Železný Ján – rozprávka o zakliatom divochovi (3)
Tento článok vám pravdepodobne nebude dávať veľký zmysel bez toho, aby ste poznali rozprávku o Železnom Jánovi. Ak ste ju nikdy nečítali, tak to určite urobte. Dnes sa pustíme do toho, čo konkrétne táto rozprávka hovorí dospelým ľuďom a skúsime rozlúsknuť symboliku, ktorá sa často nachádza aj v iných rozprávkach a mýtoch. Ak by sme chceli prelúskať celý mýtus, išlo by o dlhú sériu článkov (a na to táto séria nemá popularitu), takže si aspoň z rýchlika čo to naznačíme.
Vieme, že do zakliateho lesa sa vydal mladý poľovník, aby odhalil čo sa tam deje.
Spolu s ďalšími mužmi začne vynášať vodu z jazera. Po obrovskej námahe však objavia niečo zvláštne. Na dne leží muž s vlasmi a chlpmi od hlavy až po päty.
Mytológia často spája vlasy a chlpy s inštinktom a prirodzenosťou, odkazuje nás na pôvodný stav vecí. V hlbinách každého muža drieme prapôvodná bytosť, ku ktorej sa nie je jednoduché prepracovať. Chce to tvrdú drinu. Tento divý muž naháňa strach, nežije v sterilnom prostredí a prebúdza neistotu. Železného Jána nemá naša kultúra v obľube.
Neskôr je divoch zviazaný a vystavený v klietke na nádvorí. Je to istý pokrok. Občas zvykneme o mužnosti hovoriť, ale v zásade ju držíme na vodítku. Či už dno jazera, alebo klietka stále to nie je prirodzenosť.
Po týchto udalostiach sa malý princ hrá na dvore a stratí svoju zlatú loptu. Rovnaká udalosť sa udeje aj v rozprávke o Žabom princovi, spomínate si? Zlatá lopta môže byť symbolom pre detskú celistvosť, pohľad na svet, kým si začneme uvedomovať rozdiely oproti realite. To sa udeje ešte v detstve, často po nástupe na základnú školu. Získať späť “zlatú loptu” je možné len v okruhu divokého muža (mýtus o princovi zakliatom na žabu naznačuje ženskú cestu).
Princ si žiada svoju hračku späť, no muž si výmenou žiada slobodu. Posiela chlapca, aby kľúč spod matkinho vankúša vzal. Jedného dňa chlapec kľúč ukradol, vrátil sa k divochovi a otvoril zámok.
Divý muž však loptu nevráti jednoducho. Čo by to bolo za príbeh? Kľúč k slobode muža je pod matkiným vankúšom. Neznie vám to povedome? Nie sú matky tie, ktoré sa starajú o to, aby ich synovia veľmi nezdiveli? Zväčša im ho naozaj zveril kráľ/otec. Viete si predstaviť, že by princ prišiel ku kráľovnej s prosbou, že chce kľúč od klietky, aby vypustil muža? Pravdepodobne by dostal “na zadok”, alebo odporúčanie, aby sa hral niekde inde. Každá matka totiž vie, že ak syn kľúč dostane, tak svojho syna stratí.
Pri otváraní si privrel prst do pántov a pocítil prudkú bolesť. Keď bol divý muž slobodný, vybral sa smerom k lesu. Princ ho prosil, aby to nerobil. Keď rodičia zistia, že je preč, určite syna potrestajú.
K chlapcovej bolesti sa vrátime neskôr. Ak by sme chceli milý koniec, mohli by sme navrhnúť, aby Železný Ján ostal na dvore a rozprával sa s princom v záhrade. Je však zjavné, že toto by nefungovalo. Ani chlapec už nemôže zostať doma. Už nie je dieťaťom, nemôže klamať, že o vypustení muža nič nevie. Trestanie synov za prílišnú bujarosť je v našej kultúre známa vec. Skúste si spomenúť či ste niekedy dostali na zadok, pretože ste boli príliš bujarí. A teraz nehovorím o opodstatnenosti, alebo neprípustnosti fyzických trestov, ale o skutočnosti, že prejavy divocha sa proste netolerujú.
Divý muž si posadí chlapca na ramená a spolu sa vydajú do lesa.
Z väzňa sa stáva zasväcovateľ. V európskej kultúre veľa takýchto postáv v súčasnosti nenachádzame. Chýbajú starci, ktorí by brali mladých mužov “na ramená” a učili ich o mužskej povahe a duši. O iniciácii sme už spoločne premýšľali. Tvrdím, že v našom okolí potrebujeme vyhľadávať mentorov, učiteľov, sprievodcov, ktorí nás budú sprevádzať. Neskôr sa nimi sami musíme stať pre ďalších mladých princov.
Na dnes premýšľanie o tomto mýte uzavrieme a vrátime sa k nemu v ďalšej, záverečnej časti.
fotografia: devianart.com
korektúra: Jana Lászlóová
