Hektor a Achilles: dve rozdielne cesty mužnosti

Pre starovekých Grékov bola Homérova Iliada bibliou na tému andreia. Toto slovo znamenalo pre starovekých Grékov mužnosť, konkrétnejšie mužnú odvahu.

Alexander Veľký mal údajne svoju vlastnú kópiu (od jeho tútora Aristotela) stále pod vankúšom a počas každého ťaženia z nej často čítal. Pre Alexandra bol Achilles stelesnením andreie a mladý kráľ sa svoj život snažil nastaviť podľa jeho vzoru. Keď začal Alexander svoje ťaženie v Ázii, vydal sa dokonca na obchádzku smerom k Achillovej hrobke, aby vzdal svojmu vzoru poctu. Keď zažíval Alexander návaly pochybností a úzkosti, odolával im modlitbou k Achillovej matke, bohyni Tethis. Keď bol v boji zabitý jeho priateľ a generál armády Héfaistión, Alexander prudko žialil. Presne tak, ako Achilles po smrti jeho najlepšieho priateľa Patrokla.

Veľa mladých mužov nasledujúc Alexandra Veľkého čerpali a čerpajú inšpiráciu od tohto mocného a obratného bojovníka. Achilles pre nich stelesňuje ideál, ktorý neúnavne nasledujú: nezlomná odvaha a fyzická sila.

Aj keď je Achilles dokonalým stelesnením andreie a dostáva sa mu všetká pozornosť a uznanie, v Iliade existuje aj iná postava, ktorá trochu iným spôsobom predstavuje príklad mužnosti. Paradoxne, poskytuje lepší návod, ako vie väčšina svoju andreiu vybudovať.

Achilles: prirodzená mužnosť

Achilla v bitke nezastavilo nič. Strach necítil pred nikým, dokonca ani pred kráľom Agamemnónom, zvoleným kráľom Tróje (upozornenie čitateľa mužom.sk – kráľom Tróje bol Priamos. Agamemnón bol kráom Mykén, hlavný veliteľ achájskeho (gréckeho) vojska a brat Menelaa, kráľa Sparty, ktorého manželka utiekla do Troje s Paridom, Hektorovým bratom.) .

Bol rýchly, obratný a silný. Konať hrdinské činy v jeho podaní vyzeralo až príliš jednoducho.

Jeho túmos – životaschopnosť, agílnosť a ostrosť – v ňom horel ako plameň tak prudko, že ho často na bojisku predbehol a on pred jeho nepriateľmi neúprosne rozpútaval peklo.

Achillova reputácia bola taká významná, že obávaným Trójanom prebehol mráz po chrbte už iba vtedy, keď videli, ako prichádza Patrokles na bojisko oblečený v achillovom brnení, mýliac si ho s obávanou legendou.

Achilles bol tiež, ako ideálna postava, neobyčajne úhľadný muž. Homér ho sám nazval „krásnym“ a nie náhodou ho vo filmovom stvárnení knihy hral Brad Pitt.

Mal ale zopár zásadných nedostatkov. Jeho nekontrolovateľný hnev, prílišný zmysel pre sebaúctu a zraniteľná päta prispeli k jeho skorému pádu. Bola to však daň, ktorá urobila nesmrteľnou jeho dokonalú andreiu a zabezpečila odkaz, o ktorom ľudia hovoria dodnes.

Ale aj napriek všetkej inšpirácii spraviť si z Achilla exemplár mužnosti je pre väčšinu z nás, bežných smrteľníkov, veľmi ťažké. A to z jednoduchého dôvodu: Achilles nebol bežný smrteľník.

Jeho matka bola bohyňa, čo z neho robilo poloboha. Achilles sa nemusel o andreiu snažiť. Nevedel nebyť statočným, húževnatým a dobre vyzerajúcim. Všetko toto mal obsiahnuté vo svojej božskej DNA. Achilles už z materinského lona ako muž vyšiel. Andreia bola prirodzenou súčasťou jeho bytia.

Achillova andreia vie určite slúžiť ako ideál, no jeho život nie je veľmi užitočným návodom pre mnohých mužov. Teda pokiaľ nie je vaša matka náhodou nesmrteľná bohyňa z Olympu.

