali toho až tak veľa a žijú ako z knihy. Tu nechcem poukázať na to, že treba čítať menej, to vôbec nie, ale ako je doležitá samotná aplikácia do života.

Tak nám držím všetkým palce, nech nachádzame a vieme vyhodnotiť tú správnu inšpiráciu a nech ju máme silu aj žiť! 

PS: teraz som na cestách a práve prešiel predo mnou chlapík v plavkách, s obrovským tetovaním na chrbte: ”Nikdy nebudem rešpektovať políciu…“  Hmm, týmto človekom by som sa asi nechcel nechať viesť. 


korektúra: Barbora Sujová
fotografia: unsplash.com

One Comment

  1. Avatar

    Super članok,len ta ďalej 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*