Aj Vy máte strach z lietania?

Viem, strachov a fóbií je veľa rôznych, ale pre mňa je tento špecifický a preto mu venujem pozornosť v samostatnom článku.

Prečítal som veľké množstvo článkov, ako sa zbaviť strachu z lietania, ale ani jeden mi v podstate nepomohol. Všetky písali o tom, že je to najbezpečnejšia forma dopravy a keď Ťa chytí úzkosť, zhlboka dýchaj. Tak som sa rozhodol napísať svoju skúsenosť.

Navštívil som psychiatrov aj psychológov  a aký bol výsledok? Skončil som vždy pri alkohole. Nechcem vylúčiť cestu terapiou. Ja som len asi  nemal šťastie na správnych ľudí, tak som im prestal veriť a ani jednu terapiu som nedotiahol do konca.

Ale pekne po poriadku. Pracujem v cestovnom ruchu a moja práca bez lietania sa ani nedá realizovať.  Môj strach začal po zlej skúsenosti, keď sme leteli miestnou spoločnosťou na Kube pred cca 20 rokmi vnútroštátnym letom. Loďou z ostrova na pevninu to bolo 8 hodín a lietadlom „len” jedna hodina … no keby som vedel, tak idem aj 40 hodín tou loďou ;), ale čas nevrátim späť. Lietadlo, ktorým sme leteli, začalo počas letu vo vnútri dymiť… Spolucestujúci ma ešte rýchlo upozornili: „práve sme našli v bedekri, že s Cubana Airlines sa neodporúča lietať, lebo často padajú”. V zapätí môj pohlaď padol na stewarda, že čo sa deje???

A on len mávol rukou a ležérnym tónom zahlásil „it’s ok”…

Páni, vtedy  to začalo. Aby som sa na druhý deň dostal cez oceán, tak nebyť Havana rumu, som tam dodnes… Každý nasledovný let, a to som niekedy každý týždeň v lietadle, sa nezaobišiel bez alkoholu. V začiatkoch dosť výrazne, jediné, čo som sa časom naučil kontrolovať, bola hladina. Aby som mal pocit, že po pristáti som akože triezvy a bolesť hlavy som pripisoval tlaku, zmene, proste klamstvám samého seba. Nehovoriac, že som bol schopný klamať sám seba do takej miery, až som bol vždy presvedčený, že promile alkoholu je už po pristáti 0 a ja môžem šoférovať. Pre mňa je to doteraz moje najväčšie životné zlyhanie.

Verte mi, počas 20-tich rokov som to nevedel vyriešiť a topil sa každý krát v neuveriteľnom strachu. Keď som raz neodletel, snažila sa mi pomôcť jedna pani psychiatrička, vraj mám proste ďalej lietať, naberať dobré skúsenosti a ono to odíde… lebo ak s tým nebudem bojovať, prenesie sa mi táto fóbia i na iné veci … Bojoval som, skúsenosti som mal dobré aj zlé, ale neodišlo to. Viem, že hlavný problém bol alkohol, keďže som bol vždy v začarovanom kruhu.

Naštudoval som si takmer všetko o lietaní, neexistuje asi typ lietadla, ktorý nepoznám, všetky štatistiky, že letecká doprava je najbezpečnejšia, a snažil sa pochopiť, že môj strach je iracionálny. Pomáhalo mi všetko v malých krokoch, ale nedal som let bez alkoholu. Viem, že čakáte návod v niekoľkých krokoch, ale takto to nejde, teda aspoň u mňa nikdy nezabralo.

Prišla zmena, zmena, keď som sa konečne k strachu postavil ako chlap. V našej partii mužov som nadhodil „trošku egoisticky” tému strach na jednu z debát, keďže o tri dni ma čakali 4 prelety.

Všetci pozerali na mňa… Ty a strach z lietania?? Áno, ja a Neprekonateľný strach z lietania.

Po skvelej debate s mojimi kamarátmi, kde sme to rozobrali do detailov, prišiel aj môj prvý verejný prísľub, že to dám bez alkoholu.

Tá debata bola rozsiahla a jedna myšlienka mi pomohla najviac.

Veľmi jednoduchá. Odvaha muža musí poraziť strach!  Po takmer 20 rokoch som dal prvý let bez alkoholu a vždy, keď sa plazil ten hnusný strach, som fyzicky, normálne som to fyzicky cítil, ako ho tá odvaha drží za pačesy.  A potom som dal ďalší let a aj ten bol bez alkoholu!

V čase, keď píšem tento článok, tak ich mám bez alkoholu za sebou zvládnutých už niekoľko.

Rád by som sa ešte vrátil k debate s kamarátmi. Jedna z veľmi silných myšlienok bola tá, že ak si chcem na dovolenke užívať, tak nech niečo obetujem. Ak chcem robiť moju prácu na 100%, tiež musím niečo obetovať, a to ma rovnako posilnilo. Obeta s odmenou sú ako jin a jang, no tak vydrž a potom zoberieš ovocie.

A poviem Vám, ten bonus – tá odmena, keď pristanem bez alkoholu, je na nezaplatenie. Netvrdím, že už strach nie je, zvládnuť to bez strachu – to chce svoj čas, ale bojujem s ním a je to o míľový krok lepšie.  Nevzdám sa a verím, že to bude len lepšie. Poznám veľa kamarátov v okolí, ktorí rodinu nezoberú na leteckú dovolenku len z dôvodu strachu a je to veľmi obmedzujúce. Naše deti od troch mesiacov cestujú s nami po svete a viem, že je to pre ne obrovský benefit.

Milujeme cestovanie! Dáva obrovskú slobodu a nadhľad na život a nenechám strach, aby mňa a moju rodinu uberal o akýkoľvek takýto zážitok.

V našej rodine je od posledného letu jedna veľká zmena a veľký rozdiel oproti minulosti. Kedysi mala manželka v lietadle 5 detí (4 deti a pripitého nepoužiteľného manžela) a teraz má partnera, ktorý sa o deti stará spoločne, teda už aj v lietadle  :).

Moja manželka má názor, že so strachom sa nedá bojovať, ale musíme ho prijať, priznať mu jeho úlohu a vtedy dokážeme s ním pracovať tak, aby nás neovládal. Zo začiatku som jej nerozumel a rozprával som stále o boji a že musím bojovať. Ale myslím, že jej raz dám za pravdu. Začína mi to dávať veľký zmysel.

Ak sa vy lietania nebojíte a dočítali ste až sem, verím, že Vám aspoň jedna myšlienka pomôže nabrať silu a prekonať iný strach. Držím palce.

Martin Valach

–
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com