Avšak, popri Achillovi existuje v Iliade aj postava, ktorá vie byť modelom dosiahnutia andreie. Čírou náhodou je to Achillov najväčší nepriateľ: trójsky princ Hektor.

Hektor: dosiahnutá mužnosť

Deväť dlhých rokov viedol Hektor obranu Tróje proti Gréckemu náporu. Bol to bojovník vyškolený samotným bojom a tak, ako aj Achilles, aj Hektorovi bol často pripisovaný pojem andreia.

Hektor ale nebol ako Achilles. Bol to čistokrvný smrteľník.

Narozdiel od Achilla, ktorý sa s andreiou narodil, Hektor sa jej musel učiť. Sám tento fakt aj priznáva, a to v jednej z najdojímavejších scén západnej literatúry.

Hektor, unavený z boja, špinavý od prachu a krvi, sa vracia po zdolaní útoku Grékov oddýchnuť si za hrubé steny Tróje. Tu stretne svoju milovanú a oddanú ženu Andromaché, ktorá ho prosí, aby sa nevracal do boja. Bojí sa, že pri jeho druhom návrate sa už nevráti so štítom v ruke, ale nesený na ňom.

Hektor, stále v brnení, sa prizná svojej žene, že zdieľa jej strach. Aké precitlivelé! Achilles by odpovedal smiechom, chvastaním, alebo by jej pri najlepšom povedal, aby si s tým nelámala tú jej ustráchanú hlavičku. Hektor je ale predsa len človek, drží v sebe istú pokoru ohľadom svojich  schopností a statočnosti a prizná sa svojej žene:

„Aj mne toto všetko ťaží srdce, milá žena. Zomrel by som ale od hanby, ak by som mal sledovať mužov a ženy Tróje, ako sú vlečení do otroctva za svoje dlhé róby, pretože som teraz odišiel z boja. Môj duch ma nevedie na cestu zbabelstva. Naučil som sa to všetko príliš dobre – vzoprieť sa statočne, bojovať v prvých radoch trójskych vojakov, prinášať môjmu otcovi slávu, prinášať slávu sebe.“

Postrehli ste to? Napísal som to kurzívou, nech to nehľadáte dlho. Hektor hovorí, že sa musel naučiť bojovať a byť statočný. Odvaha pre neho nebola absencia strachu, ale udržiavaná schopnosť cítiť strach a ísť v pred aj napriek jeho prítomnosti.

Grécky výraz pre slovo „učiť sa“ je didaskein a profesor David Mikics jasne zdôrazňuje, že didaskein nie je v Iliade použité nikde inde na to, aby opisovalo učenie sa statočnosti alebo mužnosti. V tejto súvislosti je použité iba v spomenutej pasáži. Homér tu zreteľne vykresľuje kontrast medzi Hektorom a jeho od prírody bujným rivalom, Achillom.

Zatiaľ čo Achilles sa mužným narodil, Hektor sa musel andrei zaúčať. Musel sa naučiť, ako byť bojovným a silným. Z toho vyplýva, že takýto prirodzene nebol.

Hektor bol pravdepodobne celkom milý chlap. Nie, nie ten milý chlapík, z ktorého je vám zle. Bol milý v tom zmysle, že bol prirodzene láskavý, vľúdny a ohľaduplný k ostatným. V Iliade sú odkazy na to, aký Hektor skutočne bol. Napríklad, zatiaľ čo ostatní sa pohoršovali nad Helenou a vinili ju, že spôsobila trójsku vojnu, Hektor jej prejavoval milosť.

V ďalšom prípade, keď sa Hektor priznal svojej žene, že andreiu sa musel naučiť, jeho syn, Astyanax, ho uvidel v jeho zakrvavenom brnení. Nerozpoznal ho a začal kričať. V smiechu si Hektor zložil prilbu, zdvihol chlapca a začal ho vyhadzovať do vzduchu a bozkať ho celkom presne, ako to vidíte robiť otcov dnes.

Hektor bol dobrý chlap. Bol starostlivým manželom a milujúcim otcom.

