Nebezpečenstvo hroznového zrnka 1
Ostatné Život muža

Nebezpečenstvo hroznového zrnka

Včera som sa strašne smial sám na sebe. Vlastne tí, ktorí ma poznajú, vedia, že to robím často. Rád sa smejem a celkovo mám humor veľmi rád. A najlepšie je smiať sa sám na sebe, lebo máte istotu, že nikomu neublížite. Vedeli ste, že výskumy naznačujú, že dobrý zmysel pre humor sa spája s vysokou emocionálnou inteligenciou a je vysoko žiadúcou partnerskou kvalitou? To, prečo som sa včera smial, bola úplná “banalita”. Uvedomil som si dve diametrálne rozdielne veci.

Včera som sa strašne smial sám na sebe. Vlastne tí, ktorí ma poznajú, vedia, že to robím často. Rád sa smejem a celkovo mám humor veľmi rád. A najlepšie je smiať sa sám na sebe, lebo máte istotu, že nikomu neublížite. Vedeli ste, že výskumy naznačujú, že dobrý zmysel pre humor sa spája s vysokou emocionálnou inteligenciou a je vysoko žiadúcou partnerskou kvalitou? To, prečo som sa včera smial, bola úplná “banalita”. Uvedomil som si dve diametrálne rozdielne veci.

Predvčerom som s kamarátom v riadnom vetre a slušnom mraze zdolal zasneženú hrebeňovku. Boli tam aj miesta, ktoré boli pre mňa dosť na hrane, nehovoriac o tom, že keď idete v tichu v lese v noci, tak to nie je až tak úplne v pohode pocit. Pred vstupom do lesa mi kamoš dal do rúk obranný sprej, nech mám “akože” pocit väčšieho bezpečia, ak by sa objavil nejaký obyvateľ lesa. Nekomentoval som, ale skúste si to predstaviť. Aby som sa dostal k podstate článku a to doslova k jadru, tak včera som oberal posledné hrozno z viniča u nás na terase. Bolo už celkom omrznuté a napadlo mi, že by možno bolo aj skvelé pre neskorý zber. Tak som popri oberaní začal aj vyjedať, keď mi zrazu jedno jadierko zabehlo. Zapadlo mi niekde v hrdle tak, že som sa skoro udusil. A to mi prišlo neskutočne smiešne, že deň predtým človek chodí na hrane vlastných síl a ide aj do “objektívneho” nebezpečenstva a na druhý deň sa udusí hroznovým zrnkom. Fakt som mal čo robiť na tom rebríku, aby som sa neudusil.

A presne podobný bol príbeh môjho deda. Zažil svetovú vojnu, bojoval v prvej línii, v ktorej mu ruženec vo vrecku zachránil život. Trafila ho guľka, ktorá rozdrvila ruženec na mrte kúskov a zachránila tak srdce. Bol poľovník, známy horár a príbehy, ktoré nám rozprával z lesa, boli hlavne z nočného lesa o stretnutiach s vlkmi či medveďmi. Až teraz si uvedomujem, aké skutočné a sakra diskomfortné situácie môj dedo zažil. Akú veľkú vnútornú silu a zároveň pokoj mal, aby žil taký život. A musím napísať aj koniec jeho života, lebo v tom je celá pointa. Po ceste na obecný úrad sa šmykol na ľade a neprežil to. My v dnešnej “dokonale” bezpečnej dobe máme strach z vecí, ktoré sú pravdepodobne len veľmi málo nebezpečné. A úplne samozrejmé chvíle máme tendenciu podceňovať. Ja sám som začal posúvať život do nekomfortnej zóny a veľmi sa z toho teším.

Trénujem mentálne hranice a sám vidím, že napríklad aj tmavá noc v lese postupne začína byť v pohode, viac jej rozumiem. Najviac ma na tom teší to, je, že aj manželka to oceňuje a sama mi pripravila narodeninový darček, kde som bol nútený časť noci stráviť v lese sám s veľkým kameňom ako dodatočným bremenom. Dokonca som v tej noci zablúdil na cintorín … ukážka mojej nepozornosti – keď si poriadne nepozriete mapku, tak si to potom odšľapete… Boli to zaujímavé pocity a som rád, že som zažil stretnutie samého so sebou v tom nočnom lese. Možno by to mal skúsiť každý. Po splnení úlohy ma v druhej polke lesa a nočného výstupu čakala skvelá partia chlapov, s ktorými sme ďalej šľapali na hrebeň na nočnú stanovačku. Je to skrátka tak, oceľ sa brúsi oceľou.

Chcem vám dnes týmto povedať, že vďaka projektu mužom.sk som začal opúšťať komfortnú zónu a vyhľadávať diskomfort, lebo mi to dáva veľký zmysel a je dobré byť pripravený. Veď len taký Covid-19 tiež z časti ukázal, koľko toho nevieme ovplyvniť a práve pracovať na mentálnej sile nám pomáha takéto situácie zvládať. Je prínosné nebáť sa posúvať hranice s rozumnou mierou, nie bezhlavo. A tiež nepodceňovať úplne obyčajné situácie, lebo sa môže ľahko stať, že najväčšie nebezpečenstvo nie je vo víchrici nad priepasťou, ale v jednej malej kôstke z hrozna.


korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com

2 komentáre

  1. Avatar

    Pointa článku je pravdaže bravúrna, ale chcem vyzdvihnúť aj skvele spracovanú formu. Výborne sa mi to čítalo. Ďakujem!

  2. Avatar

    Súhlasím, treba trénovať mentálnu silu, tu muž objavuje svoju identitu. Ísť do diskomfortu.. Vyskúšal som si to a je to super. Ísť sám večerným mrazivým lesom, prekonávať strach, brodiť sa snehom.. Odporúčam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*