Veľmi dobre rozumel princípu, že nežnosť musí byť podopieraná silou. Hektor si uvedomoval, tak ako Theodore Roosevelt, že: „Pokiaľ si nezanecháme naše zaostalé cnosti, budú nám naše nové, civilizované cnosti iba na malý úžitok.“

Preto strávil svoj život učením sa toho, čo mu nebolo dané prirodzene. Po čom avšak túžil. Pozorovaním a konaním sa učil odvahe, odhodlaniu a sile. Hektor sa vydal na cestu pevnej mužnosti.

Hektor: spoločník na ceste mužnosti

Prirovnávam sa k Hektorovi.

Uvažujem o sebe ako o „dobrom chlapíkovi“. Som prirodzene naklonený byť milý a priateľský voči ostatným. A tak ako Hektor, mám rád svoju rodinu.

Ale byť androm? Odvážnym, bujným, fyzicky zdatným, silným mužom vedeným túmosom?

To je niečo, čo som sa musel naučiť, a stále sa učím. Nemám to od prírody. Ak by som iba nasledoval svoju prirodzenú cestu, sedel by som teraz na gauči, hral FIFU 2016 a po mojej pravici by boli čipsy a po mojej ľavici pivo. Avšak verím, že rozvíjanie andreie je kľúčové k dosiahnutiu hodnôt, cností (arête) a blaha (eudaimonia). Práve preto, lebo si vážim dobro a túžim po tom, aby mali ostatní možnosť taktiež kultivovať cnosti, sa snažím každý deň rozvíjať moju silu a odvahu.

Stretol som sa s mužmi, ktorí sú ako Achilles. Muži, ktorí sa narodili s andreiou. Sú prirodzene odvážni, fyzicky zdatní a pokojní pri riskovaní. Takí boli už ako malí chlapci. Keď som v ich prítomnosti, som ohromený. Tak, ako Achilles, stelesňovali ideál pevnej mužnosti, ktorý neviem nerešpektovať. A to aj navzdor tomu, že ich cnosti neboli vždy dokonale okresané.

Avšak hocakú inšpiráciu dokážu títo muži prebudiť, neposkytujú veľmi užitočný návod na dosiahnutie podobného druhu andreie. Bolo by to, ako pýtať sa Usaina Bolta, ako sa stať lepším športovcom. Prvý krok: Buďte Usain Bolt. Nie veľmi užitočná rada.

Miesto toho rád vzhliadam k mužom, ktorí sú prirodzene vľúdni. No ako Hektor, museli sa bujnosti a pevnosti naučiť. Takíto muži sú pre mňa smerodatnejší.

Theodore Roosevelt, Friedrick Douglass, Winston Churchill, môj starý otec a Eric Greitens sú príklady „nežných barbarov,“ ktorých mužnosť je pre mňa príkladom, a ktorej som samoukom.

Väčšina mužov, ktorých stretávam, sú mne podobní Hektorovia. Sú to milí chlapi, ktorí sa musia mužnosti učiť. Dokáže byť frustrujúce priznať si fakt, že sa musíte neustále učiť, ako byť mužom. Muži typu Achilles vedia pohŕdať myšlienkou, že by sa mali aktívne učiť umenie mužnosti. A dokonca nedokážu pochopiť, že iní muži nevlastnia od narodenia určité zručnosti a nestelesňujú intuitívne určité vlastnosti.

Frustrovať sa tým ale nie je na mieste a podobná kritika je nezmyselná. Iba zopár mužov sa vynorí z materinského lona s chlpatou hruďou, sekerou v ruke a svoje zručnosti a vlastnosti vstrebávajú z okolitého vzduchu. Množstvo veľkých mužov histórie sa muselo zámerne vydať na cestu za mužnosťou, vrátane Hektora.

Prirodzenosť, alebo učenie. Toto sú dve cesty za andreiou. Pre väčšinu z nás je cestou učenie. Minimálne je to cesta, na ktorej som ja. The Art of Manliness (ale aj mužom.sk – pozn. redakcie) je miesto, kde zdieľam svoje myšlienky, na ktoré som narazil na tejto ceste. Je úžasné stretávať iných Hektorov – dobrých chlapov – ktorí učinili vedomé rozhodnutie učiť sa.

–
Korektúra: Jana Lászlóová
Zdroj: artofmanliness.com
Foto: s-media-cache-ak0.pinimg.com